PREVALCOVALI MA jeho starosti. Chcem žiť aj svoj život

PREVALCOVALI MA jeho starosti. Chcem žiť aj svoj život
24.4.2019 v kategórii Príbehy, autor Lenka , foto: istockphoto.com

Lenka je matkou dvoch školákov, pracuje ako sestrička v nemocnici a napriek vyčerpávajúcej práci si, ako sama hovorí, chodí do nej oddýchnuť.

Svoju prácu mám rada. Na neurológii robím už 10 rokov a s pacientmi som si už preskákala všeličo. Niekedy je to náročné, padáme od únavy, lebo na sestričky si každý dovolí a pacienti sú aj nepríjemní. Rokmi som sa naučila, nechávať si problémy z práce v práci a doma mať čistú hlavu.

Môj manžel prišiel o oboch rodičov 

Moja situácia sa zmenila pred rokom, keď manželovi pri autonehode zomreli rodičia. Veľké nešťastie, ktoré nás poznačilo všetkých. Moji chlapci starkých milovali, nehovoriac o mojom manželovi, ktorý bol ich jediným synom. Stála som pri ňom počas všetkých vybavovačiek s pohrebom, dedičským konaním, utešovala som ho a vzala na seba všetky úrady. Môj muž trúchlil a ľutoval sa.

Vzalo ho o to viac, že zahynuli na ceste k nám. Večné otázky, čo by bolo, keby sme ich nevolali, načo sme ich volali, my sme zavinili ich smrť. Viete, ako veľmi sa ma tieto slová dotýkali? Sama som preplakala mesiace a snažila sa byť racionálna a nepremýšľať o tom, čo by bolo, keby....

Ale môjho manžela tieto výčitky neopustili dodnes. 

Akoby sa v našej rodine zastavil život

Aj v pracovných aktivitách povolil, je živnostník, teraz pracuje len toľko, aby zaplatil účty. Keď sa ho snažím rozptýliť, odbije ma, že ako môže niekam ísť a baviť sa, keď sa stalo TO, čo sa stalo. Horšie je, že ani do rodičovského domu nechce ísť ho obriadiť, ani predať. Bola som tam trikrát s deťmi trochu poupratovať, radi sa tam hrajú, svokrovci majú veľkú záhradu. Môj manžel nechce o tom ani počuť, že by sme tam išli na celý víkend.

Priznám sa, už ma to vyčerpáva. Jeho obvodný lekár mu odporučil aj odbornú pomoc, aby sa porozprával so psychológom v poradni, ale to odmietol so slovami, či ani smútiť už nemôže, že je dnes každý hneď za blázna. 

Víkendy trávim s deťmi viac menej sama. Nasadneme do auta a ideme na výlet. Návštevy u nás doma tiež dlho neboli, lebo môj muž má akoby výčitky "baviť" sa. Radila som sa aj s lekárom u nás v práci a ten mi poradil, že možno treba zakročiť liekmi proti úzkosti, aby neskĺzol do ťažkej depresie. 

Chcem opäť pokračovať v normálnom živote 

Priznám sa, že doma je tak ťažká atmosféra, že sa do práce teším každý deň. Aj keď ma tam čakajú nervózni pacienti, od ich správania sa viem odosobniť. Kolegyniam sa môžem vyrozprávať a aj baviť sa s nimi o iných veciach, ako len o trápení a smútku, výčitkách. 

Viem, že môj manžel potrebuje pomoc. Ale ja tiež potrebujem znovu začať žiť a pokračovať v normálnom rodinnom a partnerskom živote. Sám seba utopil v smútku a pomaly tam ťahá nás všetkých a to nemôžem dopustiť. 

-Lenka-

Máte aj svoj príbeh, s ktorým sa chcete podeliť, alebo potrebujete poradiť? Napíšte nám na adresu: koscelnikova@orbisin.sk