Detska hra na muza a zenu

Mám 5 ročnú dcérku škôlkárku a náhodou som si vypočula jej rozhovor so susedovým mladším dievčatkom. Moja dcéra prehovárala dievčatko, aby sa prišlo k nám hrať, na čo dostala odpoveď, že ona sa už nechce hrať na muža a ženu. Keď sa moja dcéra otočila zbadala ma, že som vedľa nejj a rozplakala sa, že som to nemala počuť a zopakovala to ešte raz - kládla dôraz na to, že som to ja nemala počuť. Nechala som ju nech sa upokojí, aby sa ubezpečila, že nič zlé ju nečaká. Ale nedalo mi nespýtať sa aká je to hra, ako sa to hrá na muža a ženu, kto je muž? Rolu muža prevzala moja dcéra a spočívala v tom, že mali spolu dieťa, ktoré mladšie dievčatko kŕmi tak že su ju prikladá k hrudi, varia polievočku, obedujú...moja dcéra akože rúbe drevo. Zarazila ma trošku informácia že ju nosí na rukách(čo nie je možné fyzicky-snáď ju len podvihne), ale neviem čo by to malo signalizovať. A nič viac mi nechcela prezradiť, opakovala, že ona nevie, že si už nepamätá. Ked som sa spýtala, že prečo si k tejto hre nezavolala "skutočného"muža chlapca tiež od susedov tak sa prezradila. Že keď Tomáško sa nechce bozkávať! Zaskočilo ma to, z tohto predpokladám, že to mladšie dievčatko vie moja dcéra ovplivniť, zmanipulovať a využiť na to, aby to bola hra v jej réžii, kde ona určuje pravidlá. Ja ale neviem ako to mám riešiť.A mám to vôbec nejako riešiť?...Je toto správanie primerané?...prirodzené?....normálne? Prečo sa jej práve táto forma hry páči? A mám pocit že ju vyhľadáva. Robíme niekde chybu ako rodičia? Cítim sa bezradne a nešťastne.