Ochorenia v tehotenstve - 5. časť

V dnešnej časti zavŕšime náš seriál s gynekológom MUDr. Petrom Brenišinom o ochoreniach v gravidite, pričom sa budeme venovať neurologickým, psychickým a psychiatrickým ochoreniam.

Migrény a bolesti hlavy 
Bolesti hlavy, ktoré niekedy prechádzajú až do migrenóznych stavov, sa v gravidite môžu objaviť aj u žien, ktoré bežne tieto problémy nemávajú. Vo väčšine prípadov nejde o nič vážne – bolesti hlavy môžu byť spôsobené napr. zmenami krvného tlaku, ku ktorému v tehotenstve dochádza, predovšetkým v prvej tretine gravidity. Prvýkrát sa v tomto období môže u ženy prejaviť aj skutočná migréna. Na druhej strane – u mnohých žien, ktoré trpeli migrénou pred graviditou, sa v tomto období ochorenie zlepší.

Ani migréna, ani bolesti hlavy neohrozujú priebeh gravidity. V prípade potreby možno užiť buď analgetiká alebo mierne sedatíva. Treba sa však poradiť s lekárom, pretože niektoré lieky z týchto skupín sú v období tehotenstva kontraindikované.

Napriek tomu, že bolesti hlavy sa vyskytujú u mnohých žien, nemožno ich podceňovať. Vo vzácnych prípadoch môžu signalizovať aj závažnejšie ochorenie, napr. krvácanie do mozgu. Môže sa to vyskytnúť zvlášť v kombinácii s eklampsiou, kde jedným z prejavov je vysoký tlak.

Medzi špecifické prípady patria gravidné ženy, ktoré už pred otehotnením trpeli niektorým závažnejším ochorením – skleróza multiplex a pod. Tieto prípady patria jednoznačne do starostlivosti špecialistu, ktorý úzko spolupracuje s gynekológom-pôrodníkom, ktorý má ženu vo svojej starostlivosti či už počas gravidity alebo počas pôrodu. Pôrodník s týmto špecialistom konzultuje aj spôsob vedenia pôrodu, ktorý sa môže líšiť v závislosti od typu ochorenia.

Epilepsia
Epilepsia patrí medzi ťažšie neurologické problémy v gravidite, avšak pri dodržiavaní naordinovanej liečby a správnej životosprávy je perspektíva úspešného donosenia tehotnosti veľmi dobrá, a to aj s následným dojčením. 

Asi polovica žien, u ktorých sa epilepsia zistila ešte pred otehotnením, nezaznamená v tomto ohľade počas gravidity žiadnu zmenu, len asi u tretiny z nich sa môže počet záchvatov zvýšiť. Príčinou je pravdepodobne nedostatok spánku či zmeny prebiehajúce v organizme tehotnej ženy, ktoré sa podieľajú na zvýšenej únave. Ako jeden z faktorov môže spolupôsobiť aj pozmenené vstrebávanie liekov v tomto období, takže ich hladina v krvi sa môže zmeniť.

V prípade, že sa epilepsia prvýkrát prejaví až počas gravidity, je potrebné dôkladné neurologické vyšetrenie na potvrdenie či vylúčenie ochorenia, resp. na odlíšenie od iného ochorenia, ktoré by mohlo byť niekedy s epilepsiou zamieňané.

O vplyve epilepsie na graviditu sa vedú diskusie – odborníci nie sú v názoroch celkom jednotní. Aj v tomto prípade musí pôrodník úzko spolupracovať s odborným lekárom, u ktorého je pacientka s epilepsiou v starostlivosti. Spôsob vedenia pôrodu závisí od stavu pacientky, niektorí odborníci sa s ohľadom na veľkú záťaž pri pôrode a možné zhoršenie stavu matky prikláňajú k operačnému ukončeniu pôrodu cisárskym rezom.

Pozornosť treba venovať aj dieťatku, a to nielen počas gravidity, ale i po narodení. Percento vrodených vývojových chýb u detí epileptičiek je totiž o čosi vyššie ako u ostatných žien. V žiadnom prípade sa ale neodporúča prestať užívať lieky – eventuálny záchvat by dieťatko i ženu ohrozil omnoho viac než samotná liečba.

Psychiatrické ochorenia
Aj keď ženy zaznamenávajú zmeny vo svojej psychike počas gravidity, nejde o žiadne psychiatrické ochorenie. Samozrejme, nemožno vylúčiť, že v ojedinelých prípadoch sa takéto ochorenie môže vyskytnúť, ale spravidla len tam, kde by sa objavilo aj bez tehotenstva – gravidita sa nepovažuje za spúšťač psychiatrických ochorení.

Inú kapitolu predstavujú ženy, ktoré trpeli psychiatrickým ochorením už pred otehotnením – tu je opäť dôležitá spolupráca pôrodníka a psychiatra.

Za kritické sa považuje obdobie po pôrode, keď zmeny v organizme a záťaž pri pôrode môžu privodiť určité depresívne nálady. K najčastejším prejavom patria apatia, plačlivosť, nechuť do jedla či poruchy spánku. Môže to súvisieť s vyčerpanosťou – niekedy postačí, ak matka ostane na jednu noc bez novorodenca, nerušene sa vyspí a načerpá nové sily.

U niektorých žien však tieto prejavy ďalej pretrvávajú a zhoršujú sa, čo sa dáva do súvisu s nástupom laktácie. Ak sa u ženy pridruží pocit, že sa nedokáže o svoje dieťa postarať, príp. ak sa prejavia tendencie ublížiť sebe či dieťaťu, je potrebná konzultácia s psychiatrom. Spravidla je potrebné zastaviť laktáciu a nasadiť zodpovedajúce psychofarmaká. Stav sa zvyčajne v pomerne krátkom čase upraví.

Psychika v gravidite  
Tehotná žena sa musí počas gravidity vysporiadať s mnohými zmenami, ktoré v jej tele prebiehajú. Mnohé z nich majú dopad aj na jej psychický stav počas gravidity. Pre tehotenstvo, pôrod a obdobie po pôrode je typické, že žena v týchto obdobiach všetko prežíva omnoho intenzívnejšie, zvlášť po citovej stránke.

Niekedy sa žien zmocňujú až protichodné pocity – chvíľu je to pocit šťastia, nádeje, optimizmu, a zakrátko strach, neistota, pochybnosti. Prežívanie a pocity sa však nemenia rovnako u každej tehotnej ženy. Niektoré tehotenstvo prežijú bez toho, aby sa ich myslenie a cítenie výraznejšie zmenilo. Mnohé však práve v tomto období bývajú viac precitlivené, citovejšie, plačlivejšie – ľahšie ich dojmú aj také momenty, ktorým predtým nevenovali pozornosť.

Hlavnou príčinou sú hormóny, ktoré sú produkované v inom zložení a množstvách ako v období pred tehotenstvom. Keď sa k tomu pridá uvedomenie si vlastného stavu, zodpovednosti za dieťatko, ktoré sa má narodiť, zostrené vnímanie pomerov v okolí i celej spoločnosti, treba uznať, že ide o značnú psychickú záťaž. A akoby to nestačilo, zmeny v psychickej oblasti navyše (a možno aj našťastie) nemajú počas celej gravidity rovnaký charakter, ale menia sa aj podľa toho, v ktorom štádiu gravidity sa žena nachádza.

1. trimester
V prvej tretine si žena uvedomuje zmeny, ktoré v jej tele začínajú prebiehať, teda svoju graviditu. Ak nič iné, tak ranné (či celodenné) nevoľnosti dokážu budúcej matke pripomenúť, že tehotenstvo nemusí byť práve prechádzka ružovým sadom. Môže sa dostaviť strach a pochybnosti, ktoré sa týkajú či už samotnej gravidity, či jej budúceho priebehu.

Tieto pocity treba prediskutovať s partnerom alebo s niekým, komu môže budúca matka dôverovať. Netreba sa báť zveriť aj svojmu lekárovi, ktorý iste dokáže momentálny i budúci stav budúcej mamičke objasniť a možno aj pomôcť – napr. ak sú nevoľnosti veľmi nepríjemné, možno naordinovať liečbu, ktorá tráviaci trakt upokojí.

Ženu treba podporiť, dodať jej sebavedomie, vyjadriť lásku a podporu. V žiadnom prípade neslobodno jej pocity nevhodným alebo dokonca vulgárnym spôsobom zľahčovať či bagatelizovať, ale ani dovoliť ich preháňanie či zveličovanie.

2. trimester
Žena začína postupne priberať, čiastočne alebo celkom ustupujú niektoré počiatočné ťažkosti, čo samo osebe stačí pre získanie optimistickejšieho postoja. Asi v polovici gravidity po prvýkrát pocíti pohyby plodu. Či je tehotná po prvý raz, alebo ide o opakovanú graviditu, ide o dôkaz, že dieťatko žije, rastie, vyvíja sa. Práve v tomto období sa väčšina žien naplno oddá krásnym pocitom a plnému prežívaniu gravidity. Mnohé sa práve vtedy začínajú s dieťatkom rozprávať, hladkajú si bruško, ale v skutočnosti hladia svoje ešte nenarodené dieťatko.

Pre 2. tretinu tehotenstva je typické spravidla veľmi pozitívne vnímanie gravidity a okolitého sveta. Ženu to napĺňa pocitom optimizmu, že všetko je v najlepšom poriadku a že neexistuje nič, čo by nezvládla. Dokonca môže stúpnuť fyzická výkonnosť, hlavne v porovnaní s 1. trimestrom.

3. trimester
Opäť nastupujú určité pocity strachu a neistoty. Žena totiž viac myslí na blížiaci sa pôrod, ktorého sa väčšina predsa len viac či menej obáva, keďže ho vníma ako možné ohrozenie vlastného zdravia. Samozrejme, je tu aj strach z bolesti, ktorá sa v predstavách s pôrodom vždy spája. Taktiež sa zvyšuje pocit zodpovednosti, ktorý vyžaduje budúca starostlivosť o dieťa a obavy o samotné dieťatko, či sa narodí v poriadku a bez vývojových chýb.

Aj tu je potrebné, aby žena nachádzala oporu u svojho partnera či vo svojom okolí. Nemá zmysel „častovať“ budúcu matku historkami o príšerných pôrodoch – je to nanajvýš netaktné a neetické. Žiaľ, ak príde v spoločnosti na pretras pôrod, máloktorá žena odolá nutkaniu podeliť sa o svoje pocity a prípadne pre efekt aj trochu prifarbiť niektoré časti rozprávania, aby im dodala na dramatickosti. Na druhej strane, budúca mamička by mala tieto historky prijímať s určitou dávkou zdravej nedôvery a prípadné pochybnosti konzultovať včas so svojím pôrodníkom.

Kde hľadať pomoc?  
Veľkou pomocou sú v tomto smere rôzne tehotenské kurzy, ktoré vedú pôrodníci či pôrodné asistentky. Informácie sú v nich podávané vecne, neskreslene, bez bagatelizovania či zveličovania. Nezanedbateľný je praktický nácvik dýchania, relaxačných cvičení a cvičení, ktoré majú tehotnú ženu pomôcť pripraviť na pôrod.

Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť internet – je v tomto smere plusom či mínusom? Ako pozitívum možno jednoznačne vyzdvihnúť získané informácie, pretože ľudia sa spravidla boja najviac toho, čo nepoznajú. Na druhej strane mnohé „zasvätené“ rady a diskusie laikov niekedy napáchajú viac škody ako osohu.

Nech je akokoľvek, nikdy by žena nemala mať pocit, že je múdrejšia ako jej pôrodník. A ak takýto pocit nadobudla, mala by sa poobhliadnuť po inom lekárovi, pretože dôvera medzi budúcou matkou a jej pôrodníkom je mimoriadne dôležitá.

Podpora blízkych 
Je potrebné zdôrazniť, že počas celej gravidity žena potrebuje podporu okolia a svojich blízkych, predovšetkým podporu svojho partnera. Uvedomovať by si to mala nielen rodina, ale aj zamestnávateľ a kolegovia v práci. Pozor – podpora neznamená rozmaznávanie, i keď ani to v malej miere uškodiť nemôže. Nemá však zmysel „pomáhať“ tehotnej žene do takej miery, aby si pripadala neschopná – mohlo by to vyvolať alebo zosilniť obavy, či sa neskôr sama dokáže postarať o dieťa. Primeraná, nie príliš ťažká fyzická aktivita, ktorá neohrozuje zdravie tehotnej ženy, pomáha udržiavať dobrú kondíciu a pozitívne vplýva aj na psychiku.

Psychické zmeny sa nemusia u každej ženy prejavovať rovnako. Ťažko dopredu povedať, ako bude tá či iná žena graviditu znášať. Pocity počas tehotenstva totiž závisia aj od osobnosti, prostredia a situácie, v akej sa počas tehotenstva nachádza. V tomto smere sa nedá určiť jednoznačná smernica, no spravidla tehotenstvo lepšie znášajú ženy, ktoré boli aj pred tehotenstvom vyrovnané, tehotenstvo mali naplánované, cítia sa zabezpečené a milované.

Zrelá a pripravená žena znáša tehotenstvo lepšie aj z ďalších dôvodov. Je totiž pripravená vyrovnať sa aj s určitými ťažkosťami a obmedzeniami, ktoré sa s graviditou niekedy spájajú, pretože toto všetko je prekryté túžbou po dieťatku. Na druhej strane musí vedieť „prepočuť“ isté informácie a zážitky od iných žien, ktoré už týmto prešli.

Aj keď sa môžu u ženy počas celej gravidity striedať rozličné nálady a pocity, treba ju podporovať v pozitívnom myslení. Na druhej strane však neslobodno podceňovať jej obavy. Môžu byť totiž signálom, že niečo nie je s jej zdravotným stavom v poriadku.

Pár slov mamičkám...
Touto kapitolou končíme sériu článkov o ochoreniach matky v gravidite. Na záver možno pripomenúť:
Každá tehotná žena by sa mala starať o svoje zdravie, pretože sa zároveň stará o zdravie svojho budúceho dieťatka. Nemá zmysel zatajovať svoje prípadné ťažkosti pred lekárom, lebo neriešený problém sa nestratí, skôr narastie. A možno problém ani problémom nie je, a vy by ste sa trápili po zvyšok tehotenstva celkom zbytočne. Vždy majte na mysli, že tehotenstvo trvá len deväť mesiacov, ale v tomto období vo vás rastie človiečik, ktorý má pred sebou dlhé roky života.
Budúca matka by si mala okolo seba vytvoriť určitý filter, ktorým by do jej organizmu neprechádzalo nič, čo by jej samotnej alebo plodu mohlo ublížiť. Všetko sa síce prefiltrovať nedá, ale určite si môžete dať pozor na to, čo konzumujete, aký pohyb vám osoží, aká spoločnosť vám prospieva a bez akých informácií či zlozvykov sa v tomto dôležitom a nádhernom období vášho života zaobídete.