vlasy

Dobry den,
vo Vasej poradni som si nasla clanok (vytrhavanie vlaskov 13.12.2008, 14:05), kde sa venujete vytrhavaniu vlasov. Moja 3 rocna dcerka bola doteraz naucena, ze sa pri zaspavani i prebudzani hrala s mojimi vlasmi, aj pri citani kniziek, pestovani... Ale zacali mi velmi padat a uz som na to vyslovene alergicka, nemozem kvoli tomu spat (rusi ma to), ked ich neustale potahuje. Tak som jej vzdy povedela, nech si taha svoje. A ona si ich vyslovene zacala sklbat. Myslela som si, ze ju to bude boliet a prestane, ale kym som nezakrocila, tak si ich vytrhavala (vlasy sa namotali na prsty a ona sklbla). Ako riesit takuto situaciu? Viem, ze sa s tym upokojuje. Babiky, maciky, ani satky prijemne na dotyk nepomohli. Zaspavame spolu, vzdy si ju pritulim a ona automaticky dava ruku do mojich vlasov. Teraz som zacala chodit do prace a pripravujem ju tiez na nastup do skolky.
Budem vam velmi vdacna za radu.
Prajem pekny den.
Gabika

Dobrý deň. Neviem ako by som začala tak idem rovno k veci. Mám 16 a v poslednom čase ,no za posledný rok sa so mnou niečo deje. Ja neviem. V rodine problémi nemám preto to nechápem. Asi pred rokom mi preplo a začala som sa rezať. Ja neviem prečo nikto v okolí to nerobí áno mali sme kúsok problémi s mamou po zdravotnej stránke ale je to v pohode. Rezala som sa a robilo mi to dobre. Ani neviem prečo hocikedy som sa rozplakala bolo mi strašne ja neviem ani ako by som to popísala cítila som sa a aj trz cítim ako keby som na hrudi mala veľký kameň alebo niečo také. Keď som sa rezala tak to prešlo a bolo mi fajn. Ďalej som fungovala. Ale asi pred dvoma mesiacmi mi na to prišla mama. Sľúbila som jej že už to nikdy neurobím tak to nechala tak. Chvíľu to bolo super na chvíľu som sa ako keby zmenila ale zasa to na mna prišlo a najhoršie na tom je že mi začali strašne vypadávať vlasy. Zakaždým keď sa pozriem na vlasy ktoré mám na tričku alebo hrebeni tak sa rozplacem a zase cítim ten pocit na hrudi a mám strašnú chuť sa porezať alebo opiť. Je mi z toho všetkého na nič. Stále keď náhodou niečo nerobím alebo pred spaním sa mi v hlave ako keby ukazujú obrázky alebo ako keby som si prehrávala film ako som sa rezala a vidím ako mi po rukách tečie krv a potom keď si uvedomím že sa porezať nemôžem lebo by má rodičia dali zavrieť do blázonca tak mi je ešte horšie. Ja nie som blázon ani šibnutá ja vlastne už si tým ani nie som istá. Ja neviem nechcem aby má zavreli. Načo to bude dobré? Budem niekde s bláznami a aj tak má tam len nadopujú nejakými liekmi a bude zo mna už naozaj chodiaca troska. Snažím sa nedať nikomu najavo nič, smejem sa bavím sa. Ale je to strašne vyčerpávajúce. Neviem ako dlho to ešte vydržím. Nechcem to povedať rodičom, len im ublížim a bude to ešte horšie. Čo mám robiť?..

Dobry den, asi pred dvoma mesiacmi som Vam pisala o synovi, momentalne ma 1,5 roka. Mame s nim problem so spravanim sa na detskom ihrisku. Bez problemov si dovoluje k starsim detom, napr. zdrapi ich za oblecenie a mixuje s nimi, stipe, trha vlasy. skusala som ako ste mi poradili, zobrat ho bokom, povedat, ze sa to nesmie, ale on ako keby ma ani nevnimal. Je taketo spravanie normalne jeho veku, pripadne viete mi povedat, ake spravanie spojene s agresivitou uz znaci urcity psychicky problem? Dakujem

Dobrý deň.Tento problém sa netýka mňa, ale mojej sestry a jej šesťročnej dcérky Emky.Malá pochádza z predčasne narodených dvojičiek, druhá má dmo.Majú ešte štvorročnú sestričku.Problém spočíva v tom, že hoci ema mala už šesť, jej správanie tomu nenasvečuje.Vo všetkom je spomalená, treba jej všetko opakovať tri aj viac krát a je veľmi aktívna na veci, ktoré by nemala robiť - cca.pred mesiacom si s mladšou sestrou ostrihali navzájom vlasy(v minulosti sa ostrihala aj sama), v škôlke hodila do piecky plastelínu a včera si našla žiletku a oholila si ruky a tvár a poranila si čelo,...chce len vystrájať, na rozhovor, hlasnejšie upozornenia, niekedy capnutie po zadku nereaguje.síce si prizná chybu že spravila zle, no vzápätí to spraví znova.dokonca to, čo jej hovoria rodičia a iné dospelé osoby akoby nepočula.s mladšou také problémy nie sú, síce tiež vystrája, ale zvykne staršiu sestru upozorniť že napr.toto nerobme, lebo to sa nemá,...tak teraz nevieme či je to len forma vzdoru, či chce na seba upútať viac pozornosti,...svoju energiu si vybíja na tanečnom krúžku dvakrát v týždni - trebalo by jej viac aktivít?poraďte nám.

Dobrý deň pani psychologička. Máme taký problém. Mám 2-ročnú dcérku, nevie ešte rozprávať, nespája ani jednoduché vety, slová, ktoré počuje už začína pomaly opakovať. Ak niečo od nás ako rodičov chce a nevie nám to povedať, tak sa zlostí a zlostí sa dosť často, dokonca aj vtedy, ak robí niečo zlé a ju na to upozorňujeme, snažíme sa jej všetko v pokoji vysvetliť, čo smie a čo nesmie. Ona si je vedomá, že urobila niečo zlé, ale na to všetko a aj na nás reaguje tak, že si ťahá vlasy, bije sa po tvári, obíja si hlavu o stenu, o zárubňu i o podlahu, alebo zoberie si nejaký predmet a udiera sa do hlavy. Znepokojuje ma to, lebo si sama sebe spôsobuje bolesť, zakaždým, ak ju upozorníme na niečo zlé, alebo ak niečo chce a nevie nám to poveadať. Robí to už asi 4 mesiace a začíname byť z toho zúfali. Poradte nám prosím čo s tým. Ďakujeme

Dobry den. Chcela by som Vas poprosit o radu. Mam doma 7 a pol mesacnu dcerku. Narodila sa planovanou sekciou v 38 tt, vaha : 2920g, 48cm,apgar skore 10,10,10, bola kojena do 4 mesiacov, od 4. mesiaca chodime rehabilitovat kvoli lahkemu hypotonusu chrbatika - su to take posilovacie telesne cviky, vojtovku vraj nebolo treba, t.c. ma 7 a pol mesiaca, vaha: 9400g, 75 cm, pekne sedi, sama sa ale neposadi, stavia sa na nozicky, od 5. mesiaca sa otaca, plazi sa, parkrat sa dostala uz aj na kolienka, kde sa pohojdava, ale to co ma trapi je psychicky vyvoj, malo rozprava, v 3. mesiaci ked nezacala dzavotat, tak sme boli na usnom ci pocuje, usna povedala, ze je vsetko vporiadku, teraz dzavota, rozne samohlasky, hlasky, uz sa jej niekedy podari aj ba-ba, ale len zriedka, vela si vyska, skrieka, hulaka apod. Usmieva sa na nas, ale chyba mi u nej spontannost, nahlas sa smeje len ked jej niekto robi opicky a poskakuje pred nou, je tazke ju rozosmiat, sleduje vsetko co robime, ma zaujem o hracky, chce ich, doscahuje ich, ale hra sa s nimi tak mechanicky, dava ich do ust, capka po nich rukou a pod., ked jej nieco hovorim, tak sa na mna len diva, maximalne sa usmeje na mna, aj to nie vzdy, deti vedia spoznat mamu hned, ona ked ju necham na chvilu u mamy a potom pre nu pridem, tak ide ku mne ako ku kazdemu , ako keby som ani nebola jej mama, skor reaguje lepsie na manzela ako na mna, neviem ci ma nema rada ked s nou cvicim alebo preco, ked ju mam na rukach tak sa diva vsade inde len mne do oci nie, zaujimaju ju moje vlasy, usta, nausnice a pod, ked jej aj nieco davam akoby nevedela co od nej chcem, nevedela vyjadrit radost, teda okrem toho ked vidi ze ide jest, to sa tesi. Vsetci z rodiny mi hovoria, ze kazde dieta je ine, ze so mna citi nervozitu preto tak reaguje, je pravda, ze som klbko nervov, ale to ako sa sprava, ked vidim druhe detiako poskakuju od radosti, to mi nepridava,uz ani nespim. Na zvuky reaguje aj na sepot, ked ju oslovim tak zareaguje, ale ked s nou dlhsie hovorim, tak sa venuje hrackam, byva dost mrzuta, jeduje sa , spava dobre aj v noci aj cez den, z jedenim nemame problem, som z toho uz na nervy, mozno robim chybu, ze ked na nu hovorim a ona strati zaujem, tak idem prec, zranuje ma ako sa sprava. Bojim sa ci nebude autistka, viem ze je to skoro, ale nemala by som vyhladat lekara. Vopred dakujem za vasu odpoved.