Čo robiť?

Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu. Naša 3,5 ročná dcérka je veľmi živé, energické, nespavé a neposlušné dieťa. Začala chodiť do škôlky a veľmi sa vo všetkom zhoršila. Okrem toho veľmi opakuje po druhých deťoch, ale hlavne samé zlé veci. Pr.ideme zo škôlky s ďalšou maminkou a jej synom, ktorý sa začne váľať po zemi, alebo začne utekať a ona robí to isté aj keď jej vysvetlím, že sa to nerobí a kričím na ňu, vôbec ma nepočúva....Alebo ďalší problém sme na návšteve a sú na stole čipsy alebo niečo a ona sa tým začne napchávať ako keby od rána nejedla, takže vždy keď sme na návšteve tak musím poprosiť aby to dali zo stola preč, lebo inak to končí bolením brucha. (To isté je aj keď je návšteva u nás, musíme všetko dať zo stola preč, lebo ona všetko berie a vôbec si nedá povedať).Chcem ešte podotknúť, že sa dcérke venujeme dostatočne, možno až príliš. Neviem či má na jej správanie vplyv aj to, že bývame spolu s mojou mamou, ktorá sa takisto dcérke venuje. Sme veľmi sklamané z jej správania a neposlušnosti.Ďakujem Zuzana

Dobrý deň. V máji bude mať dcérka 3 roky a čaká ju nástup do mš. Detskú spoločnosť si žiada už teraz. Keďže čakáme druhe dieťa (zhodou okolnosti to má byť tiež v máji) nechcem aby mala pocit ,že sme ju odsunuli alebo nahradili. Na druhej strane by mi to pomohlo, keďže manžel za pracou dochadza na týždňovky. Čo robiť?Počkať s nástupom do septembra?Za odpoveď ďakujem

Dobrý večer, pani magistra, potrebovala by som poradiť ako zvládnuť toto: moja dcérka má 16 mesiacov, ale je veľmi tvrdohlavá a všetko si presadzuje. Keď nie je tak ako chce ona, začne silno jačať. Ešte nerozpráva a vyzerá, že dohováranie na takéto malé dieťa ešte nezaberá. Keď ju niečím iným zaujmeme, tak sa o chvíľu aj tak vráti k tomu, čo chcela. Čo robiť v takej chvíli?
A ešte jeden problém: nechce nič piť, resp. málo pije (cca 3dcl tekutiny denne, vrátane polievky) vyskúšali sme vodu, rôzne detské čaje (ovocné, bylinkové aj prisladené), riedené džúsiky... Skúšame na ňu rôzne hry a finty, ale nezaberá to. Dá fľašku (má ju vždy na dostupnom mieste) s tekutinou do úst, ale nepije. Čo robiť?

Dobrý deň, píšem vám, lebo už neviem ako ďalej. Môj synček - 2,5 ročný je asi vo veku vzdoru a všetkého dokopy. Momentálne sa upokojuje v spálni - onanuje. Nechala som ho samého. Dnes to robí celý deň - mám pocit, že naschvál, aby ma nahneval. Už som ho vzala na ruky, no spustil taký krik a amok, že sme skúšali metódu pevného objatia, aj sa upokojil, ale vyrušilo ho to. Chcela som ho dať spať, pretože je hore od tretej. A to je náš ďalší problém. Ako ho prinútiť spať? Máme doma mesačného chlapčeka. Je pravdou, že kým sa narodil, boli sme so starším na seba veľmi naviazaní. Ja sa mu snažím venovať koľko môžem, ale jednoducho už to ďalej takto nejde. Chcela som ho naučiť zaspávať samého, lebo tento maličký ho budí - stonká a keď je hladný spustí krik, na ktorý sa starší zobúdza. Preto sme spravili aj to, že starší chodí na noc spávať s ockom do obývačky. Ale o tretej je hore a príde za mnou. Samozrejme, nezaspí a je hore. Poobede spať nechce a ak ho nútim, začne onanovať. Dnes to robí celý deň, s malými prestávkami. Čo mám načítané, vraj v takom veku to treba nechať tak a nevšímať si to, ale ako, keď k nám často chodí svokra, prípadne návštevy? Keby to nebolo aspoň tak často... Ale dnes je to naozaj priveľa. Prosím vás, čo mám robiť? Viem, že rpavdepodobne žiarli a už bol ku mne aj agresívny - za všetkým je ten malý človiečik? ZO začiatku, keď sme prišli z pôrodnice mal obrovské amoky - také, až sa triasol na celom tele. Priznám sa, nezvládla som to párkrát a poriadne mu vyťala - bol to plač bez príčiny. Potom som pochopila, že možno sa chcel naozaj len pomojkať a ten začínajúci plač bol takým volaním - ako keď mladší zaplače. Všetko sa nám to teraz nejako spojilo? Aj to obdobie vzdoru? Keď mu niečo zakážem, nedám - začne vrieskať, vyplazuje jazyk a naozaj sa "robí zlým". Myslela som si, že to nikdy nezažijem. Bol to taký malý pokladík. Čo robiť? Ide len o nervy? Ako vydržať, keď som s nimi od pol tretej rána hore? Keď spím 4 hodiny v kuse, som vyspaná ako po 12 hodinách. Ale žiaľ, teraz nespávam ani toľko. Keď sa nezobudí jeden, tak druhý. Ako sa udržať v norme, keď ste hore každú hodinku, hodinku a pol? Prosím, poraďte mi. Som na konci so silami. Venorika

dobry den,chcela by som vas poprosit o radu ohladne mojej 22-mesacnej dcerky.
je to neskutocne sikovne,mudre dievcatko-plynule rozprava(v dvoch jazykoch,lebo zijeme v zahranici),pozna farby,spocita si prsteky....rada sa hra s detmi.
problem su vsak dospeli:casto staci,aby sa na nu niekto pozrel a uz spusti hystericky plac.na ulici sa boji okoloiducich,nakupy sa casto menia na nocnu moru.ist na navstevu je hotovy boj.zvlastne,ze natrieskane metro,prip.rusne velke ulice jej vyhovuju.
dalsi problem je spinkanie: nikdy nebola velkym spacom,navyse ako malicka prekonala ge-reflux tretieho stupna,takze by som sa necudovala,keby sa po vsetkom tom utrpeni bala zaspat.asi okolo 1 roku si predsalen vytvorila urcity spaci rezim a dnes spi okolo hodinky vzdy po obede. vecer,ak sa podari ide spat medzi 20.30 a 21.00.
Ibaze,este nikdy nezaspala sama od seba;vzdy(aj poobede) ju musim vziat na ruky,spievat a kolisat.niekedy za par minut zaspi,vecer sa to vsak casto predlzuje na hodiny a hodiny...
snazim sa ju postupne odvyknut od narucia,no zakazdym to skonci krizou a strachom ,ktory doznieva este dlho.
vsetci hovoria,ze je na mna prilis naviazana a iste maju pravdu;ale co robit?rodinu mam daleko,manzel dcerku cez tyzden ani nevidi a ked niekedy cez vikend nepracuje,nechce s nou ist sam na prechadzku,lebo vraj ma chut,aby sme boli vsetci traja spolu.skusala som sa dohodnut so susedou,ktora ma dve deti, o vzajomnom strazeni,ale skoncilo to tak,ze ja som mala jej deti stale u seba a ona mi moju odmietla,lebo sa jej dcerka boji...
jedinou ulavou bolo pre mna toto leto na slovensku.dcerka zboznuje moju rodinu a spokojne spinkala aj s babickou.akurat,ze sme od seba daleko a vidime sa len raz do roka.
myslite,ze by som mala vyhladat pre dcerku detskeho psychologa;alebo je jej spravanie normalne a mne nezostava len cakat az to casom pominie?neviem ako by som mohla zlepsit situaciu.staram sa o domacnost sama,studujem a ked sa podari z casu nacas pracujem ako prekladatelka.dcerkine neustale dozadovanie sa pozornosti,vecerne cicikanie predluzujuce sa do polnoci a viac;to vsetko do znacnej miery ochromuje vsetky moje aktivity a vycerpava ma to.....
vopred dakujem za radu

Dobry den, pani doktorka. Mam 3 rocnu dcerku. teraz cakam druhe dietatko, ktore sa ma narodit v januari. Velmi sa nan tesime, dcerka tiez. Rozprava ako ju bude kupat, krmit, hrat sa s babom a take tie veci...co je vsetko krasne a v poriadku. Ale je na mna strasne naviazana. A ked vravim strasne, tak to myslim uplne doslovne. Nemozem ju ani na 5 minut nechat u babky a dedka, u ktorych sme kazdy den a prakticky tam vyrasta. Ona sa s dedkom prehra aj cele hodiny, ale musi mat pocit, ze ja pozeram tv vo vedlajsiej miestnosti, alebo ze tam proste nikede na blizku som. Dnes som poobede chcela ist mojej mame len kupit kolace do obchodu a taky rev spustila (moja dcerka:)), ze to nebolo mozne. Citujem ju:" Mama kam ides, mama nechod prec, ja teba strasne chcem, tu bud, ja ta strasne potrebujem, ja ta strasne lubim..." a taketo veci. Snazila som sa jej vysvetlit, ze sa za 5 minut vratim, ze kupim len kolaciky a potom pojdeme domov. Ale ani za svet. Potom uz tak strasne revala, ze sa ani utisit nedala a pytala sa len a len domov a visela na mne ako pijavica. Mne osobne to nevadi, ja by som s nou bola stale, velmi ju lubim, ale viem, ze to pre nu neni dobre. Od septembra ma totizto nastupit do skolky a neviem si to predstavit ake to bude a co mam robit, ked bude takto vyvadzat. Ved ked nechce byt u ludi, ktori su jej najblizsi a ktorych najlepsie pozna...tak v skolke nebude chciet byt uz vobec. A este je tu jeden problemik. Takto isto sa sprava aj k svojmu otcovi. Viete, on pracuje v zahranici, ale velmi casto chodi domov. Rano s nim v pohode ide na ihrisko a vela krat sa stalo ze sa domov vratia s obrovskym placom. A ked zistujem, ze co sa stalo, tak pricinou je to, ze Emka chcela mamu. Manzel jej vysvetluje, ze ja doma varim a tak, vezme ju aj hned domov, ale aj tak celu cestu place a je ako zablokovana, s tym, ze kde je mama a ona chce mamu. Pani doktorka, viete mi nejako prosim poradit ako dcerku trosku usmernit? Dakujem moc