Zvracanie v škôlke
, Autor: Registrovaný používateľDobrý deň, môj problém nastal v januári tohto roku. Skúsim vám v krátkosti popísať svoj resp. náš problém. Mám dve dcéry 2 roky a 6 rokov. Obidve sú od piatich mesiacov v jasliach a potom v škôlke. Doteraz som nezaznamenala žiaden problém s prispôsobovaním sa v kolektíve a podobne. Keď sa mi narodila mladšia dcéra tak som ju dala do jaslí a od dvoch rokoch do škôlky. Obidve dievčatá sú v jednom zariadení - majú spoločnú šatňu a dve rozdielne triedy. Staršia chodí do predškolskej a mladšia vedľa ku najmenším deťom. Mladšia nemá žiaden problém, ciká, spinká, papá a neplače. Staršia dcéra mi však od januára odmieta chodiť do škôlky k malým deťom. Ráno sú totiž spolu dokiaľ nepríde pani učiteľka z ich triedy. Plače (vraj za mnou) a niekedy má taký stres že sa povracia. Teraz, keď sú prázdniny a v škôlke je málo detí tak sú s malými spolu. No a vracala mi už aj doma, lebo už podvedome riešila že bude v treide s malými deťmi a že ju pani uč. dá do iného pavilónu alebo do inej škôlky (tak jej to tak povedala učiteľka). Strašne plakala, lebo mi povedala že on určite ráno pustí slzičky, že ona za to nemôže a že pani učiteľka ju odnesie k deťom ktoré nepozná a k cudzím učiteľkám. Bola taká vystresovaná že začala vracať. Tak som ju nechala doma a od pondelka by mala ísť normálne do škôlky. Neviem, ako mám ďalej postupovať, nejde mi to do hlavy prečo práve od januára začala vracať. Akurát vtedy som dala mladšiu k nej do škôlky. Jediné čo sa mi za ten čas podarilo zistiť je, že učiteľka ju hneď v prvý deň keď nastúpila mladšia okríkla, aby ju nechala na pokoji že na výchovu sú tam učiteľky a nie ona. Staršia dcéra sa snažila všetko mladšej poukazovať a chrániť ju - namiesto pochvaly dostala krik. Odvtedy štrajkuje a prejavuje sa to preukrutným plačom a vracaním. V škôlke si mladšiu dcéru vôbec nevšíma, nehrá sa s ňou - ako keby rezignovala. V septembri ide do školy a ja sa veľmi bojím že sa to s ňou ponesie. Poraďte mi prosím ako mám ďalej postupovať. Škôlku nechce meniť - pýtala som sa jej ale ona na svoje p. učiteľky nedopustí. Neviem či to mám nechať tak a nevšímať si to, alebo mám zájsť na osobné konzultácie k psychológovi. Nie je to však normálne, aby jeden zlý deň v škôlke spôsobil také niečo - alebo áno? Neviem, či sú podobné prípady ako ten môj - ale možno mi z vašej praxe niečo poradíte a možno ste sa s niečim podobným už aj stretli. ďakujem za váš čas a ochotu. Zuzana