Viki, ty to mas ozaj za par :D  sa mozes skorej tesit z malickej :) Mas aj dohodnuteho porodnika? Tusim chces rodit v Trnave, a ku komu chodis teraz do nemocnice?

Co sa tych kil tyka, ja mam teraz navrch nejakych 7 kg, ale tiez to velmi neriesim.Aj ked mi manzel vcera vravi, ze vyzeras ako sud piva :lol:  zo srandy, samozrejme :wink:  ja som pri malom schudla ani neviem ako, bez akejkolvek namahy do 1 roka na 47 kg :s  bezne mavam okolo 52 kg. tak sa spolieham na svoj metabolizmus a vlastne, ked neschudnem, mozem vyhodit svoj 34 -kovy satnik :lol:  Viki, ty si mala vzdy krasnu postavu :wink:

Dievcata, co je lepsie na kupkanie, vanicka, ci kyblik?

Jeeej Vanilka, ďakujem, no teda už po prvom dieťatku tá moja postava nebola celkom podľa mojich predstáv, ale sú aj horšie :-P .

No a pôrodníka chcem mať Dr. Dečkova, u neho som bola v sobotu a aj zajtra idem za ním, len zmluvu ešte nemám. Bol zatiaľ veľmi milý.

No a na kúpanie ja mám vaničku, lebo kýblik je len na krátko a kto vie, aká veľká bude naša slečna?:D

Ahojte tehuľky.
Keby som sa tu zas dlhšie neobjavila, Želám Ti Viktoria veľmi rýchly pôrod. Bolestný bude určite, no my ženy vydržíme ;-)
A spokojné bábätko a veľa mliečka nech máš. :kiss:

Ja mám teraz veľa učenia :-(
Prišli sme z dovolenky v Tatrách, super sme si oddýchli, deťom sa ani domov nechcelo ísť.

Čo sa týka kíl po pôrode, pri dvoch deťoch zhodíte ani neviete ako. Mať jedno dieťa a dve je strašne veľký rozdiel . No hlavne je to veľa radosti.
Ja by som chcela aj tretie, no možno o pár rôčkov, ked budeme mať doma dvoch školákov :lol:

S Dečkovom som rodila 1x - bol celkom milý.
Druhý krát, doktor nestihol prísť, dokonca ani sestrička malú nedržala, sama vyletela. Doktor len šnúru prestrihol .

Tak majte sa pekne.

Chcela som pridať fotky z foťáku - no nebere to - sú veľké, tak aspon z mobilu posielam.

Jej, ja som u Ivana Deckova tiez rodila prvykrat a poznam ho este z oddelenia na rizikovom, myslim, ze on je celkom fajn. :wink:    Neviem, ci je tam este aj Dr. Reseta, nanho zase ja nedam dopustit alebo aj Dr. Stefanikova je fajn. Teraz su tam aj nejaki novi lekari, myslim Dr. Vavrova,... ona mi robila kyretaz a moj gynekolog tym nebol velmi nadseny vtedy, vravel , ze je velmi mlada a snad to spravila ako mala.  Inak, ked zacnem chodit do nemocnice na poradne, tak to mozem ist ku komu chcem alebo ma moj gynekolog automaticky k niekomu priradi?

Vanilka, myslím, že ak sa nepýtaš Ty priamo k niektorému konkrétnemu lekárovi, tak proste budeš chodiť do poradne ku komukoľvek, kto tam vtedy bude mať službu a rodiť budeš tiež u toho, kto tam, bude. Ja som najskôr tiež myslela, že to tak urobím, ale môj gynekológ mi odporučil tohto Dr. Dečkova, lebo je to vraj najlepší odborník, hoci taký mladučký. Vraj ho volajú k väčším komplikáciám ako odborníka, tak som sa nechala inšpirovať a budem asi spokojnejšia. Jasné, môže sa stať, že zrovna budeme rodiť hneď niekoľké jeho pacientky, lebo je na roztrhanie, ale tak uvidíme.... Veď ten pôrodník tam nie je celý čas pri jednej žene, ale až pri tlačení, porodení, šití a tak.... Takže to by sa malo zvládnuť tak, aby tam bol. Snáď ma nečaká sekcia alebo niečo horšie, verím, že budem rodiť normálne.

Inak aj na Dr. Štefánikovú som počula len kladné názory, aj nejakého Dr. Štrbu si chvália, takže určite je tam viac dobrých doktorov. No sú tam aj takí, ku ktorým by som sa nechcela dostať....

Zuzi, krásne fotočky, detičky sa tuším naozaj vytešili!!!!!!!
A počuj, ako sa to stalo s Tvojou Viktorkou, že nestihol ani lekár prísť k pôrodu? To si tak rýchlo porodila alebo si sa nemohla dostať do nemocnice alebo čo sa stalo? A ako si vedela, čo máš robiť? Nebola si v šoku z toho???? Jaaaaaj. Hoci... aspoň si sa netrápila celé hodiny ako niektoré maminy, že 24 hodín... 36 hodín... brrrrrrrr To radšej takto porodiť ako Ty Viktorku.:-)  A nepotrhala Ťa hrozne, keď tak vyletela?

Ozaj, baby, ja sa až desím toho, že nerozoznám pravé príznaky pôrodu, teda že buď prídem do pôrodnice zbytočne ako dilino alebo prídem neskoro...:s  Ale to je asi normálny pocit, že?

Viki, mne o polnoci 5 dní pred termínom odtiekla  voda. Ale nie všetka, len tak potroške. Išli sme do pôrodnice, lebo aj tak by sme s mužom už nezaspali.
Tam som nemala žiadne bolesti, tak len sledovali bábätko a tam na vzdychárni sme si pospali. Muž na stoličke, ja v posteli.
O deviatej prišiel nejaký doktor -neviem meno. Ja som nemala žiadneho vybratého.
Dal mi vyvolávačku , lebo som mala už vodu odtečenú a kontrakcie žiadne. Povedal, že za 40 minút začnem mať trochu bolesti a odišiel.
Muž tiež odišiel - kúpiť kávu a niečo na jedenie, bola som už strašne hladná, lebo naposledy som jedla večer .
Ja som bolesti začala mať už za 5 minút, ani sestričky mi nechceli veriť, stále hovorili nech si ešte pospím a tak.  :roll:
Za chvílku som prišla za sestričkou, že sa mi chce strašne tlačiť. Stále mi neverila , ale povedala, že sa na mna pozrie.
Bola som na 10 cm otvorená a ledva som zišla z toho stola a vyšla na rodiaci stôl. Vtedy telefonovala doktorovi - zatiaľ mi hore uviazali nohy a už som tlačila, aj ked na mna kričali nech netlačím, že tu ešte neni doktor, ako keby sa tomu dalo rozkázať :lol:
Pod stolom je taká misa, takže malá vyletela tam-no to ju už chytala aj sestrička, doktor prestrihol šnúru.
Všetko to bolo strašne rýchle, ale v pohode. No placenta mi nevyšla celá, - s tou som mala problém aj pri prvom pôrode.
Hned na stole na uspali a vybrali ju. Ked som sa prebrala, už tam bol muž pri mne.
Strašne neštastný, že nestihol pôrod.
Nenatrhla som sa moc, ale asi jeden -dva stehy mi šili.

Inak po druhom pôrode som bola skôr fit ako po prvom.  Bolo to omnoho lepšie.

 

Baby, ked vas tu tak citam, tak sa bojim uz aj ja :lol:  sibe mi :s 

Zuzka, ty si to mala teda poriadne narychlo, ale aspon si netrpela tolko. Viki, mas pravdu, ja som nad tym tiez premyslala, ze ako rozpoznam porodne bolesti, ci priznaky, lebo pri malom mi porod vyvolavali. Dufam, ze nam to dobre dopadne :)

Ahojte žienky,

Zuzka, díkesko za popis pôrodu, vieš čo? Tiež by som to takto brala, radšej rýchlo a nečakane ako sa tam hodiny a hodiny trápiť a čakať na otvorenie a tak podobne...:roll:  Tak Ti to vlastne super dopadlo, len by ma asi vyplašilo, že tam nie je lekár a že maličkú nemal kto ani chytiť poriadne. :lol:

Vanilka, nechcela som Ťa vystrašiť :lol: , ale tak viem, že aj tak tieto pocity prežíva asi každá tehotná... Ja som rodila prvýkrát prirodzene, bez vyvolávania, aj plodová voda mi odtiekla, aj bolesti som mala, takže by som to  mala nejako rozoznať, ale zdá sa mi to ako pred sto rokmi a bojím sa, že toto bude zase iné a že budem čakať to, čo pri prvom a tieto príznaky nespoznám.... celé toto dtruhé tehu je u mňa celkom iné, úplne od začiatku. Mám iné bolesti, iné príznaky, iné bruško, iné chute, inú pleť, vlasy.... že by to bolo tým dievčatkom????:lol:

Zuzka, ale potešila si ma hlavne tým, že hovoríš, že po druhom si bola oveľa skôr fit. To je totiž ďalšia vec, ktorá ma strašíííííí. Mám pocit, že som sa po Leonkovi nevedela spamätať aj dva-tri mesiace, tá rana taaaaaaaaaaaaaak bolela :shock: . Aj keď som chodila aj na prechádzka už od Leonkovho 10. dňa a snažila som sa nevšímať si tie bolesti, ale pôsobilo mi to na psychiku - bola som stále nervózna, smutná, ubolená....:roll:  Tak strašne by som to tentokrát chcela zvládnuť s väčším nadhľadom a silou!!!!!! No keby sa tak človek na to vedel naozaj pripraviť, keď ani netušíme, ako to bude prebiehať... NO snáď len dobre!:D :D :D  Podstatné sú tie naše malé ratoliestky, za tie stojí všetko to trápenie.:D

Baby nebojte. Už pár dní po pôrode si bolesť pamätať nebudete, len to pekné. A to bude stále s vami. Hlavne , aby detičky boli zdravé  - to je najdôležitejšie.

Pre mňa po pôrode bolo psychicky strašne hrozne ťažké vysporiadať sa s tým, že už Arturkovi nebudem venovať všetku pozornosť, mal len niečo vyše dva roky a ja som mala strašné výčitky voči nemu. Dokonca som chvílami rozmýšľala či tú Viktorku chcem. :ups:
Myslím, že to chúdiatko malé aj vycítila, lebo doma prvé  dni plačkala, no ked som videla, že Artur je z malej nadšený, nevadí mu ani kojenie a aj školu som zvládala - celkom som sa so situáciou vyrovnala a odvtedy bola Viki ako vymenená - strašne dobručká. :kiss:
A  teraz vidím aké je to super mať viac detí.

Zuzi, dobre si to napísala, presne tak. na to zlé sa zabudne a najdôležitejšie je zdravie - bábätka, aj naše.

Čo sa týka viacerých detí, ja som tiež toho názoru, že minimálne tie dve treba, aby dieťa neostalo jedináčikom a aby malo veselší život, samozrejme aj celá rodina. Každé dieťatko je obohatením a úplne jedinečným. To, čo prinesie ten konkrétny človiečik, to by nikto iný priniesť nemohol... Ja sa tiež strašne teším, že tu bude o jednu osôbku viac, so všetkým, čo k tomu patrí - s jej povahou, názormi, radosťami, bolesťami... a Leonko tým vzťahom môže tiež len získať. Medzi nimi už vlastne bude takmer presne 4 roky rozdiel, tak dúfam, že on už bude taký ten rozumný starší braček a nebude brať ako osobnú ujmu čas, ktorý budem musieť venovať Isabelke. Veď uvidíme...

 

Teda Viki, to si neviem ani predstavit.:s  ja som bola dotrhana dost, mala som zosivany aj krcok a celu hradzu az na stehne, ale dva dni po porode som nevedela, ze som rodila :)  nic ma nebolelo, nic mi nebolo. dokonca uz necele dva tyzdne po porode sme sa s manzelom milovali :ups:  a bolo to uplne bez problemov. ja si neviem predstavit, ze by som to prezivala tak ubolene. teraz to snad budes mat lepsie :)  uz sa tesim, ked nam porozpravas, ako to mas stastne  za sebou :D

Jeej Vanilka, tak to by som veru tentokrát chcela zažiť... Ja neviem, čím to mohlo byť spôsobené, že som tak dlho mala také príšerné bolesti, fakt tomu nerozumiem, ale nedá sa to ani opísať. A to ja si nerada priznávam vôbec nejakú bolesť a poviem to nahlas, až keď je už naozaj veľmi, veľmi zle. No toto bolo úplné trápenie. Ja som už nevedela, čo mám robiť, dávala som si na vložku vývar z repíka, sedela som v repíku, normálne sadnúť na stoličku som si nemohla vyše dvoch týždňov, len tak na boku zadku alebo vo vankúši na kojenie... Inak ja som mala aj veľký problém s hemoroidmi, pri pôrode mi vyšla taká veľká zlatá žila, že keď som stála, zboku to normálne bolo vidieť :shock: , bolo to veľkosti päste. Takže to sa pridalo k tej rane a už to bolo vcelku dosť. Možno toto všetko sa spojilo aj s mojou popôrodnou depkou a nakoniec to vyústilo až v odstavení Leonka a pomalom, pomalom zotavovaní - popri fyzickom však psychika u mňa bola doslova na pokraji kolapsu :s . Takže tomuto všetkému sa chcem teraz vyhnúť, ak sa to dá nejako vôbec ovplyvniť. Momentálne sa za to len modlím.... Ale nakoniec, prežili sme a prešlo to, hoci to trvalo fakt dosť dlho a psychicky som nebola ok ani po polroku...

jaj, baby, ja už by som najradšej porodila, už je celé moje okolie ako na ihlách, včera sme sem dokonca doviezli moju maminku a bude tento týždeň u nás, lebo manžel už mal taký strach o mňa, keďže som tu vlastne celkom sama celé dni.... Proste je jasné, že on teraz nemôže byť mesiac doma, musí chodiť do práce, nas stretnutia do BA, do Viedne... a keď je od 8 ráno do 7 večer preč, tak má proste strach, že čo keby niečo, kto mi pomôže nielen do pôrodnice, ale aj čo by som urobila s Leonkom. Tak teraz by to bolo vyriešené, keď je maminka tu. Je to fajn, aj teraz išla s Leonkom von, lebo ja už by som sa veru nevytrepala von, mne sa už ani nechce po tej zime chodiť a ani sa mi nechodí dobre.

No už by som to teda chcela nejako "urýchliť", aby teraz nemusela maminka tu byť kvôli mne celé týždne... Ale tak zatiaľ to veru nevyzerá, že by sa maličká nejako chystala von... Akurát sa mi zdá, že od včera mi mierne začala odchádzať hlineová zátka, no inak nič.:s  Ja viem, že sa dočkám, ale tieto posledné dni s takéééééé dlhéééééé :roll: .

A čo vy, ako sa máte?

Viki, to ste vyriesili velmi dobre. kedze ja som musela byt po dozorom od zaciatku, odsili sme k svokrovcom :s , ale bolo to snad dobre rozhodnutie. manzel mal tiez strach, keby musim ist do nemocnice, co s malym alebo kto mi zavola sanitku. teraz nam idu zateplovat panelak a potom sa mi bude zase blizit termin, takze tu zostaneme asi az do porodu, aby to bolo jednoduchsie. snad to vydrzim :lol:
Mne sa tiez teraz nechce chodit von, vlastne nemam ani vychadzky, tak ani nemozem , ale bojim sa, ze sa smyknem, nechcem nic riskovat. idem na poradnu v pondelok, tak uvidim, malicke mi stale tlaci na mechur :lol: , svokra sa ma stale pyta, prečo chodim casto na wc, ci nemam infekciu :lol: . v posledne dni ma babatko kope len dole a hore nad pupkom sa len posuva. ja sa o neho stale bojim :s
nech uz skoncim aspon druhy trimester, vlastne nech uz tie nase pokladiky drzime v naruci :D

No čo Viki, ešte ste 2v1?
Po pôrode napíš. Držíme palce ;-) :heart: