Kde začať?

Dobrý deň prajem.
Ja mám na vás viac otázok teda problémov s ktorými si neviem poradiť.
Ako prvé chcem spomenuť dvojitú výchovu, ktorá u nás je, pretože bývame s mojími rodičmi. A kedže rok ešte budeme bývať spolu tak vás chcem poprosiť o radu ako tieto dôsledky aspoň zmierniť pretože odstrániť sa nedaju aj ked som to skúšala.
A tu už prejdem na druhý problém týkajúci sa môjho syna. Často máva výbuchy zlosti - nekontrolovatelne, často mám aj ja sama problém udržať ho na uzde.
Stáva sa že pri hre s maladším bratom dôjde k hádke a on ho potom doslova napadne. Nie je ale agresívny bezdovodne.Chcem tým len povedať že nechodí pomedzi deť len tak a udrie si ale ak mu niekto ublíži tak to musí zo seba vybiť - musí mu to vrátiť. Dovtedy nemá pokoj.
Často v jeho správaní vidím aj samú seba, ked som bola dieťa. S tým rozdielom že ja som bola dievča na na svoju obranu som použila ine zbrane nie bitku.
Myslím že synove správanie pramení aj z toho že jeho mladší brat je uplne iný - dobrý chlapec - čo dáva aj celé okolie najavo. On už len na pohlad pôsobí ako anjel.
Starší - pravý opak- neustále zachmurený, stále s niečim nespokojný. Neuposlúchne ani po stý krát, čo mňa často rozhodí.
Aj pri písaní úloh mi trvá aj hodinu kým k nim prejdeme pretože je smedný hladný ...... .Pritom ale musím zdôrazniť že problém s učením nemá, naučí sa hned. Aj učitelka ho chváli že je šikovný akurát zdôrazní správanie cez prestávku. Pri poslednom rodičovskom povedala že hrala s detmi hru v kruhu pri ktorom si navzájom povadali čo sa komu na inom páči. Ked prešli na ,,opak,, čo kto nemá na spolužiakovi rád všetci mali niečo na syna.
Ja koniec koncov jeho správanie chápem pretože on príjma od ludí skôr negatíva, ale neviem to prelomiť v sebe aby som ho viedla k dobrému aby som mu to vedela vysvetliť. Neviem nájsť spôsob ako pomôcť mojmu synovi.
Pomôže nám už len terapia u lekára alebo sa to dá skúsiť odstrániť doma?
Ešte na záver chcem zasunúť do toho aj manžela. Je pracovne vyťažený a niekedy sa počas dňa s deťmi ani nestihne stretnúť. Pokial je doma snaží sa im venovať. Starší syn ale už ani pred ním nemá taký rešpekt ako niekedy mal. A dosť často mi manžel aj pripomenie že jeho nervozita pramení z mojej. No možno má pravdu.
Tak kde začať?
Ďakujem
Erika