POZOR: ANÉMIU netreba podceňovať!
Málokrvnosť je zdravotný problém, s ktorým sa stretne mnoho rodičov, majúcich malé dieťa. V lepšom prípade dopomôžu k uzdraveniu liečivá obsahujúce železo.
Ako je tomu v ťažších prípadoch, nám porozprávala primárka Hematologicko-transfuziologického oddelenia DFNsP v Bratislave MUDr. Zuzana Laluhová-Striežencová.
Laicky chápeme pod anémiou nedostatok železa v organizme. Aká je odborná definícia tohto ochorenia?
Anémia je chorobný stav charakterizovaný nedostatočnou schopnosťou červených krviniek (erytrocytov) transportovať kyslík. Nedostatok železa je len jednou z mnohých etiológií vzniku tohto stavu.
Koľko železa sa nachádza v ľudskom tele? Koľko ho prijímame stravou?
V dospelom ľudskom organizme sa nachádza 3,5 – 5 g železa, u žien menej ako u mužov, zásoby tvoria u mužov asi 1 g, u žien 0,5 g.
U detí sa hodnoty líšia v závislosti od veku. Denná strava obsahuje 10 – 15 mg železa, z ktorých sa za bežných okolností vstrebáva asi 10 %. Pri závažnom nedostatku železa v organizme sa môže vstrebávať až 30 %.
Železo sa v organizme nachádza vždy viazané na bielkovinu.
Môže sa človek železom predávkovať? Nakoľko je to zdraviu nebezpečné?
Pri bežných stravovacích návykoch u nás k predávkovaniu železom nedochádza. Ak je dieťa chronicky dlhodobo vystavené vysokej ponuke železa, môže dôjsť k nadmernému ukladaniu železa do tkanív (pečeň, obličky, pľúca, srdce, pankreas...), tento jav sa nazýva hemosideróza a vzniká u pacientov s anémiou z predčasnej deštrukcie červených krviniek, u pacientov s potrebou častých transfúzií, po dlhodobom parenterálnom (venóznom alebo muskulárnom) podávaní vysokých dávok preparátov železa, pri zvýšenej absorpcii železa (príjem stravy s vysokým obsahom železa alebo anémia s hyperpláziou červenej vývojovej línie).
Keď železo začne poškodzovať tkanivá, v ktorých je uložené, hovoríme o hemochromatóze. U detí sa ojedinele stretávame s akútnou otravou železom po náhodnom požití. Prejavuje sa hodinu po požití hnačkou a vracaním s prímesou krvi, je prítomná zvýšená teplota, napínanie na vracanie, bolesti a kŕče žalúdka. Ak nie je dieťa urgentne odborne ošetrené, hrozí kóma a pečeňová nekróza.
Kedy hovoríme o chronickej strate železa?
K chronickým stratám železa dochádza pri menštruácii u dospievajúcich dievčat a pri okultnom krvácaní z tráviaceho alebo urogenitálneho traktu pri pažerákových varixoch, chronickom zápalovom ochorení tráviaceho traktu, pri polypoch tráviaceho traktu, zhubných nádoroch žalúdka, hrubého čreva a obličiek, alebo pri nadmernom menštruačnom krvácaní, pri nádoroch malej panvy.
Rebelantstvom k zdravej strave!
Čo chápeme pod anemickým syndrómom?
Anemický syndróm je súhrn príznakov sprevádzajúcich anémiu. Jeho závažnosť je daná hĺbkou anémie, rýchlosťou vzniku, prítomnými chronickými ochoreniami a vekom pacienta.
Anémia je často známkou skrytého problému. Ktoré ochorenia môže sprevádzať?
Anémia môže byť jedným z prvých príznakov chronického ochorenia. Môže ísť o ochorenia tráviaceho, močovo-pohlavného traktu, o zápalové a nádorové ochorenia, ochorenia pečene a žliaz s vnútorným vylučovaním. Najčastejšou anémiou detského veku je ale sideropenická anémia na podklade nedostatočného prísunu železa v strave, postihuje 25 % detí a až 30 % adolescentov.
Čo skresľuje stanovenie diagnózy?
Postavenie diagnózy sa skomplikuje, ak dieťa bez vykonania potrebných vyšetrení dostane transfúziu, alebo má nasadenú liečbu železom, alebo vitamínmi skupiny B.
Aké špecifiká má výskyt anémií u novorodencov?
Novorodenecké a včasné dojčenecké obdobie je z hľadiska krvotvorby veľmi špecifické. Pred pôrodom a pri pôrode je aktívna erytropoéza (tvorba červených krviniek) sprevádzaná vysokou hladinou rastového faktora červených krviniek erytropoetínu.
V dôsledku vysokej ponuky kyslíka po pôrode dochádza spätnou väzbou k poklesu hladiny erytropoetínu až na nemerateľné hodnoty, čo má spolu s prirodzeným rozpadom plodových erytrocytov za následok vznik fyziologickej anémie s maximálnym poklesom parametrov vo veku 6 – 12 týždňov. Práve tento stav je často nesprávne klasifikovaný ako anémia a je pri ňom indikovaná liečba preparátmi železa.
U dieťaťa v tomto období sa vyžaduje len pokračovať v dojčení a správne dodržiavať životosprávu u matky, pri výraznejšom poklese parametrov je potrebná podpora krvotvorby vitamínmi skupiny B, prípadne podanie rastového faktora červených krviniek erytropoetínu. Americká akadémia pediatrov odporúča ako prevenciu pri nedostatku železa dojčiť deti až do dvanástich mesiacov života a pri podávaní náhradnej výživy odporúča prípravky obohatené železom. Neodporúča však žiadne kravské mlieko počas prvého roku života vzhľadom na okultné GIT krvácanie.
Chronicky unavení školáci!
Môžete tento posledný fakt bližšie definovať? Platia tieto odporúčania aj na Slovensku?
V SR sa riadime odporúčaniami EU a WHO, teda z hľadiska výživy detí a dojčiat sa odporúča plné dojčenie do 6 mesiacov veku, potom dojčiť do 1 roku veku s podávaním prídavkov. Po 1. roku života sa odporúča dojčiť, pokiaľ to vyhovuje matke alebo dieťaťu. Zároveň je potrebné po dovŕšení 1 roku zabezpečiť kontakt s bielkovinou kravského mlieka (jogurty a pod.). Dôvodom, prečo sa neodporúča podávanie kravského mlieka do dovŕšenia prvého roku veku, je snaha predísť alergii na bielkovinu kravského mlieka.
Medzi príčiny vzniku anémie patria aj krvácania z tráviaceho ústrojenstva. Nakoľko sú časté pri diagnostikovaní anémií?
V detskom veku nie je krvácanie z tráviaceho traktu takou častou príčinou anémie ako u dospelých. Ale aj u detí anémia sprevádza zápalové ochorenie čreva, nádory tráviaceho traktu, polypy, hemoroidy alebo pažerákové varixy pri ochoreniach pečene.
Zo strany tráviaceho traktu sa u detí častejšie stretávame s poruchou vstrebávania železa na podklade malabsorbcie (napr. celiakia).
Je oprávnené tvrdenie, že každý rozsiahly zápal, ktorý trvá dlhšie než mesiac, môže spôsobiť málokrvnosť?
Pri rozsiahlom dlhodobom zápale môže byť anémia spôsobená v zásade dvoma mechanizmami: nedostatočným príjmom železa v strave a nedostatočným vstrebávaním v zápalom narušenom teréne.
Koľko druhov anémií sa v súčasnosti rozlišuje? Ktoré sú geneticky podmienené a ktoré vznikajú počas života?
Základná, v súčasnosti používaná klasifikácia anémií, je etiopatogenetická, teda podľa príčiny a priebehu vzniku anémie.
Rozdeľujeme ich na:
- anémie z nedostatočnej tvorby erytrocytov (porucha tvorby prekurzorov v kostnej dreni, porucha syntézy hemu – sem patrí aj sideropenická anémia, porucha syntézy globínu a porucha syntézy DNA);
- anémie zo zvýšených krvných strát (pri akútnej alebo chronickej strate krvi);
- hemolytické anémie so skráteným prežívaním červených krviniek: vrodené anémie na podklade defektu membrány erytrocytu, poruchy enzýmov alebo hemoglobínu v erytrocyte, získané anémie spôsobené deštrukciou erytrocytov autoprotilátkami alebo mechanickou deštrukciou, napríklad pri umelých náhradách srdcových chlopní, pri cievnych štepoch alebo obličkových ochoreniach;
- anémie pri chronických ochoreniach (zápalové, nádorové ochorenia, ochorenia pečene, obličiek, žliaz z vnútorným vylučovaním).
Viaceré druhy anémií môžu byť geneticky podmienené, ale vznikajú aj ako mutácia de novo (bez prítomného ochorenia v rodine).
Zaraďujeme sem: vrodené hemolytické anémie (napríklad sférocytóza), anémie z poruchy syntézy globínu – talasémie, a tzv. vrodené zlyhania kostnej drene.
Pri vrodenom zlyhaní kostnej drene môžu byť postihnuté všetky tri krvotvorné línie (červené a biele krvinky, doštičky): Fanconiho anémia, dyskeratosis congenita, Schwachmanov-Diamondov syndróm, amegakryocytová trombocytopénia, retikulárna dysgenéza, familiárne aplastické anémie, alebo je postihnutá len jedna krvotvorná línia – tvorba červených krviniek pri Diamondovej-Blackfanovej anémii, tvorba bielych krviniek pri Kostmanovom syndróme alebo tvorba doštičiek pri trombocytopénii s apláziou kosti predlaktia – rádia.
Tieto ochorenia sú často združené so somatickými malformáciami a majú predispozíciu k vývinu myelodysplastického syndrómu a akútnej leukémie. Ostatné typy anémie vznikajú v priebehu života, sú to získané anémie.
Nakoľko sú v praxi časté anémie z narušenej tvorby krvného farbiva vplyvom otráv, napr. olovom?
Olovo sa dostáva do vody zo starších vodovodných rozvodov, farieb a automobilových splodín. Spôsobuje normocytovú anémiu, neuropatiu, zhoršenie sluchu, vysoký krvný tlak, žalúdočné ťažkosti, alergie, trpaslíčí vzhľad, otravu olovom – saturnizmus, duševnú zaostalosť a reprodukčné zmeny. Z ďalších kovov napr. kadmium poškodzuje systém krvotvorby a usadzuje sa v pečeni a v kostiach. Našťastie, tieto otravy ako príčina anémie sa v súčasnosti vyskytujú zriedkavo.
Ktoré príznaky môžu rodičom napovedať o tom, že ich dieťa trpí anemickým ochorením?
Anémiu prezrádzajú subjektívne a objektívne príznaky.
Subjektívne príznaky sú únavnosť, podráždenosť, slabosť, dušnosť, búšenie srdca, závrate.
Objektívne príznaky sú bledosť slizníc a kože, žltačka, zväčšenie sleziny, opuchy, zápal kútikov úst, zápal jazyka, porucha prehĺtania v oblasti hltana, dystrofické zmeny nechtov, vypadávanie a lámanie vlasov, rastová retardácia, poruchy imunity.
U detí však výrazne skresľujú klinický obraz dobre vyvinuté kompenzačné mechanizmy. Najmä ak anémia vzniká pozvoľne, je dieťa schopné adaptovať sa na veľmi nízke hodnoty parametrov červenej zložky krvného obrazu.
Okrem liekov a vitamínových doplnkov železa sa pri liečbe niektorých anémií využíva aj transfúzia krvi a transplantácia kostnej drene. Môžete to priblížiť?
V súčasnosti sa upúšťa od transfundovania celej krvi a uprednostňujú sa monokomponentové transfúzne prípravky – obsahujúce jednu zložku krvi – erytrocyty, leukocyty, trombocyty, plazmu. Transfúzia erytrocytov má svoje prísne indikácie. Najčastejšou indikáciou je anémia so závažnými klinickými príznakmi, pričom dôležitá je rýchlosť vzniku anémie (napr. pri traume, operácii).
Často sú potrebné transfúzie pri vrodených hemolytických anémiách, kedy organizmus nie je schopný vytvárať plnohodnotné zdravé červené krvinky a nie je možná špecifická liečba. Ťažký dreňový útlm vzniknutý idiopaticky alebo pri liečbe malígnych ochorení je rovnako indikáciou na podanie transfúzie.
Transplantácia krvotvorných buniek je liečebnou metódou pri aplastickej anémii, myelodysplastickom syndróme a iných vrodených a získaných útlmových stavoch sprevádzaných anémiou. V týchto prípadoch sa indikuje alogénna transplantácia krvotvorných buniek – od zdravého súrodenca alebo od nepríbuzenského darcu nájdeného pomocou medzinárodných registrov.
Prepojenie stresu s krvnými skupinami
Pri niektorých typoch anémií sa využíva podkožná aplikácia hormónu erytropoetínu, ktorý prirodzene vzniká v obličkách. Aký cieľ má takáto liečba?
Podávanie rastového faktoru červených krviniek erytropoetínu je indikované najmä u predčasne narodených novorodencov, u ktorých je prítomná závažná anémia po narodení v období fyziologického poklesu hladiny erytropoetínu v organizme, pričom treba dbať na zabezpečenie dostatočného prísunu železa ako stavebnej jednotky erytrocytov.
Okrem adekvátnej liečby je pri všetkých druhoch anémii určite dôležitá aj zmena životosprávy. Aké rady dávate svojim pacientom a ich rodičom?
Vzhľadom na rôznorodosť príčin vzniku anémií neexistuje jednotné odporúčanie. Vo všeobecnosti je dôležitá správna životospráva dojčiacej matky, plné dojčenie so zaraďovaním ovocných, zeleninových a mäsových prídavkov v správnom čase. Odporúčam zabezpečenie pravidelného pohybu u detí a dostatočný prísun tekutín.
Ako prevenciu vzniku najčastejších anémií z nedostatku stavebných zložiek krvotvorby odporúčam vyváženú pestrú stravu s primeraným zastúpením substrátov krvotvorby, ktoré sú obsiahnuté v mäse, zelenine, listovej zelenine, ovocí, v orechoch a tiež vitamíny skupiny B a C. Vhodná je kombinácia stravy s obsahom železa so zdrojmi vitamínu C, ktorý zvyšuje využitie železa z potravy v organizme.