Príbeh tehuľky: Vytrápila ma Obličková kolika

Príbeh tehuľky: Vytrápila ma Obličková kolika
5.4.2018 v kategórii Tehotenstvo, autor EVA, foto: archív rodiny

Napísala nám naša čitateľka Eva. Jej príbeh nie je ojedinelý a obličková kolika vie poriadne znepríjemniť tehotenstvo a vystrašiť mamičku. Najmä, ak sa pridružia komplikácie...

To, že existuje detská kolika, vie asi každá  mamička. Ale že existuje aj obličková kolika a pomerne často sa vyskytuje v tehotenstve, o tom som ja nemala tušenia, až kým som osobne „nemala tú česť“ ju spoznať...

Bolo to moje druhé tehotenstvo a okrem kŕčových žíl, ktoré ma potrápili aj v prvom, bolo všetko v poriadku a nič nenasvedčovalo tomu, že mi onedlho zlyhá oblička. Na pravidelných poradniach som vždy dopadla na jednotku, moč aj krvný tlak som mala v poriadku. Cítila som sa fit, starala  som sa o domácnosť, o staršieho 2-ročného syna.

Bolesť prišla náhle

Na ten deň nikdy nezabudnem. Ani nie tak kvôli tej bolesti, ale kvôli tomu, že presne v ten deň mal môj manžel narodeniny. Deň predtým sme si plánovali nejaký pekný výlet, spoločný obed aj s naším synom.

No namiesto nadšenia zo spoločných plánov som zavčasu ráno, asi o piatej hodine, začala pociťovať silné bolesti v boku. Bola to neznesiteľná, ostrá bolesť, ktorá mi vystreľovala od chrbtice smerom k bruchu. Bolesť prišla náhle a začala mať neznesiteľnú, stúpajúcu tendenciu. V

Vtedy som pochopila, že obyčajné ležanie a pokoj na lôžku mi nepomôžu a budem musieť vyhľadať lekársku pomoc.

Pôrod alebo čo ma vlastne bolí...?

Mysľou mi prebehla aj myšlienka, že možno už začínam rodiť... Keďže môj prvý pôrod bol vyvolávaný, vôbec som netušila, čo sú to poslíčkovia a ako sa začnú prejavovať.

Bolo asi 8 hodín ráno, keď som sa rozhodla, že pôjdeme radšej do nemocnice. Syna sme odviezli k svokrovcom a potom sme hneď zamierili do nemocnice, ktorá je, našťastie, v našom meste a autom asi 5 minút od nás.

Bolesti sa stále stupňovali a pred dverami na gynekologicko-pôrodníckom oddelení už boli také silné, že som stihla iba zájsť čo najbližšie ku košu a vyvracať sa doň.

Po prijatí ma najskôr vyšetrili, aby zistili, či naozaj nezačína pôrod. No ozvy aj lekárske vyšetrenie nič také nepotvrdili. Bola som vtedy v 35. týždni gravidity.

Z pôrodnice ma teda previezli na oddelenie gynekológie, kde mi začali podávať infúzie, no ani po nich som sa necítila lepšie. Vtedy za mnou prišla pani doktorka, ktorá mi pri vyšetrovaní vyvolala v oblasti krížov bolesť a tak zistila, že pravdepodobne to budú obličky.

obličková kolika

Diagnóza: obličková kolika

Poslali ma na sono obličiek, kde zistili, že ide o ľavostrannú renálnu koliku. A keďže v tamojšej nemocnici nie je priamo urológia, sanitkou som bola prevezená do Fakultnej nemocnice v Trnave na urologickú ambulanciu.

Dôkladne ma vyšetrili a podľa sona zistili, že sa jedná o hydronefrózu II. - III. stupňa na pravej obličke a II. stupňa na ľavej obličke. Iróniou bolo, že hoci som mala v horšom stave pravú obličku, „odišla“ mi tá ľavá. A tak mi ešte v ten deň na urologickej ambulancii zaviedli do ľavej obličky tzv. stent.

Je to akoby taká hadička, zavedená z obličky do močového mechúra, ktorá mi pomáhala odvádzať moč z obličky. Výkon trval asi 20 minút a zavádzali mi ho pri úplnom vedomí. Bola som rada, že neviem, do čoho idem, pretože to nebolo nič príjemné, ale pokojným predýchavaním sa to dalo zvládnuť.

Prečo si obličková kolika "našla" práve mňa?

Bola som šokovaná, že práve mne sa stalo niečo také. Nikdy som nemala žiadne ťažkosti s obličkou, žiadne obličkové kamene, ani zápaly močového mechúra.

Doktor mi vysvetlil, že sa to stáva, keďže obličky pracujú v  tehotenstve na viac ako 100 percent a celú situáciu zhoršuje aj tlak rastúceho dieťatka v maternici. Či sa tomu dalo nejako predísť, neviem do dnešného dňa, možno keby som pila viac vody a prečisťovala si obličky... Neviem.

V tej chvíli som to ani veľmi neriešila, bola som šťastná, že tie neznesiteľné bolesti sú zrazu preč a ja som sa cítila ako znovuzrodená.

Nastali u mňa komplikácie

Ešte v ten deň ma z urologickej ambulancie previezli späť do nemocnice v Piešťanoch. Problémy sa však neskončili, pretože som začala mať krv v moči. Bola som z toho nešťastná, zúfalá. Ani nie kvôli sebe, ale kvôli dieťatku.

V myšlienkach som mala scenáre, čo všetko sa môže maličkému stať a jediné, čo mi napadlo, bolo dať si stent z obličky vytiahnuť a vydržať ešte aspoň dva týždne do pôrodu v bolestiach.

No doktori nesúhlasili. Vraj je to oveľa nebezpečnejšie, lebo mi môže oblička úplne odísť a malo by to ešte horšie následky. Službukonajúci pán doktor z gynekologického oddelenia volal teda späť na urologickú ambulanciu v Trnave, aby prekonzultoval môj stav s pánom doktorom, ktorý mi zavádzal stent do obličky.

Ten povedal, že čiastočná krv v moči je v poriadku. Predsa len, mala som v tele zavedené cudzie teleso. Naordinovali mi iba pokoj na lôžku a predovšetkým prísne dodržiavanie pitného re žimu, t. j. minimálne 4 litre vody denne, aby sa mi oblička dostatočne prečisťovala.
obličková kolika

Keď voda lieči...aj moje problémy

Tak sa začali moje dni s kamarátkou fľašou vody, ktorú som nosila všade so sebou. Každý deň ráno aj cez deň som musela odovzdávať sestričkám vzorku moču, ktorý bol stále dosť krvavý.

Takto to išlo deň za dňom a ja som neznášala chvíle, keď som musela ísť na toaletu po vzorku moču. Bola som z toho už chorá. Stále dookola niekoľko dní...

Ranná vzorka moču, súcitný výraz sestričky pri pohľade na pohárik v mojich rukách a vizita doktorov, ktorí ma nechceli pustiť domov, lebo som mala stále veľa krvi v moči.

Čakanie

Každá žena, ktorá sa počas tehotenstva ocitne v nemocnici, to určite pochopí... Strach a pocity, ktoré berú silu... Chcela som, potrebovala som ísť domov, za synom, manželom, rodinou, ale hlavne psychicky sa pozbierať a zabudnúť na obličku, stent, moč, krv...

Našťastie, postupne sa začal dostavovať pozitívny výsledok mojej snahy. Asi za štyri dni som priniesla sestričkám vzorku moču, ktorá bola takmer bez krvi, teda iba na pohľad. Doktori mi na vizite opäť oznámili, že i keď je moč na pohľad čistý, stále im test ukazuje prítomnosť krvi.

V tej chvíli to už bolo zúfalstvo a bezmocnosť, pretože som nevedela, čo mám urobiť, aby sa mi polepšilo. Cítila som sa úplne perfektne, bola som plná sily, okrem pálenia a rezania pri močení mi zavedený stent nerobil žiadne problémy, žiadne zápalové markery, dieťatko bolo každý deň kontrolované a bolo úplne v poriadku. Vtedy som začala veriť, že v nemocnici zostanem až do môjho pôrodu.

Močový trakt a tehotenstvo
Prečítajte si tiež:

Močový trakt a tehotenstvo

„Môžete ísť domov, ale...“

Tak prešli ďalšie dva dni. Ani neviem čomu môžem vďačiť za to, že mi doktori na ďalšej vizite oznámili, že ma pustia domov. S podmienkou, že sa v najbližšie dni budem hlásiť v urologickej ambulancii, kde budem pravidelne pod kontrolou. V tej chvíli som bola tá najšťastnejšia tehuľka pod slnkom.

Doma ma už všetci čakali a hlavne som bola so svojím synčekom, ktorému som musela sľúbiť, že už do nemocnice nepôjdem. Teda ešte raz predsa, ale to sa vrátim domov aj s jeho bračekom.

Najbližší deň som sa prihlásila na urológii, kde má pán doktor poriadne vyšetril a ubezpečil ma, že hoci mám neustále krv v moči, je to v poriadku, a nič mi to nepomôže zmeniť. Spôsobuje to totiž cudzie teleso v mojom tele, ktoré sa mi obtiera o obličku, močový mechúr, a to spôsobuje krvácanie do moču.

Mala som ukážkový pôrod

Porodila som dva dni po termíne zdravého, krásneho chlapčeka – aj so stentom v mojej obličke. Dva týždne po pôrode som si bola dať stent vytiahnuť a dnes opäť moje obličky fungujú tak ako predtým.

Pomaly sa opäť blíži deň manželových narodenín, a ja pevne dúfam, že tento rok sa mi podarí vynahradiť mu aj tie minuloročné a spoločne strávime tento deň tak, ako si to naplánujeme. Teraz však s jedným maličkým rozdielom – oslava bude vo štvorici, aj s naším druhým, už polročným synčekom.

EVA

Fotogaléria