9 mesiacov zázrakov s našou čitateľkou Ninou - 8. časť

Cieľová rovinka je na dohľad

Čo priniesol Nine ôsmy mesiac tehotenstva? Ako sa správať, keď už máme „finále“ skutočne takmer predo dvermi. Zaneprázdneným tehuľkám ponúkneme i zopár rád o tom, čo vás naučia v kurzoch pre budúce mamičky. A Nina nám konečne prezradí, v akej farbe bude výbavička...

Nina B.
8. mesiac tehotenstva
„Občas pociťujem cvičné sťahy maternice alebo tzv. falošné kontrakcie.“

Tehotenstvo očami budúcej mamičky Niny
Bruško ma už skutočne veľmi tlačí, hlavne v práci, keďže mám sedavé zamestnanie, a k tomu sa pridávajú aj bolesti chrbta. Do nástupu na materskú mi síce ešte nejaký ten piatok chýba, ale vďaka mojej predvídavosti – ušetrenej dovolenke – môžem doma ostať skôr. Takže už si užívam chvíle v teple domova, plné oddychu a predovšetkým príprav na príchod bábätka. S radosťou sa venujem dopĺňaniu výbavičky pre nášho dlho očakávaného najmenšieho člena rodiny. Okrem toho sa pomaly pripravujem aj na pôrod –  i keď zatiaľ len teoreticky... Tiež sa už obzerám po vhodnej pôrodnici a pôrodníkovi. Zisťujem si informácie cez internet, aj od kamarátok či známych.

Ako sa cítim fyzicky? Veľkosť a tlak bruška mi spôsobujú občasné ťažkosti s dýchaním a nielen sťažený pohyb, ale aj spánok. Nájsť si vhodnú polohu je čoraz ťažšie... S rastom bruška cítim, ako sa zvyšuje aj únava, strácam energiu – predsa len nosím už „nejakú tú váhu“. Okrem toho občas pociťujem cvičné sťahy maternice alebo tzv. falošné kontrakcie.
 
V 30. týždni sme s drobčekom absolvovali ultrazvuk (zameraný na vývin orgánov, celkový vývin dieťatka, jeho uloženie, spresnenie termínu pôrodu), na ktorý som sa veľmi tešila. Po dlhej dobe sme sa opäť videli. Bábätko rastie a vyvíja sa ako má, jeho veľkosť je primeraná 8. mesiacu a pán doktor nám potvrdil pohlavie dieťatka, ktoré bolo vidieť aj na 3D ultrazvuku.

PS: Môžem vám teda prezradiť, že výbavička bude predovšetkým ružová.

8. mesiac tehotenstva z pohľadu odborníka
Píše gynekológ MUDr. Peter Brenišin

Predposledný – teda ôsmy mesiac tehotenstva. Nielenže ideme z kopca, ale cieľová rovinka je už na dohľad.

Bruško je krásne viditeľné a bábätko v ňom dáva o sebe vedieť zreteľnými pohybmi. Niekedy má nastávajúca mamička pocit, že nosí budúceho úspešného futbalistu či kickboxera, ktorý výkopy trénuje pre istotu už teraz. Uštedrené kopance sú však pre mamičku príjemným znamením, že sa má dieťatko k svetu. Pozor na situácie, keď vám „kopance“ budú pripadať príliš prudké – môže to znamenať, že bábätku sa niečo „nepáči“. V takom prípade sa treba čo najskôr vybrať za lekárom, ktorý dieťatko popočúva a skontroluje ultrazvukom, či je v poriadku.

Rovnako si treba všímať, či sa bábätko neprestalo hýbať. Samozrejme, ak to trvá len krátko, pravdepodobne len oddychuje alebo spí pred ďalším „tréningom“. Ak však absencia pohybov trvá dlhšie než obvykle, treba sa obrátiť na lekára.

Ledva dýcham!
Tak tento povzdych vykĺzne z úst nejednej tehuľky. Krásne veľké bruško totiž môže prinášať aj určité ťažkosti. V ôsmom mesiaci tehotenstva je položené najvyššie, takže sa dotýka rebrových oblúkov a vytláča nahor orgány uložené v brušnej a hrudnej dutine. Tým sa uberá priestor pre žalúdok i pľúca. Kým žena stojí alebo chodí, ešte to celkom ujde. Keď si však ľahne, môže mať nepríjemný pocit, že sa nemôže poriadne nadýchnuť. V ľahu totiž prestáva pomáhať zemská gravitácia – už neťahá bruško smerom nadol, takže tlak na pľúca je ešte výraznejší. Okrem takej samozrejmosti, akou je dobre vyvetraná miestnosť pred spaním, pomôže aj jeden-dva vankúše pod hlavou navyše. Pre tehotnú ženu to môže byť trochu nezvyčajné, hlavne ak doteraz bola zvyknutá spávať len na nízkom vankúši. Vyššie položený trup v spánku však pomôže, aby sa dýchaniu uľahčilo.

Už zasa musím...
Veľké bruško sa niekedy prejaví aj tým, že donúti budúcu mamičku častejšie navštevovať toaletu. Rastúca maternica stláča ostatné orgány v brušnej dutine, takže aj pre močový mechúr ostáva menej miesta. Stačí teda menej moču než obvykle a už sa dostaví nutkanie na močenie. Okrem toho na mechúr pôsobí aj samotná váha maternice a plodu, čo v kombinácii so zvýšeným prekrvením celej panvy taktiež vyvoláva častejšie nutkanie na močenie. Môže sa dokonca prihodiť, že žene nejaká tá kvapka unikne skôr, než dobehne na záchod. Netreba sa hneď vyľakať, že bude trpieť močovou inkontinenciou (únikom moču) – spravidla ide o prechodný stav spojený s tehotenstvom, ktorý sa zakrátko po pôrode vo väčšine prípadov vráti do „normálu“. V tejto súvislosti však treba posúdiť, či nejde o zápal močových ciest alebo zápal pohlavných orgánov.

Pozor na zápaly!
Gynekologickým zápalom sme pred časom venovali celý článok. Úzko s nimi môžu súvisieť aj zápaly močových ciest, pretože medzi pošvou a močovou rúrou je len malá vzdialenosť, takže zápal sa môže ľahko preniesť v jednom i druhom smere. Tu len stručne pripomenieme, že gynekologický (ale ani žiadny iný) zápal netreba podceňovať – a v tehotenstve to platí niekoľkonásobne viac. Gynekologické zápaly môžu ovplyvniť jednak priebeh tehotenstva, ale tiež zdravie plodu. Treba pamätať aj na skutočnosť, že zápalom zmenené pomery v pošve a na vonkajších genitáliách narúšajú odolnosť kože a sliznice, ktorá sa pri pôrode ľahšie potrhá a následne horšie zrastá. Každý pôrodník vám potvrdí, že zošívanie raniek v takomto prostredí je mimoriadne ťažké a trvá dlhšie, čo pôrodom unavenej mamičke na pohode nepridá.

Ach, tie ťažké nohy!
Cievny systém matky sa prekonáva, no zväčšený objem krvi cirkulujúcej v tele matky a jej zvýšená hmotnosť mu dávajú skutočne zabrať. Nie je preto vôbec zriedkavé, ak sa začnú na nohách, ale i ďalších častiach tela, objavovať opuchy, tehuľka môže mať preto pocit, že má ťažké nohy. Pokiaľ nie sú opuchy veľmi rozsiahle, spravidla sa po dostatočne dlhom odpočinku stratia. Ak sa však rozšíria z dolných končatín aj na iné časti tela, treba o tom informovať lekára – mierne opuchy na prstoch rúk či dokonca ráno na viečkach nemusia signalizovať nič zlé, ale ak sa objavujú aj inde na tele, a to pomerne skoro v priebehu dňa, prípadne vôbec neustupujú, treba sa poradiť s lekárom. Môžu totiž signalizovať problémy s obličkami či iné ohrozenie zdravotného stavu matky i dieťaťa.

V poradni už ako doma
Veru, sestrička i lekár vás zdravia ako starú známu a okruh vašich známych sa pravdepodobne rozšíril o budúce mamičky, s ktorými sa v čakárni poradne tu a tam stretnete. Mnohé vyšetrenia v poradni už beriete ako rutinu – kontrola krvného tlaku, hmotnosti, moču, krvi, meranie SF (symfýza – fundus, čiže vzdialenosť od lonovej kosti po najvrchnejší bod maternice). Lekár skontroluje aj uloženie dieťatka v maternici – snaží sa zistiť, kde má uloženú hlavičku, kde nožičky a zadoček.

Ak by sa stalo, že si váš malý princ či princeznička v brušku pomýlili „hore“ a „dole“, čiže nie sú otočení hlavičkou nadol, zatiaľ sa nič nedeje. Do pôrodu ešte majú čas ujasniť si tieto skutočnosti a zvyčajne sa otočia správne. Samozrejme, určité percento detí si postaví hlavu a na hlavu sa just nepostaví  – ostane sedieť na zadočku alebo sa dokonca uloží priečne. V súčasnej dobe to však nepredstavuje žiaden závažný problém, len sa zmení spôsob vedenia pôrodu. V 36. týždni, čiže na konci ôsmeho mesiaca, vás čaká ultrazvukové vyšetrenie, pri ktorom sa lekár zameria hlavne na správne fungovanie placenty, ktorá ešte musí celý mesiac až do pôrodu svoju funkciu perfektne plniť, aby vášmu dieťatku v maternici nič nechýbalo – ide o tzv. meranie prietokov, ktoré sa môže doplniť aj záznamom srdiečka plodu (CTG – kardiotokogram).

V tomto období je veľmi dôležitý výter z pošvy na vylúčenie alebo potvrdenie prítomnosti baktérie beta-hemolytického streptokoka, ktorý pri pôrode môže spôsobiť ťažkosti dieťatku aj rodičke. Ak je výter z pošvy na prítomnosť tejto baktérie pozitívny, je potrebné tento údaj zreteľne zaznamenať do tehotenského preukazu. Pôrod sa vedie v clone antibiotík. V prípade, že by sa objavili určité problémy s placentou, počítajte v ďalšom mesiaci s častejšími ultrazvukovými vyšetreniami. Lekári sa snažia, aby plod vydržal v maternici v poriadku až do termínu, to je však možné len vtedy, keď placenta plní svoju funkciu. Pokiaľ by placenta prestala fungovať, je plod ohrozený – zachrániť ho možno len okamžitým ukončením tehotenstva, a to aj operačnou cestou.

Ako sa darí drobčekovi?
Plod pokračuje vo vývoji – ďalej sa vyvíjajú jednotlivé orgány, mozog, nervová sústava,  dieťatko ešte stále rastie. Ďalšie zvyšovanie hmotnosti má svoj význam – dostatočná hmotnosť po narodení pomáha pri hospodárení s teplom a energiou, silnejší plod je spravidla schopný lepšie prijímať potravu, a to mu dáva predpoklady pre prežitie po narodení. Vďaka vyššej hmotnosti rastie aj vrstva podkožného tuku, ktorá prispieva k ochrane pred tepelnou stratou. Tenulinká tuková vrstvička postupne obaľuje aj nervové vlákna (ako vidieť, nervy si obaľujú aj deti v maternici, nielen my dospelí), čo pomáha ich správnemu fungovaniu. Na konci mesiaca plod meria okolo 45 – 48 cm a váži v priemere asi 2 700 – 2 800 g. Ako sme už spomenuli, bruško je v tomto období najvyššie – dotýka sa rebrových oblúkov, čo niekedy spôsobuje budúcej mamičke problémy s dýchaním. Úľava príde zakrátko – v priebehu deviateho mesiaca, keď bruško zostúpi trochu nižšie, problémy s dýchaním ustúpia. Máte sa teda na čo tešiť. Ale to už pôjdeme do finále!

Z tehotenského slovníka

Pupočníková krv
Ako tehuľka by ste sa mali rozhodnúť, či dáte vášmu dieťatku odobrať pupočníkovú krv.
O čo ide? Pupočníková krv je časť krvi novorodenca, ktorá ostáva v placente a pupočníku i po jeho prestrihnutí. Obsahuje tzv. krvotvorné kmeňové bunky, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri liečbe takých závažných ochorení, akými sú leukémia, lymfómy, nádorové ochorenia, získané či dedičné poruchy krvotvorby. Odber pupočníkovej krvi môžu vykonávať iba zaškolení gynekológovia, a kedže sa robí až po narodení dieťatka a prestrihnutí pupočníka, je úplne bezbolestný. Dokonca je možné realizovať ho aj v prípade, že dieťatko príde na svet cisárskym rezom, pomocou epidurálnej anestézie, pôrodom do vody či predčasne. 

Prečo by ste mali uskladniť pupočníkovú krv svojho dieťaťa?

• Rýchly a výhradný prístup ku krvotvorným kmeňovým bunkám môže výrazne zvýšiť šance na vyliečenie možného závažného ochorenia či už samotného dieťaťa, ale aj jeho súrodencov. Pupočníková krv uložená v privátnej banke je majetkom rodičov dieťatka, a tak na ňu máte výhradné právo.
• Jediná možnosť, kedy sa pupočníková krv dá odobrať a uskladniť, je ihneď po narodení dieťaťa.
• Odber je jednoduchý, nijakým spôsobom nezaťažuje dieťatko ani mamičku.
• Nové možnosti využitia vlastnej pupočníkovej krvi sa dnes otvárajú aj v oblasti tzv. regeneratívnej medicíny, a preto sa do budúcnosti predpokladá ešte širšie využitie pupočníkovej krvi ako dnes.

TIP
Keďže odber pupočníkovej krvi nie je hradený poisťovňou, môže vám s finančným krytím pomôcť rodina alebo vám venovať darčekovú poukážku na odber pupočníkovej krvi. Bližšie informácie získate na telefónnom čísle 0800 11 12 33 alebo na www.ceptra.sk.

Odporúčanie MAMA a ja na 8. mesiac tehotenstva
V tomto období sa môžu objaviť falošné kontrakcie, tzv. poslíčkovia. Ale ako odlíšiť „planý“ poplach od skutočných pôrodných sťahov? Pri pravých príznakoch sa kontrakcie dostavujú v pravidelných intervaloch, objavujú sa stále častejšie a intenzívnejšie. Kontrakcie začínajú zväčša v krížoch a prechádzajú až do bruška. Oproti tomu falošné kontrakcie sú nepravidelné a nezvyšuje sa ich počet ani intenzita. Bolesť pravdepodobne nebude vystreľovať z krížov, ale pocítite ju najmä v brušku. 

Pokiaľ môžete, snažte sa veľa oddychovať, vyhýbajte sa stresovým situáciám, doprajte si občas malú radosť (napríklad si kúpte pekné CD, požičajte si film alebo dokúpte čosi do výbavičky – to predsa vždy poteší, nie?). K pokojnejšiemu spánku vám pomôže podoprenie bruška či chrbtice malým vankúšikom. Niektoré tehuľky si však, naopak, pochvaľujú spánok na dvoch (i troch) vankúšoch, lebo sa im ľahšie dýcha. Vyskúšajte si, ktorá alternatíva vám prinesie úľavu.

MAMA a ja zisťovala (nielen) pre Ninu
Budúce mamičky si môžu vybrať rôzne kurzy – predpôrodný, starostlivosť o bábätko, dojčenie, ale i špecifické kurzy zamerané napríklad na detské ochorenia či výchovu... Viac nám o nich prezradí jedna z organizátoriek, ktorú z našich stránok dobre poznáte, Mgr. Mária Kopčíková z Centra pre rodinu Kvapka.

Pre tehuľky je zrejme najdôležitejší predpôrodný kurz, čo všetko sa na ňom dozvedia?
Naše kurzy sú zamerané na obdobie od posledných šiestich týždňov pred pôrodom, cez pôrod, až po neskoré šestonedelie. Ich cieľom je sprostredkovať budúcim rodičom informácie o fyziológii pôrodu, o prirodzených spôsoboch úľavy od bolesti v prvej dobe pôrodnej. Zároveň sa venujeme šestonedeliu z praktickej stránky, snažíme sa upozorniť mamičky na situácie, ktoré sa počas šestonedelia dejú, a ktoré sú pre ne dôležité. Veľa sa venujeme dojčeniu, snažíme sa byť praktické – používame DVD prezentáciu, na bábikách skúšame prikladanie bábätka. Nemenej dôležitou súčasťou je starostlivosť o dieťatko, manipulácia s ním a dôležité medzníky v psychomotorickom vývoji dieťaťa približne do prvého roka. Je vhodné, ak sa mamičky prihlasujú na kurzy včas – teda nie až na poslednú chvíľu, týždeň alebo dva pred plánovaným termínom pôrodu. Majú potom dostatok času všetky informácie a zážitky spracovať. Tiež účasť na kurzoch v posledných týždňoch tehotenstva môže byť pre ne fyzicky náročná – predsa len potrebujú dostatok pohodlia pre seba i dieťatko.

Dnes sú v ponuke aj kurzy starostlivosti o bábätko – znamená to, že „vyškolíte“ budúcich rodičov, ktorí nemali mladších súrodencov ani malé neterky či synovcov, takže si nemali kde „natrénovať“ prebaľovanie alebo kúpanie?
V našich kurzoch je táto starostlivosť jednou z tém. Snažíme sa upozorniť na nevhodné spôsoby uchopovania detí a ukázať tie správne. Hovoríme o súvislostiach „nútenia“ detí do istých pohybov skôr, než sú na to pripravené, s možným nesprávnym vývinom. Tiež sa venujeme kúpaniu, prebaľovaniu detí, diskutujeme o význame pevného zavinutia ...

Na stránkach MAMA a ja ozrejmujete mamičkám problematiku dojčenia. Ako prebieha kurz dojčenia pre tehuľky?
Na kurze sa stretne vždy viacero mamičiek, maximálne šesť. Som rada, ak so sebou privedú budúceho otecka alebo babičku, aby potom mali menej objasňovania v súvislosti s dojčením po pôrode. Mám pripravené isté otázky, ktoré si mamičky samy prečítajú a snažia sa na ne odpovedať. Potom tieto otázky prechádzame spoločne, objasňujeme si jednotlivé kroky v dojčení, snažím sa ich upozorniť na najčastejšie sa vyskytujúce problémy. Ukážem mamám pomôcky, ktoré je niekedy vhodné použiť, aby vyriešili problematickú situáciu. Tiež si pozrieme DVD, vyskúšajú si s bábikami polohy vhodné na dojčenie.

Podľa čoho si máme vyberať kurzy zamerané na mamu a dieťa, či rodičov a dieťatko?
Je dobré vedieť, akí ľudia reálne stoja za kurzom, aký je dlhý a čo je jeho obsahom. Pre mňa by bolo dôležité vedieť aj to, či ide o prednášku pre 30 ľudí, alebo je to interaktívny kurz pre menšiu skupinu a je teda reálny predpoklad, že na jednotlivé témy bude viac času. Myslím, že ženy si často vyberajú kurz podľa referencií od kamarátok, známych – to môže byť dobrý zdroj informácií. Cena závisí od inštitúcie, ktorá kurz organizuje, od počtu lektorov, ktorí sa na kurze zúčastňujú, ale aj od pomôcok a prípadných ďalších služieb, ktoré vie organizátor poskytnúť.

Kurzov je pomerne dosť, skutočne každý si dnes na trhu nájde to, čo by potreboval vedieť, ale nemôžeme to s prísunom informácií aj prehnať?
Zrejme sa to aj s informáciami o tehotenstve a dojčení dá prehnať, ale ja to skôr vnímam v rovine, že samotné informácie neuškodia. Skôr to, ako ich žena spracuje a rozhodne sa využiť. Myslím, že aj v tejto oblasti platí zdravý sedliacky rozum. Veľmi treba počúvať vlastné telo, to, čo je žene prirodzené a, samozrejme, po narodení dieťaťa treba vnímať jeho reakcie. Knižky aj ľudia okolo nás nám môžu poskytnúť cenné rady, ale konečné rozhodnutie, či ich využijeme, je na nás. Niekedy pochybujeme, váhame, no je to  prirodzené. Tehotenstvo a prvé dieťa nám prinášajú neskutočne veľa nových zážitkov i poznania. A s tým súvisí aj to pochybovanie a istá miera neistoty. Pri ďalších deťoch už je to jednoduchšie a aj rôzne informácie okolo seba akosi lepšie selektujeme a využívame.

PRIPRAVILI: Eliška Pravdová a MUDr. Peter Brenišin