Tehotenstvo ma zaskočilo, keď som bola babkou. Radila som sa s tiež tehotnou dcérou
Zo strachu, či nemám rakovinu, sa vykľulo tehotenstvo.
Všetko sa začalo pred Vianocami 2018. Žila som si svoj spokojný život. Dobrá práca, šťastná rodina, dve deti, jedno vnúča, druhé na ceste, milujúci manžel-už 27 rokov, fajn priatelia. Čo vám poviem, skoro ideál.
Nenapadlo mi, že môžem byť tehotná
Zrazu som cítila, že sa niečo deje. Keď som revala pre nespravodlivo rozdelené odmeny od šéfa a od dojatia nad malým Ježiškom, myslela som si, ok, veď sú Vianoce. Začala som sa však cítiť chorá. Stále mi bolo zima, pri najhoršom scenári som mala podozrenie na onkologické ochorenie. A to ma stále mátalo.
Mladšia dcéra mi hovorí: "Mami, a nemôžeš byť tehotná? Na takúto alternatívu ani nepomyslela. Na Vianoce som pekne obriadila všetko čo bolo treba a starala sa o celú rodinu. Užívala som si malú vnučku a rozmaznávala tehotnú dcéru. Už mi asi týždeň meškala menštruácia, v hlave som nosila obavu z možného onkologického ochorenia.
4.januára som cez prestávku v práci skočila do lekárne kúpiť tehotenský test. Určite tehotná nie som, ale treba vylúčiť aj túto možnosť. Keď som videla, ako čiarky zafarbujú do ružova, myslela som, že zle vidím. Test je určite pokazený.
Môj gynekológ potvrdil graviditu. Poviem vám, že keby mi nepovedal, že som tehotná, tak si asi od prekvapenia šupnem štamperlík. Toto teda v pláne nebolo. Och, to budem tehotná s dcérou rovnako!
Som veriaca a vážim si nový život. S manželom sme sa rozhodli, že to oznámime najprv našim deťom. Pamätám si len, ako mladšia dcéra aj ústa zabudla zatvoriť po takej novinke a staršia sa tomu potešila –aspoň sa budú jej a moje spolu hrať. Dievčatá sa na súrodenca tešili.
Porodila som, keď iné mamy idú svojim deťom na stužkovú
Tehotná v rokoch babičky? Dám to!
Teraz je na nás, aby sme sa zo vzniknutou situáciou vyrovnali. Poviem vám, nie je to sranda zo dňa na deň byť tehotná. Začalo mi byť zle. Vravím si fajn, však iba ráno, potom to prejde. Ďalší omyl. Prešlo ma to až v 18.týždni tehotenstva.
Zatiaľ sme nechceli nikomu nič hovoriť,veď koľko žien potratilo v prvom trimestri, a ja taká stará, by som to vynosila? Manžel síce skonštatoval že keď sa to tam po 22 rokoch ujalo, tak sa to bude držať ako kliešť, ale aj tak som tomu nedávala veľké šance.
Dnešné mamy majú oveľa viac informácií, ako to bolo kedysi, ale niekedy to je aj na škodu. Napríklad, keď si vygúglite, že tehotné nemôžu plesnivé syry a bryndzu a vy máte práve na ne chuť. Mojou poradkyňou na telefóne, sa stala moja tehotná dcéra.
Boli sme v našom meste ako rarita. Manžel to spočiatku zle niesol. Bude sa musieť vzdať svojho zabehnutého života a príde hurikán okolo dieťaťa. Náš byt už bol príbytkom dospelých a zrazu treba vymyslieť, kde bude postieľka,kde prebaľovací pult, kde bude mať bábo oblečenie. A čo ak nebude zdravé, predsa vo vyššom veku hrozia rôzne genetické poruchy. Našťastie som mala výsledky v poriadku a bábätko sa vyvíjalo ako malo. A ja som nevyzerala na 44, ale aspoň o 10 rokov mladšie a aj som sa tak cítila. Hormóny majú veľkú moc.
Chcela som rodiť bez "oblbovákov"
Pomaly sa blížil termín pôrodu a ja som sa obávala či stihnem prísť do pôrodnice včas, lebo dievčatá som mala šup-šup. Ďalší omyl, v pondelok večer mi odišla hlienová zátka a začali sa mi nepravidelné kontrakcie. Bolesti neustali a lekár mi povedal, že sa neotváram a mám prísť, až budú pravidelné. V noci sa začali pravidelné kontrakcie, tak som sa aj s manželom vybrala na pôrodnicu. Po 36 hodinách som konečne porodila dcérku.
Samozrejme, bez akýchkoľvek utišujúcich prostriedkov, lebo som si chcela vychutnať môj posledný pôrod. Pred finále už by som aj epidurálku aj hocičo už dala, ale bolo neskoro. Ostal mi aspoň dobrý pocit, že som to dala. Vyskúšala som bonding, čo pred 22 rokmi ešte nebolo. Mala som naštudované ako dojčiť, čo tiež predtým nebolo také preferované.
Gynekológ a pôrodník MUDr. Peter Kaščák: Nestrašme ženy vekom
Som opäť mama a užívam si to
Skrátka, ženy teraz majú oveľa viac možností a poznatkov, ako sme mali pred niekoľkými rokmi my.
Dievčatá som dojčila krátko, teraz má malá 5 mesiacov a ja mám ešte stále mliečko. Som šťastná a môj život nabral nový smer a energiu. Je to síce zaberák v takomto veku mať dieťa, vstávať v noci, byť 24 hodín pre bábeno ale je to krásne a oslobodzujúce byť matkou.
Máte aj vy svoj príbeh? Napíšte a pošlite na adresu: koscelnikova@orbisin.sk
Vaša skúsenosť môže niekomu pomôcť, ďalšieho inšpirovať, mnohých poučiť.