Otvorený list TEBE, mama ...
Drahé mamy, dnes chcem byť opäť trošku vážnejšia. Chcem prehovoriť k vám, ktoré ste rovnako ako ja a ďalšie milióny matiek, pripravené za svoje deti umrieť aj žiť. Ktoré ste sa v materstve tak troška, ako sa vraví medzi nami dievčatami, „opustili“. Pretože aj oddanosť a obeta matky voči dieťaťu by mala mať svoje limity.
Píšem ti, drahá mama. Najlepšia, aká len môžeš byť
Píšem ti, lebo viem, že ty si to o sebe nemyslíš. Naopak, máš pocit, že si zlyhala. V tom najpodstatnejšom. V materstve. A veľmi sa preto trápiš. Ale nebuď smutná, to prejde. A ja veľmi dobre viem, ako sa cítiš. Nie si v tom sama.
Často bývaš zúfalá a nevieš si rady
Možno je to preto, že tvoje dieťa práve prechádza ťažkým obdobím a potrebuje ťa. Ale ty tam preň nedokážeš byť tak, ako by si chcela. Tiež máš „svoje“ obdobie. Cítiš sa bezmocne. A aby toho nebolo málo, tvoje dieťa ťa začalo odmietať. Odháňa ťa od seba. Obviňuješ sa, ale nevieš s tým nič spraviť. Máš pocit, že si príliš unavená, príliš frustrovaná a pritom všetko, čo chceš, je len byť dobrou mamou. Ale tou si predsa vždy bola a neprestala si ňou byť, aj keď to teraz nevidíš.
Takto vyzerá materstvo, keď sa NIKTO nepozerá
Cítiš obrovský tlak
Z informácií. Sú všade vôkol teba, sú protichodné, je ich príliš veľa a tvoj mozog ich nestíha spracovať. Máš v tom všetkom obrovský zmätok. Nechceš nič zanedbať, chceš, aby tvojmu dieťaťu nič nechýbalo, aby malo kvalitnú stravu, aby sa malo s čím hrať, aby bolo šťastné. A ono určite je, ale keby si bola šťastná aj ty, ten jeho úsmev by bol ešte žiarivejší.
Často plačeš
Vo vnútri. Tak, aby to nik nevidel. Nechceš predsa ukázať svoju slabosť! Musíš byť silná! Blbosť. Daj to von. Byť k sebe úprimná ešte nikoho nezabilo. Neobviňuj sa a počúvaj ma chvíľku, chcem ti povedať niečo veľmi dôležité... Je OK, že si vyčerpaná, je OK, že to momentálne nezvládaš, je OK, že plačeš. Len plač, potrebuješ to zo seba dostať von. Ak by si to neurobila, odnieslo by si to tvoje dieťa, a to nechceš. A vôbec sa nehanbi za to, čo cítiš, nie všetci sme podedili psychiku z ocele. Ale nezabúdaj, že je tu aj smiech a po daždi znova vyjde slnko.
Iba si sa odpojila. Nič viac. Pretože si preťažená. Veď vieš, ako to je, materská dovolenka vôbec nie je hodná svojho pomenovania. Staráš sa o dieťa, ale máte hypotéku a ty musíš pracovať, staráš sa o domácnosť, si manažérkou na plný úväzok: denne kontroluješ, čo treba dokúpiť, premýšľaš, čo budeš variť, chodíš na nákupy, upratuješ, plánuješ dovolenky, organizuješ čas dieťaťu, perieš, žehlíš, pečieš. Málo spíš. Nechodíš do kina ani do divadla. Knihu si nedržala v ruke, ani nepamätáš. A áno, už stokrát si počula od kamarátok, že sa príliš ľutuješ, veď ony to dávajú ľavou zadnou a majú štyri deti, nie jedno... Fajn, pekný príbeh, ale tebe vôbec nepomáha vzchopiť sa... Naopak, tvoja túžba utiecť niekam veľmi ďaleko ešte silnie. Ale vydrž to, ustoj to. Bude lepšie.
Dieťa sa vie prispôsobiť potrebám rodiča: Nebuďte vlastnému dieťaťu poskokom
Nepočúvaj, čo ti vravia druhí
Nečítaj žiadne múdrosti na internete. Keď si nabudúce nebudeš vedieť rady, radšej sa započúvaj do svojho vnútra. Ak môžeš, sprav si deň IBA pre seba a poriadne si vydýchni. Spomeň si, akou si bola predtým, keď si ešte nemala dieťa. Bola si nádherná. Ale poviem ti tajomstvo, si stále taká krásna a vlastne ešte krajšia a úžasnejšia, lebo si MAMA a mamy také sú...
Máš doma najväčší poklad na svete a musíš ho chrániť. Ale to sa ti podarí iba vtedy, keď znova začneš veriť tomu, že to dokážeš! Lebo ty máš tú moc. Urob to kvôli sebe aj kvôli tomu malému tvorovi, ktorý ťa potrebuje, aj keď sa tvári nezúčastnene. Puto neoklameš a už vôbec nepretrhneš. Aj keby ste to obaja chceli. SI SKVELÁ MAMA! Najlepšia, aká len môže byť. Objímam ťa.
Tvoja Saša
