Nemôžem mať deti a ubíja ma to
Párov, ako je tento z vášho príbehu, pribúda na svete geometrickým radom. A odborníci čoraz častejšie poukazujú na to, že v mnohých prípadoch môže byť problém neplodnosti „v hlave“.
Zo života snažilky
„S manželom sme to chceli mať všetko pekne po poriadku. Po troch rokoch randenia prišla svadba, po nej sme dva roky stavali dom, k nemu vysadili strom(y) a už len čakali, kedy bocian zakrúži nad naším hniezdočkom lásky. Prešli však ďalšie tri roky a nič sa nedialo. Začali sme chodiť po lekároch.
Manželovi zistili malé množstvo spermií, ja som zasa skončila s nálepkou polycystické vaječníky. Nevzdávame sa, snažíme sa žiť zdravšie, ale... Už predtým som mala problém s depresiami a táto situácia im len nahráva. Momentálne stojím pred dilemou, čo ďalej. Toto nie je život, o ktorom som snívala...“ priznáva smutne naša čitateľka Anna.
Dieťa? Áno, ale nie za cenu straty zdravia a manželstva...
Neplodnosť sa stala civilizačnou chorobou
Má svoje kritériá, postupy liečby, má svojich pacientov a pacientky. Je porovnateľná s diabetom či onkologickými ochoreniami. Akurát sa o nej toľko nehovorí. Jej „majitelia“ ju vnímajú ako stigmu, ako niečo, čo sa „im prihodilo“. Neprávom. Prečo práve im? Čo urobili nesprávne? Čo by mali zmeniť? Tisíce otázok víria v hlavách mužov a žien, ktorí túžia iba po jednom – stať sa rodičmi.
Štatistiky potvrdzujú, že asi tretina prípadov neplodnosti je z dôvodu fyziologickej poruchy u žien, ďalšia tretina je na strane mužov. Výnimkou nie sú ani páry, u ktorých majú obaja partneri „svoj podiel viny“.
V asi 20 % prípadov (odhady sa líšia) nemožno príčiny neplodnosti určiť.
Najhoršia životná skúsenosť
Výsledná bolesť zo zistenia „nemôžeme mať deti“, často zhoršená fyzickou a emocionálnou bolesťou v dôsledku dlhotrvajúcej liečby neplodnosti, môže vyústiť do obrovského psychického martýria. Typické reakcie zahŕňajú šok, smútok, depresiu, hnev, frustráciu, ako aj stratu sebaúcty, sebadôvery a kontroly nad svojím životom.
To sa prenáša do vzťahu s partnerom/partnerkou, ale aj do vzťahov s priateľmi a rodinnými príslušníkmi, ktorí môžu neúmyselne spôsobovať bolesť tým, že ponúkajú síce rady, no často zavádzajúce. Neustála snaha o správne načasovanie pohlavného styku môže tiež viesť k sexuálnym dysfunkciám či partnerským konfliktom.
To, že skutočne ide o veľký PROBLÉM, potvrdzuje to aj štúdia Harvard Medical School, ktorá pozorovala 200 párov, liečených na klinike pre neplodnosť. Polovica z týchto žien a 15 % mužov uviedlo, že neplodnosť je najhoršou skúsenosťou ich života... Ďalšia štúdia, ktorá hodnotila 488 amerických žien, ktoré vyplnili psychologický dotazník predtým, ako podstúpili program na zníženie stresu, dospela k záveru, že ženy s neplodnosťou sa cítia ako úzkostné alebo depresívne a tieto stavy sú porovnateľné so stavmi u pacientov, ktorým diagnostikovali rakovinu, hypertenziu alebo sa zotavujú po infarkte.
Keď liečba (ne)pomáha...
V súčasnosti existuje niekoľko desiatok spôsobov liečby neplodnosti. Udáva sa, že približne 85 % až 90 % pacientov je liečených bežnými metódami, vrátane poradenstva o načasovaní pohlavného styku, podstupujú liečebnú terapiu na podporu ovulácie alebo chirurgické zákroky, ktoré majú viesť k zlepšeniu zdravia ich reprodukčných orgánov.
Ak „bežnejšie“ postupy nepomáhajú, mnohé páry pristupujú k asistovanej reprodukcii, k fertilizácii in vitro (IVF), k programom anonymného darcovstva vajíčok či spermií atď. Zatiaľ čo na jednej strane majú všetky tieto lekárske zásahy priniesť párom potrebnú pomoc, viaceré výskumy potvrdzujú, že každý lekársky úkon, vyšetrenie či liečba môžu tiež zvýšiť stres, úzkosť a smútok mužov a žien, ktorí sa usilujú o dieťa.
Vedľajšie účinky liekov, finančná nákladnosť liečby i neistý výsledok prispievajú k stresu súvisiacemu s neplodnosťou.
Lieky
Žiaľ, u mnohých párov sa pri liečbe neplodnosti nedá zaobísť bez užívania liekov. Mnohé sú na báze hormónov. Okrem pozitívnych liečebných účinkov však majú mnohé aj nepriaznivé vedľajšie účinky. Síce napr. zlepšujú u žien ovuláciu alebo u mužov zvyšujú produkciu spermií, môžu však spôsobovať úzkosť, ťažkosti so spánkom, výkyvy nálad, podráždenosť ap.
O všetkých týchto príznakoch by však lekári v centrách asistovanej reprodukcie mali svojich klientov informovať. V konečnom dôsledku je na nich, či sa chcú pokúsiť o dieťa zabojovať aj za takúto cenu. Otázku, či budú šťastní aj bez toho, ak liečbu neskúsia, si musia zodpovedať sami...
Depresia je reakciou na stres, v prípade neplodných párov je reakciou na ťažkú životnú situáciu.
Ak sa usilujete o dieťa, osvojte si niekoľko pravidiel, ktoré vás môžu pred depresiou ochrániť:
- Nespoliehajte sa na to, že prvé lieky, prvá liečba či prvé centrum asistovanej reprodukcie hneď vyrieši váš problém.
- Študujte, informujte sa, hľadajte... Racio si môže často podmaniť emócie.
- Nepodceňujte depresiu – ani u seba, ani u partnera. Ak pozorujete na sebe príznaky, ako neustále zlá nálada, pochmúrne myšlienky, negatívne vyjadrovanie, nechuť do akejkoľvek činnosti, voľnočasovej aktivity atď. zmieňte sa o tom lekárovi, u ktorého sa liečite.
- Nehanbite sa vyhľadať psychologickú pomoc. Duša potrebuje rovnako uzdraviť ako telo.
- Ak dospejete do štádia, že budete potrebovať na liečbu depresie lieky, nechajte si poradiť od odborníkov, nie od internetu.
- Nestrácajte vieru.
- Hovorte o svojich pocitoch so svojím partnerom/partnerkou, rozmýšľajte nad tým aj sami. Neutekajte od problému.
Hľadajte dôvod na radosť. Deti sú bonusom k šťastiu. Hľadajte šťastie. Verte, že časom dostanete aj bonus.
