ŽIVOT priniesol zmierenie: Ako som ODPUSTILA mame po narodení môjho syna
Keď som vyrastala, nebola tu pre mňa. Nebola mamou, ktorá objíme a pomôže. Teraz sa stala babičkou a môj syn ju vidí inak.
Moja mama
Tieto slová mi stále urobia hrču v krku a ťažko ich vyslovujem. Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že u nej bude môj syn tráviť prázdniny, vysmiala by som sa mu. Vždy som túžila ujsť od nej čo najďalej. Priznávam to bez hanby.
Skutočný príbeh: Žijem u mamy bez šance na nový život
Nikdy nebola matkou roka
Vyrastali sme bez otca, ktorého ani nepoznám a ja som bola pre ňu len akousi zlou náhodou. Trpela celý život depresiami, nikdy nebola prítomná tak, ako som potrebovala. Ako každé dieťa potrebuje mamu. Nikdy k nám nechodili kamarátky, lebo som sa bála, v akej nálade práve bude. Učitelia ju na rodičovské združenie ani nevolali, aj tak nikdy neprišla a ak sa náhodou obťažovala, bola duchom neprítomná. Vyrastala som viac menej u tety a u jej rodiny. Každý sa mame snažil pomáhať, ale ona sa rada utápala vo svojej bolesti.
Od 15 som bola na internáte a tým sa pre ňu rodičovská úloha skončila. Riešila seba a svoje stavy, ja som bola "nepríjemnou" súčasťou jej života. Vždy.
Nebola na mojej svadbe, ani ju to nezaujímalo
Keď sa mi pred štyrmi rokmi narodil syn, mama sa ozvala. Teta spomínala, že zmenila psychiatričku a správna kombinácia liekov a terapie ju vraj dostali do akej takej formy. Ozvala sa. Chce byť vraj súčasťou môjho života. Zúfalo chce byť súčasťou života môjho syna. A moje srdce plače, keď ju sledujem s Jankom.
Možno nebola najlepšou mamou na svete, ale teraz chce byť dobrou babičkou
Vidím ju, ako naháňajú psa po dvore, ako ukazuje vnukovi, ako oddeliť žĺtok od bielka, miešať cesto na palacinky a kreslí mu dinosaurov. Keď môj syn ochorel, skúsila som poprosiť mamu, či ho neprišla postrážiť. Prišla. Starala sa o neho ukážkovo.
Musela som jej odpustiť. Aj keď ju nevidím na mojich fotkách z detstva a na fotke zo svadby ma objíma svokra. Stále si spomínam na časy, keď ma zabudla vyzdvihnúť z družiny a na školské vystúpenia, na ktorých nikdy nebola.
Ale potom sa pozriem na tie dinosaury, čo nakreslila so synom a odpúšťam.
Stať sa matkou znamená pochopiť a odpustiť. Viem, že u mamy to môže byť len "dobré obdobie", ale aspoň sa snaží. Aspoň sa pokúša "vrátiť" môjmu synovi to, čo mne nikdy nedala. Tak veľmi som ju nenávidela. Aj teraz mám zmiešané pocity, lebo sa bojím, aby mu neublížila, ak ho zrazu začne odmietať. Nemám na očiach ružové okuliare, čo sa týka mojej mamy, ale odpúšťam.
- sim-
