Denník tehuľky: To naozaj som v tom?!
S priateľom spolu nie sme dlho, i keď o to intenzívnejšie. Napriek niečomu, v čo sme tak skoro ani jeden nedúfali a čo sme ani zďaleka ešte neplánovali, sa to stalo.
Áno, boli mi čudné otázky typu „Fiiiiha aké máš veľké prsia! Veď si také nemávala“ alebo „Ty fakt nevieš bežať rýchlejšie? Bola si ešte nedávno predsa oveľa lepšia“, ale vždy som si ich niečim odôvodnila a uistila sa, že veď všetko je v absolútnom poriadku a ani len neprišlo pomyslenie, že by tak byť nemalo.
Tehotenský test to potvrdil
Neskôr sa však pridala zápcha a počas posledných bežeckých pretekov mi prišlo aj nevoľno, a o pár dní sa ku všetkému nedostavila mesačná návšteva. Bola som teda nútená zakúpiť si tie malé paličky, čo odhalia pravdu. Píše sa v návode“...počkajte minútu či viac“, no u mňa bola odpoveď jasná už počas aplikácie.
Ani neviem, v čo som dúfala (veď výsledok bol viac než jasný a zázrak sa mi zatiaľ v živote neudial), ale večer doma som ten test opäť zopakovala, a opäť s tou istou dávkou nervov som musela prijať ten fakt.
Áno, som síce mamička na poslednú chvíľu, mala by som skákať od radosti, no myslím si, že táto správa vždy prekvapí každú z nás, a každá z nás s ňou nejako na úvod bojuje. Samozrejme každá po svojom. Ja plačom. My sme s priateľom boli čerstvo zaľúbení, šťastní a pripravení užívať si ešte jeden druhého čo najviac.
Na druhý deň som začala googliť. Ako dobrého doktora, tak príznaky. Predsa ešte v hlave ostávala tá malinká nádej, že to je celé len mylná informácia. Existuje vraj aj „falošné tehotentsvo“ na čo ma upozornil a v čo asi najskôr tiež dúfal môj priateľ.
Pani doktorku som dostala na odporúčanie kamarátky a hneď ďalší deň si vybavila čo najskorší možný termín. A pomedzi to tie príznaky. To nie je možné! Ja mám snáď všetky! Bolestivé prsia, zápcha, nechuť do jedla, nevoľnosť, časté močenie, únava, zadýchanie sa, no a ten jeden neodškriepiteľný – vynechaná menštruácia.
Ktoré príznaky by tehuľky nemali podceniť?
A bolo to definitívne...
K pani doktorke som prišla dúfajúc v rýchlu odpoveď, no počkala som si u nej na ňu približne 5 hodín. V čakárni predo mnou sedelo asi štrnásť tehotných (áno verte či nie všetky boli tehotné) žien.
Žeby len ja tu budem výnimka? Konečne vchádzam dnu a idem na vyšetrenie. Pri ultrazvuku zaznela informácia.“ STE TEHOTNÁ. IDE O MATERNICOVÉ TEHOTENTSVO.
A pozrite sa tu.... vidíte? Tu bije srdiečko“ neviem, či som niekedy zažila tak zvláštny pocit. „Máte nejaké otázky?“ nemo som pokrútila hlavou.“ Dojednajte si termín na krv. Dovidenia.“
Takže najbližšie dni sa stali naše hlavy útokmi mnohých myšlienok, strachu a povedzme, že aj nepokoja, v ktorom sme sa obaja uisťovali, že všetko zvládneme a ako bude, tak bude. Však to asi všetci dobre poznáme, i keď možno každý z iných situácií.
Ako prežiť TEHOTENSTVO V POHODE
