škôlka - pomočenie

Dobrý deň, môj syn bude mať o pár dní tri roky, cikať sa pýta už od leta 2009. Riešila som tento problém aj s detským pediatrom, ale ten mi kázal čakať, čo podľa mňa nie je šťastné riešenie. Takže, k nášmu problému.
V priebehu pol roka sa stalo u nás veľa zmien: sťahovanie do nového bytu, odloženie cumlíka - syn ho stratil krátko po vianociach a my sme využili príležitosť a už sme mu ho nedali. Je pravda že bol na ňom dosť závislý a ešte stále mu chýba. Po zimných prázdninách som ho začala dávať do škôlky (zatial len na doobedie na 4 hod). Zo začiatku išlo všetko hladko, bola som naňho hrdá, že nerobí cirkusy ako iné deti a ide do škôlky s radosťou. Určite to ovplyvnilo aj to, že je tam aj jeho sesternica, ona navštevuje už predškolskú triedu, ale zo začiatku som poprosila učiteľku aby boli spolu, teraz je už syn v malej triede. potom ale ochorel, bol týždeň doma a už do škôlky chodiť nechce, hlavne keď vie, že tam nebude jeho sesternica. Pýtam sa ho, hovorí že tam chce chodiť. On je strašne citlivý a hanblivý, ale inak je na svoj vek, dovolím si povedať až veľmi múdry. Občas ho sledujem spoza dverí a až mi je ľúto aký je nesmelý a nepriebojný a ustráchaný. On sa nám totiž začal pocikávať, najskôr som len našla ciknuté, potom aj v noci a nakoniec aj cez deň. Keď bol ten týždeň doma, všetko sa vyriešilo a zasa sa pekne pýtal cikať, ani raz nebol mokrý a dokonca už chodí aj sám na záchod, ja ho len oblečiem. Lenže po tom týždni odlúčenia od škôlky som ho zasa našla pocikaného, zrejme sa hanbí vypýtať a už sa mi začal pocikávať aj v noci. Pýtala som sa učiteľky či sa vypýta cikať, ale ona sa pýtala jeho!! Takže som pochopila, že chodia cikať hromadne a ona nemá prehľa kto sa vyciká a kto nie. Keď som ju prosila aby deti dala zasa spolu, povie, že on je dobrý. Áno, on je dobrý, ale on sa bojí alebo hanbí povedať že chce byť s ňou, a vidím aký je šťastný keď sú ráno spolu v triede so sesternicou. A to som ho chcela od marca už dávať na celý deň.
Strašne ma to bolí, keď neviem čo trápi jeho dušičku, prečo ma z tej škôlky traumu. Keď som sa s ním o tom rozprávala, vo všetkom spomína sesterku. Ona ho oblieka, ona s ním papá, ona sa s ním hrá. A keď som sa pýtala jej, predsa je len staršia, tvrdí, že oni nie sú spolu v tirede.
Poradte mi prosím, mám sa vrátiť k cumlíku? Alebo ho mám prestať dávať do škôlky a začasť až po letných prázdninách? Alebo mám naozaj čakať kedy sa oťuká? Ako mám posilniť jeho sebavedomie?
Viem že bolo zodpovedané na danú otázku už toho veľa, ale bola by som Vám vďačná ak by ste odpovedali konkrétne na náš prípad.