Lekár radí: riziká asistovanej reprodukcie
Asistovaná reprodukcia je často jedinou, poslednou, istou... šancou ako mať vlastné dieťa. Ak premýšľate o tejto alternatíve, mali by ste poznať aj negatívnu stránku liečby – riziká asistovanej reprodukcie.
Čo je asistovaná reprodukcia?
Všetky existujúce spôsoby liečby majú spoločné jedno – napomáhajú prírode, odstraňujú alebo obchádzajú prekážky, ktoré príroda postavila do cesty vedúcej k otehotneniu. Pripravujú vajíčka a spermie tak, aby mali väčšiu nádej splynúť, dali možnosť vzniku zárodku, a teda zdravému vnútromaternicovému tehotenstvu. Tieto postupy liečby sú známe ako „asistovaná reprodukcia“ alebo „asistované oplodnenie“.
Možností asistovanej reprodukcie je viacero. Ktorá metóda je najvhodnejšia pre daný pár, závisí od množstva faktorov a je úlohou špecialistu, rozhodnúť sa pre optimálny postup. K najčastejšie používaným metódam patrí vnútromaternicová inseminácia a mimotelové oplodnenie (in vitro fertilizácia).
Vedľajšie účinky
Neplodnosť je choroba ako každá iná, a preto si vyžaduje liečbu. Cieľom každej liečby je odstrániť ochorenie a uľahčiť pacientovi život. Bohužiaľ, v prírode je to zariadené tak, že každá snaha pomôcť, každý liečebný postup a každý liek môžu mať aj vedľajšie účinky a v priebehu liečby sa môžu objaviť komplikácie. Platí to aj pre metódy asistovanej reprodukcie. Vedľajšie účinky a komplikácie liečby neplodnosti súvisia so samotnou podstatou použitých metód a tiež s podávaním hormonálnych liekov. Medzi najväčšie komplikácie, ktoré sa spájajú s umelým oplodnením, patrí hyperstimulačný syndróm, viacplodová tehotnosť, mimomaternicové tehotenstvo a riziko potratu.
Hyperstimulačný syndróm
Najzávažnejšou komplikáciou, ktorá súvisí s podávaním hormonálnych liekov pri asistovanej reprodukcii, je syndróm hyperstimulácie vaječníkov (ovariálny hyperstimulačný syndróm). Rôzne formy tohto syndrómu sa vyskytujú asi u 1 – 10 % žien, ktoré sa podrobia stimulácii vaječníkov pred mimotelovým oplodnením.
Presnú príčinu vzniku syndrómu nepoznáme, a preto ho nevieme ani príčinne liečiť. Predvídať jeho vznik u konkrétnej ženy je prakticky nemožné, ale ak sa už raz vyskytne, je možné pri nasledujúcej stimulácii jeho vzniku predísť, alebo aspoň zmierniť jeho závažnosť – a to pomocou zníženia dávky liekov používaných na stimuláciu, ale s rizikom zisku menšieho počtu vajíčok.
Príznaky hyperstimulačného syndrómu sa objavujú ku koncu stimulácie, alebo po odbere vajíčok. Našťastie, vo väčšine prípadov ustúpia počas niekoľkých dní. Jedine v prípade, že žena po prenose embryí otehotnie, môžu sa ťažkosti zhoršiť a pretrvávať aj niekoľko týždňov. Zvyčajne po troch až štyroch mesiacoch tehotenstva ustúpia a nemajú vplyv na ďalší priebeh tehotenstva, ani na zdravie plodu.
Tento syndróm sa prejavuje zväčšením vaječníkov, hromadením tekutiny v bruchu alebo v hrudníku. Žena môže pociťovať bolesti brucha, nevoľnosť, môže vracať, mať hnačky. V mimoriadne ťažkých prípadoch môže mať aj ťažkosti s dýchaním a so zrážaním krvi (vtedy je potrebná hospitalizácia). Tieto prípady sú však zriedkavé a príznaky zväčša ustúpia spontánne.
Namiesto jedináčika trojičky
Relatívne častou komplikáciou, ktorá súvisí s podstatou mimotelového oplodnenia a inseminácie, je viacplodová tehotnosť. Vyhnúť sa jej dá tak, že sa minimalizuje počet embryí, ktoré sa prenášajú do maternice.
Na základe štatistických sledovaní sa zistilo, že najväčšia šanca na otehotnenie je pri prenose dvoch až troch embryí, pretože nie každé embryo sa v maternici uhniezdi a nie každé uhniezdené sa ďalej vyvíja. Tento postup, ktorý maximalizuje pravdepodobnosť otehotnenia, má svoju negatívnu stránku, a tou je viacplodová tehotnosť.
Udáva sa, že po vložení dvoch embryí vzniká v 20 – 30 % dvojplodové tehotenstvo, čo je podstatne viac ako po spontánnom otehotnení, kde dvojplodová tehotnosť vzniká asi u 1 % tehotností.
Viacplodová tehotnosť môže byť problémom nielen sociálnym (najmä keď deti rastú), ale taktiež súvisí s väčšou pravdepodobnosťou potratu, predčasného pôrodu, s nižšou pôrodnou hmotnosťou detí a tiež je väčšie riziko tehotenských komplikácií.
V súčasnosti existujú metódy, ktoré umožňujú selektívne odstrániť plod alebo niekoľko plodov. Odporúčajú sa v prípadoch troch a viacerých plodov v maternici. Ich použitie je spojené s viacerými medicínskymi rizikami (riziko zavlečenia infekcie do dutiny maternice, riziko potratu alebo predčasného pôrodu ponechaných plodov) a je to aj problém etický. Preto sa tieto metódy odporúčajú s veľkou opatrnosťou, a to väčšinou pri štvor- a viacplodovej tehotnosti.
Z hľadiska prevencie vzniku viacplodovej tehotnosti sa v súčasnosti uprednostňuje prenos iba jedného embrya. Tento postup však znižuje celkovú pravdepodobnosť otehotnenia. Z vlastných skúseností môžeme povedať, že neplodný pár radšej uprednostňuje možnosť narodenia dvojičiek, ako nižšiu pravdepodobnosť jednoplodovej gravidity. Súvisí to aj s menšou informovanosťou o rizikách viacplodovej tehotnosti.
Mimomaternicové tehotenstvo
Ak sa asistovaná reprodukcia používa u ženy, ktorá má zachované alebo poškodené vajíčkovody, hrozí riziko mimomaternicovej tehotnosti.
Ako vzniká? Aj keď sa embryá vkladajú do dutiny maternice, môže sa stať, že embryo predtým, ako by sa malo uhniezdiť, preputuje do vajíčkovodu a uhniezdi sa tam. Šanca úspešne donosiť tehotnosť je nulová, no zároveň ide o životu nebezpečný stav. Pravdepodobnosť vzniku tejto komplikácie je približne rovnaká ako pri prirodzenom otehotnení.
Ak sa tento stav zavčasu nerieši, môže viesť k masívnemu krvácaniu do brušnej dutiny a ohroziť tak život ženy. Ak sa mimomaternicové tehotenstvo diagnostikuje zavčasu a nie je komplikované krvácaním, môže sa podariť vajíčkovod zachrániť. Väčšinou je ale potrebné odstrániť celý vajíčkovod. Mimomaternicové tehotenstvo sa môže opakovať na druhej strane. Preto, ak sa vyskytne u ženy, ktorá podstúpila IVF napr. z dôvodu zlej kvality spermií manžela, preventívne je vhodné odstrániť aj druhý vajíčkovod, najmä ak vykazuje známky poškodenia zápalom, aby sa odstránilo riziko opakovania sa mimomaternicového tehotenstva.
Potraty
Podstúpiť liečbu asistovanou reprodukciou nie je jednoduché a podľa výsledkov štatistík ani zaručené. Dokonca aj dvojice, ktorým sa podarilo otehotnieť, nemajú vyhrané, pretože existuje určité riziko potratu (asi 20 %), aj keď toto číslo nie je oveľa vyššie ako riziko potratu po spontánnom otehotnení. Vyšší výskyt potratov sa pozoruje najmä po prenose rozmrazených embryí.
A čo deti?
Častou otázkou, ktorá zaujíma páry podrobujúce sa asistovanej reprodukcii, býva, či tento spôsob nemôže mať negatívny následok na takto počaté deti. Do dnešných dní sa vo svete narodili pomocou týchto metód desaťtisíce detí a štúdie zaoberajúce sa sledovaním týchto detí nepreukázali rozdiely v ich telesnom ani duševnom vývoji v porovnaní s bežnou populáciou. Dokonca v posledných rokoch sa objavila nová metóda asistovanej reprodukcie, tzv. predimplantačná genetická diagnostika, ktorá umožňuje v prípade rizika prenosu niektorých dedičných ochorení znížiť pravdepodobnosť postihnutia dieťaťa prakticky až na nulu.