Tak jasné, ak chudne, nedá sa nič robiť, veď by malo dieťatko problémy. Možno sa Ti tvorba mlieka znížila a on nechápal, čo sa deje. Mne to chvíľu robil Tomáško, cuckal, pustil a plakal. Plakal, kým som mu nedala z druhej strany. Potom pil. Ale bol mrzutý a pár krát sme mu dali z fľaše - ešte po kojení, či nevypije a vypil. Najskôr vypil 30, potom 50, 80 a ja som zistila, že si zvykol, že po cuckaní príde ešte fľaša, z ktorej sa mu to ťahalo lepšie. Vtedy som písala jednej poradkyni v dojčení a tá mi napísala, že mu mám fľašu okamžite zobrať, lebo sa mi od prsníka odstaví. A tak som zobrala, asi týždeň poplakával, ale potom začal cuckať lepšie...aj keď som stále musela striedať prsníky. No teraz je to v pohode a máme svoj systém. No u Teba to vyzerá, že už mliečko asi nebolo, resp. bolo málo, keď začal chudnúť. Mne priberal pomerne dobre (podľa lekárky na dvojčatá pekne) - niekedy aj 750g/mesiac a tak som vedela, že len vymýšľa, ale mlieka má dosť a tak som bola kľudná. CHudli mi v pôrodnici, ale to boli viacej na UM, než materskom - teda asi to bolo tým, že sa narodili skôr, neviem. Potom sa z toho dostali, našťastie.
A koľko mesiacov má ten Tvoj?
Pekný deň.

Tak jasné, ak chudne, nedá sa nič robiť, veď by malo dieťatko problémy. Možno sa Ti tvorba mlieka znížila a on nechápal, čo sa deje. Mne to chvíľu robil Tomáško, cuckal, pustil a plakal. Plakal, kým som mu nedala z druhej strany. Potom pil. Ale bol mrzutý a pár krát sme mu dali z fľaše - ešte po kojení, či nevypije a vypil. Najskôr vypil 30, potom 50, 80 a ja som zistila, že si zvykol, že po cuckaní príde ešte fľaša, z ktorej sa mu to ťahalo lepšie. Vtedy som písala jednej poradkyni v dojčení a tá mi napísala, že mu mám fľašu okamžite zobrať, lebo sa mi od prsníka odstaví. A tak som zobrala, asi týždeň poplakával, ale potom začal cuckať lepšie...aj keď som stále musela striedať prsníky. No teraz je to v pohode a máme svoj systém. No u Teba to vyzerá, že už mliečko asi nebolo, resp. bolo málo, keď začal chudnúť. Mne priberal pomerne dobre (podľa lekárky na dvojčatá pekne) - niekedy aj 750g/mesiac a tak som vedela, že len vymýšľa, ale mlieka má dosť a tak som bola kľudná. CHudli mi v pôrodnici, ale to boli viacej na UM, než materskom - teda asi to bolo tým, že sa narodili skôr, neviem. Potom sa z toho dostali, našťastie.
A koľko mesiacov má ten Tvoj?
Pekný deň.

Alexko bude mať 17 mes.

Tak to je skoro rovesník s našimi dvojčatami :D My máme 19,5 mesiaca.

No on už pomaly dorastá 3-ročné deti, vel 92/98 nosí, topánky máme 24 - natesno, ma 14kg, tak aj spotrebu:lol:

To je teda poriadny chlap... :D  No tak to my máme veľ. len 80, topánočky 23 a váhu tak po 10kg každý. Toľko mi mal prvý syn v 1 roku. Ale zasa priberajú teraz - podľa lekárky vraj nadnormu a tak to pomaly doženú. Niekde som čítala, že dvojčatá sa rovesníkom vyrovnajú až v 3 rokoch :( . Ale sú nižší a tak sú pomerne bacuľatí :D . Veronka mala pôrodnú hmotnosť 2900g a 50cm a Tomáško len 2450g a 45cm, no a pri prepustení mali len 2730g a 2200g. Preto som písala, že možno papávali menej ako bábätká, keď boli menší od iných. Ale teraz je už pomerne dobre, mali sme ťažké chvíle, kým boli malinkí, plakávali a bola som s nimi sama do večera. Teraz síce vyvádzajú (ako asi všetci v ich veku), ale dá sa s nimi ako tak dohodnúť a už aj ten plač človek rozozná, kedy je to vážne plač a kedy len také skúšanie trpezlivosti  :D . Začínajú rozprávať a tak sa teším, lebo pri staršom synovi to bolo asi to najkrajšie obdobie, keď začal hovoriť a vymýšľať si  :D .

Prispevok bol vymazany

Mne bola dcerka taky drobec, v 2 rokoch mala 12kg, nejedla dobre.

No ved hlavne že su zdraví, ostatné sa vyrovná. Ja som aj niekedy nešťastná, že je taky velký, aj na nosenie ťažký.... Ale čo narobíš, ked je takej postavy po manželovi.

Veď to, veľa robí aj to, akí vysokí sú rodičia a tak. My nie sme nejako extra vysokí a sme obaja útlejší, tak asi majú byť po kom - a to jedia naozaj pekne. Keď si spomeniem, ako mi starší (volá sa Igorko) všetko vypľúval a nejedol ani termixy nič, až mi je zle. A doteraz sedí nad obedom a len ho okrikujeme, aby jedol. Zato Veronika, pred tou, keď niečo neschováme, tak sa postaví na malú stoličku, aby lepšie videla a dovtedy bude opakovať "daj, daj, daj", až jej dáme :D A to zje aj paradajky, hrozno, papriku - to sú veci, ktoré mi Igorko doteraz neje, resp. začal ochutnávať :D  Aspoň vidím, že každé dieťa je o inom a že to nie je ani vo výchove ani v ničom, len v povahe a génoch. Chalanov som musela uspávať nosením, Veroniku dám do postieľky a za 5min spí. A to som ich mala naraz a sú rozdielni - a aj v jedení, Tomáško preberá a niečo nezje, ona všetko :D

Ako tak čítam tak vidím,že nie len ja som mala problém s dojčením :-( .
Prvá dcéra bola do mesiaca na UM.Bola som mladá mala som málo informácií a žiadne skúsenosti :ups: Dojčenie nebolo vôbec jednoduché.
Pred narodením druhej dcéry som veľa o dojčení čítala a pripravovala sa.No už v porodnici ma sestrička "povzbudila",že nevie či sa malá prisaje,lebo mám takmer ploché bradavky.
Velmi som sa tešila keď to malej nevadilo a pekne papala.Ale po dlhom a častom dojčení som mala také popraskané bradavky,až mi začali hnisať.No presvedčená vydržať som dojčila dalej.No bola to neskutočná bolesť,ráno som sa zobúdzala s nočnou košelou prischnutou k hnisajúcim bradavkám a nijako sa mi to nepodarilo vyliečiť.Takto som vydržala mesiac.
Začala som odsávať a prešli sme na flašu :-( Po týždni sa už nechcela z prsníka napapať a po 10 dňoch ani prisať.Ja mám bradavky zjazvené dodnes.
Odsávačku som používať nemohla(práskali sa mi bradavky),ale dalej som ručne odstriekavala 6 mesiacov a som šťastná,že sa mi to podarilo aspoň takto.Odstiekavala som si vždy keď Stela spala alebo ju strážil manžel.Bolo to náročné ale časom to išlo celkom rýchlo.Aj keď dokrmovaniu UM sme sa nevyhli.Vždy som si zapisovala množstvo odsatého mlieka a každý deň som sa snažila dostať zo seba aspoň rovnakjé množstvo ako deň predtým,aby sa tvorba udržala.
BUBU2,nelutuj toho určite to malo význam.Ja by som to dnes urobila znovu.

Tak to si mala dosť problematické. Ja som pri prvom mala trochu popraskané, ale stačilo mi to natrieť kalciovou mastičkou a nechávať poriadne vyschnúť a kojiť z druhého prsníka. Ale zahnisať mi našťastie nič nezahnisalo, lebo to musí byť bolesť a kojiť sa nedá, to je jasné. Mala som síce aj pri prvom synovi aj teraz zápal prsníka, ale to sa dá zvládnuť, lieky zabrali do 2 dní. Ale obdivujem Ťa, že si ručne dokázala odstriekavať mlieko tak dlho. V tomto som mala zasa problém ja, nešlo mi to - pár kvapiek, ale takým tempom by som to robila asi celé dni a noci. Buď som to nevedela, lebo v pôrodnici na mňa sestrička zosypela, že ani ju to nik neučil a mám ísť do sprchy pod teplú vodu - ale stále nič a to som mala hrče ako skaly, lekár na vizite povedal - odstriekať, lebo bude problém - ale čo, keď nešlo a nik nepomohol? :(   Alebo bol nejaký iný pronblém, neviem, prečo mi to nešlo. Aj som potom našla, ako to presne držať a tak, ale doteraz to nejde tak, ako si predstavujem, že by malo. A tak jediné šťastie, že mám odsávačku :D  Ale detičky Ti tú snahu vynahradia a tak na trápenie zabudneš a ostane v Tebe dobrý pocit, že si pre ne urobila, čo si mohla. Si fakt teda dobrá...

naozaj to bolo zozačiatku ťažké ale som rada že som to nevzdala.Po mesiaci dojčenia bola laktácia už slušne rozbehnutá a časom som sa vytrénovala aj v odstriekavaní.
A pred tebou tiež klobúk dole.To sa naozaj málokomu podarí takto úspešne dojčiť dvojičky :tup:

Najlepšie by bolo, keby to dojčenie bolo bez problémov, že? Len niekedy to proste nejde. A ja som mala problémy zo začiatku i pri prvom synovi, nechcel sa chytiť, ale doma sa to akosi rozbehlo a potom to bola pohoda. U dvojičiek to bolo ťažšie (a to som si myslela, že už to predsa viem :D ). Ale som rada, že je to aspoň tak, ako je...na to odsávanie sa dá zvyknúť, ešte keď je celkom dobrá odsávačka. :D  No malí spia, idem ešte čosi urobiť a pôjdem aj ja :)  Majte sa.

Pastelka diki za povzbudenie. Ako tu čítam je pravda, že nie každej žene sa darí normálne kojiť. ja som sa už začala pokladať za nejakého exota, lebo v mojom okolí mám toooľko mamičiek a tie koja jedna radosť. Priložia a bábo papá, len u nás to nefungovalo. Ale som rada, že som to vydržala sedem mesiacov , lebo ani v našej rodine nikto nekojil dlhšie ako 6 týždňov. :-(  Pravdaže by som to spravila zas a aj to spravím pri druhom bábu ak bude treba, ale si tíško fandím, že sa mi pri druhom kojiť podarí. Ináč aj Lukino bol brutálny papkáč. Zjedol ako 5-6 mesačný aj 200ml a každé 3 hodiny. Vtedy som sa už nevyhla aj UM. A ešte otázočka ktorou však nechcem uraziť: necítili ste sa niekedy pri tom odsávaní ako dojné kravy???, lebo ja ANO a pripadalo mi to trápne hlavne vtedy, keď sa dedko, babka(pre vysvetlenie: bývame so starými rodičmi), svokra a iní členovia rodiny (keď boli na návšteve) akoby náhodou museli promenádovať tou izbou kde som odsávala práve vtedy, keď som odsávala.

Jeej, tak ja som tiež nemala rada divákov :D  Ale bývame sami a tak len keď bola návšteva alebo my na návšteve, tak som sa tiež schovala (alebo požiadala o súkromie) do nejakej izby. Tiež mi pár krát nabehli a to som hneď prestala a čakala, kým odídu - je to také nepríjemné a dosť osobné. Ale pocit, že to robím pre deti mi pomohol... Ale niekedy, keď boli krízy a sedela som s odsávačkou aj hodinu a viac, tak som si aj vravela, že som sprostá a vykašlem sa na to. Ale nedalo mi to a som rada. Ono je to aj časovo aj psychicky náročné - oproti pohodovému kojeniu... To vie každá, ktorá to zažila. Ale som rada, že poznám aspoň takto ďalšie maminy, ktoré museli to kojenie trochu viacej oddrieť :)  Majte sa