Sestra z covid oddelenia: Denne sa stretávam so smrťou, je to frustrujúce
Danka je mamou dvoch malých detí. Každý deň sa vracia z práce domov a snaží sa nepremýšľať. Neprenášať frustráciu, strach a smútok do rodiny. Je to ťažké.
Za múrmi nemocníc sa odohrávajú tisícky ľudských osudov. Visí tam ťažoba smrti, samoty, boja s ochorením, ktoré nám všetkým zmenilo životy. Každý deň chodia do práce tisícky zdravotníkov, otcov a mám. Tlak, ktorému sú vystavení každý deň, je enormný. Fyzická a psychická únava často neúnosná.
Cítime ľútosť nad každým pacientom, hlavne, keď umierajú mladí, matky, otcovia malých detí. Nemôžu sa rozlúčiť so svojimi blízkymi, často po nás odkazujú vety, príbuzní nám píšu odkazy pre svojho blízkeho na papier a prosia nás, aby sme im to prečítali. Aj keď je v bezvedomí. Veria, že to počuje...Je to veľmi smutné, frustrujúce.
Dana je sestrou na covid oddelení. Doma má rodinu, dve malé dievčatká. Jej práca so sebou obnášala vždy nočné služby a náročné situácie, ale to, čo prežíva teraz, si vyžaduje doslova hrošiu kožu a psychickú odolnosť, aby si zachovala zdravý rozum.
Na oddelení pre pacientov s ochorením na Covid 19 pracuje od začiatku januára. Presun z iného oddelenia znášala ťažko. "Kolegyne, ktoré pracujú so mnou v smene, sú tam od polovice októbra, tak tie sú skutočné hrdinky. Neviem, či by som dokázala tak dlho vydržať tento nápor. Stále mám obrovský rešpekt, ale vďaka kolegyniam to zvládam. Mám pocit, že vzťahy na tomto náročnom pracovisku sú iné, sme na jednej lodi, vládne tu spolupatričnosť."
Covid -19
Ste mamou dvoch detí, nezľakli ste sa, že toto rizikové pracovné prostredie ohrozí aj vašu rodinu?
Samozrejme, z toho som mala najväčší strach, že nakazím svojich blízkych. Dokonca som zvažovala, že sa na ten čas odsťahujem, aby som rodinu ochránila. Nevedela som si predstaviť, že ich na takú dobu neuvidím, neobjímem. A moje deti by to tiež určite znášali ťažko, mladšia dcéra má len štyri roky.
Prestala som mať strach, keď som videla mieru ochrany, ktorá mimimalizuje možnosť nákazy. Máme na sebe oblečenú jednorázovú bielizeň, ochranný oblek, návleky, respirátor FFP3, čiapku, okuliare, ochranný štít a na rukách tri páry rukavíc. Meníme sa v štvorhodinových intervaloch, vyzliecť sa z overalu má presný postup, aby sme sa nekontaminovali, potom sa osprchujeme.
Je veľmi náročné pracovať v takomto ochrannom odeve. Pripadám si ako tá opica "nevidím, nepočujem, nehovorím". Nevidím, lebo sa mi okuliare rosia a štít dáva odlesky, nepočujem, lebo mám kapucňu z overalu cez uši a nehovorím, vlastne hovorím, ale nikto ma nepočuje cez ten respirátor a štít. A ešte by som pridala "necítim", lebo skúste si predstaviť niečo robiť, keď máte tri páry rukavíc.
Ako vyzerá váš bežný deň po príchode do práce?
Po príchode do práce ideme hneď do filtra a tam si obliekame ochranný odev. Nikdy nevieme, čo nás tam čaká, pretože obsadenosť lôžok na oddelení sa mení rýchlo. Všetci pacienti sú na umelej pľúcnej ventilácii. Momentálne je veľký tlak na takéto lôžka, akonáhle sa jedno uvoľní, hneď máme príjem ďalšieho pacienta z JIS, ktorý si vyžaduje napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, alebo nám preložia pacienta z iného regiónu Slovenska.
Zdravotníci na covid odeleniach po celom svete hovoria o vypätí všetkých síl a pomaly siahajú na dno svojich možností. Aká je atmosféra na oddelení?
Nikdy by som neverila, že takúto dobu zažijeme. Je to náročné po stránke fyzickej, ale hlavne psychickej. Aj keď počúvate z každej strany, že si to nešťastie nemôžete pripúšťať. Ale my sa s tou smrťou stretávame tak často, že to jednoducho nejde. Nosíme si to niekde vo vnútri.
Cítime ľútosť nad každým pacientom, hlavne, keď umierajú mladí, matky, otcovia malých detí. Nemôžu sa rozlúčiť so svojimi blízkymi, často po nás odkazujú vety, príbuzní nám píšu odkazy pre svojho blízkeho na papier a prosia nás, aby sme im to prečítali. Aj keď je v bezvedomí. Veria, že to počuje...Je to veľmi smutné, frustrujúce.
Mali ste hospitalizované aj deti?
To našťastie nie. Deti u nás nie sú hospitalizované.
V pediatrii sa objavilo nové závažné ochorenie – PIMS spojený s Covid-19
V akom stave prichádzajú pacienti na covid oddelenie?
Ako som už spomínala, my máme vačšinou pacientov preložených z JIS, ktorí to už respiračne nezvládajú a musia byť napojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Naši pacienti sú v bezvedomí, takže si vyžadujú komplexnú intenzívnu starostlivosť.
Psychohygiena je v tejto práci nesmierne dôležitá - dokážete doma vypustiť z hlavy, čo ste videli a zažili v práci?
Samozrejme, že to musím doma vypustiť z hlavy. Našťastie, moje malé deti sa o to vždy postarajú, nemám čas doma premýšľať nad prácou. Psychohygiena je skutočne potrebná, snažíme sa venovať príjemným veciam, chodíme do prírody, tam sa viem skutočne dobiť. Ale sama neviem, ako zvládnem ďalšie dni, týždne, ...mesiace? Dokedy to vydržíme?
Danka, podobne ako ďalší zdravotníci, dúfa, že tento nápor zvládne. Cíti, že si všetky tie ľudské osudy a bezmocnosť ukladá niekde vo svojom vnútri. Nikto z nás nebol pripravený na situáciu, v ktorej sme sa ocitli. Zdravotníci sú vystavení enormnej záťaži a viac, ako kedykoľvek predtým si uvedomujú, že ich práca je povolaním.
Vďaka Danke a všetkým mamám a otcom, ktorí si každý deň navliekajú ochranné odevy, štíty, masky a sú s tými, ktorých ich vlastné rodiny nemôžu držať za ruku. Ďakujeme.