Denník tehuľky: Ovocie, ovocie a koláčik

Denník tehuľky: Ovocie, ovocie a koláčik
21.12.2017 v kategórii Tehotenstvo, autor Petra, foto: istockphoto.com

Tak, situáciu sme predýchali a vzhľadom na to, že sa tak veľmi tešíme jeden z druhého, aj sme strávili fakt, ktorý nám bol nadelený.

Ešte ako veľmi mladá som si vždy predstavovala, že dieťa sa má splodiť z veľkej lásky a vášne. No postupom času a vekom a pridruženými problémami, ktoré máme možnosť vidieť  v okolí, alebo z vlastných skúseností, týkajúcich sa či už vzťahov alebo samotného oplodnenia, človek stratí reálnosť tejto predstavy a celá tá ilúzia pominie.

Musím však úprimne napísať, že nám sa to podarilo, aj keď za nie úplne štandardných okolností. Keďže už pri myšlienke, že čakáme dieťa ani neplačeme, ani nemo nehľadíme do prázdna, rozhodli sme sa, že je čas to oznámiť rodičom. Nakoľko môj priateľ je odo mňa o hodných pár rokov mladší a sme spolu sotva pár mesiacov, asi tušíte, čo sa vo mne odohrávalo.

Strach z toho, ako to prijmú a vlastne čo bude s nami, poznáme sa predsa len krátko, premohol fakt, ako veľmi ho ľúbim a ozaj v ňom vidím človeka, ktorý patrí ku mne. Samozrejme, ako my, tak aj rodičia mali počiatočný šok a informáciu bolo nutné vstrebať.

Rodiny sa na bábätko tešia

Teraz však môžem pokojne napísať, že obe rodiny sa veľmi tešia a podávajú pomocnú ruku, alebo, lepšie povedané, pretekajú sa v snahe zabezpečiť pre toho drobca čo najviac. Celkom vtipne zareagoval môj ocino: „To naozaj tento dom (poznamenávam - nie môj, ale mojich rodičov) v konečnom dôsledku niekto zdedí? My máme dediča? Ani som nedúfal!“

U doktorky mi zobrala asi päť ampuliek krvi, čo skoro spôsobilo, že ma takmer musela dvíhať zo zeme. Vraj som mala upozorniť, že odpadávam. Akurát som to nevedela, lebo bežne mi toľko krvi neberú, takže sa mi to nestáva (ak, tak u zubára).

Výsledok je nízka hladina TSH v krvi. TSH je hormón, ktorý produkuje hypofýza a stimuluje štítnu žľazu. Jeho nízka hodnota signalizuje nadprodukciu hormónov štítnej žľazy tyroxínu a trijódtyronínu. Mám sa teda čo najskôr objednať na endokrinológiu. Iba na okraj spomeniem, že práve problémy so štítnou žľazou sú často dôvodom dočasnej neplodnosti ženy.

Stravovanie "tehuľky"

Pomedzi toto sa snažím pogoogliť, čo by som mala a nemala jesť. Od pani doktorky som dostala informáciu, že mám jesť menej citrusov, aby nebol alergický, vynechať plesnivé syry a snažiť sa jesť zdravo. Nikdy sa mi nezdalo, že som sa za každú cenu snažila robiť to, čo sa zakazuje, no napriek tomu sú citrusy to, čo si zrovna odpustiť neviem.

Aspoň jeden pomaranč denne si, skrátka, moje telo pýta. Okrem toho fúru iného ovocia, teda vlastne všetko ovocie, čo sa momentálne predáva. Žijem teraz na ovocí, mäso schopná zjesť nie som a zelenina mi príde bez chuti.

Môj priateľ ma varuje, že frutariána v rodine nechce (on je totiž poctivý mäsožravec). Čo viem k ovociu pridružiť je sladké, teda opäť cukry.

Snažím sa zistiť, čomu sa mám vyhýbať, no tu je toho naozaj dosť, a tak zatváram jednotlivé stránky s názorom, že keď nič nebudem preháňať, môžem všetko. No dobre, tak tatarák si nedám, ale po túre v Tatrách som sa schuti najedla bryndzových halušiek zo salaša, a nie raz.

Rovnako, ako si občas uvarím šálku bylinkového čaju. Káva mi zatiaľ veľmi smrdí. Keď si ju priateľ ráno uvarí do auta a tam „rozvoniava“, ako hovoria v reklamách, odčítavam čas a zákruty do práce.

Rovnako, ako keď mi chcel spraviť radosť a dal vonné tyčinky do kúpeľne. Zakaždým, keď prejdem okolo ma napne. Píše sa však, že po troch mesiacoch to prejde, tak sa teším. Toľko toho má po troch mesiacoch prejsť. Aj únava vraj. Ja som športovkyňa snáď celý môj život. Pri pohľade na tehotnú, ktorá po večeroch doma len leží, som si vždy hovorievala:

„Ako môže byť niekto taký lenivý? Veď jej ešte nič nie je, nemá brucho, môže sa hýbať , mala by to využiť. Ja určite budem aj behať!

To, že je unavená, sú určite len výhovorky, lebo je lenivá,“  No... viete, ako vyzerá môj bežný deň dnes v prvom trimestri?

Tehotenská únava

Prídem z práce domov, ľahnem na gauč a trvá mi tak cca pol hodinku až hodinku, kým zaspím, a neskôr sa presúvam smer posteľ. Toto robím päť dní v týždni.

Tie dva dni sa potom snažím niečo dobehnúť a ideme na túru alebo niekde na výlet, aby som nadobudla pocit, že sa hýbem. Možno ma teraz väčšina z vás aj odsúdi, ale stihla som aj ferratu (zaistená cesta, túra kombinovaná s niečím podobným, ako je lezenie) ešte v tomto stave.

Síce zadýchaná a vyťahovalo sa mi ťažšie, ale išlo to. Pozostatok nejakej kondičky tam, našťastie, je. Na beh nemám ani pomyslenie, príde mi to v tomto čase úplne neprirodzené a únava aj tak nepúšťa...  Zostáva mi  už len čakať a dúfať, že tých dvanásť týždňov prelomí ľad a ja vstanem zo zimného spánku.