Zo života: Panikárim už pri soplíku
Priznám sa, že som z tých matiek, ktoré nosia so sebou na ihrisko dezinfekčné gély.
Keď sa mi v 19 rokoch narodil syn, bolo to akoby som ani nevedela, čo je to byť mamou. S celou tou zodpovednosťou a strachom o dieťa. Zrejme som bola príliš mladá na obavy a veľa mi pomáhala mama, na ktorú som sa spoliehala. Aj keď som ako slobodná matka mala zodpovednosť na pleciach len ja, môj syn bol ponechaný sám na seba.
Deti si pri matkách dovolia viac. Prečo je to tak?
Mladá mama - žiadne starosti
Pokojne som ho nechala zjesť cukrík, ktorý mu spadol na zem a celý deň chodil s pusou od džemu. Možno by ma teraz niektoré mamy aj odsúdili, za takú "voľnosť", ale naozaj som si z materstva ťažkú hlavu nerobila. Zo syna je dnes statný šťastný 20 ročný chlapisko.
Pred troma rokmi sa mi narodila dcérka, na ktorú sme s partnerom čakali 6 rokov. Vytúžená, vysnívaná a obletovaná celou rodinou, ako to už u dievčatiek býva. A zo mňa sa stala mama, ktorá panikári už pri soplíku.
Dieťa po 36? Panikárim už pri soplíku
Lucka sa narodila zdravá, takže racionálny dôvod na to, aby som ju stále kontrolovala a starala sa o ňu ako v bavlnke, nebol. Len ja som staršia a bojazlivejšia. Mám viac informácii a viem, aké sú hrozby, čo som ako 19 ročná ani netušila. Pani pediatrička mi vraví, že je to typický syndróm "starších" matiek, ktoré majú prvé, alebo ďalšie dieťa vo vyššom veku. No na mňa to spadlo šialeným spôsobom.
Mojim najväčším strašiakom bol monitor dychu. Koľkokrát sa ten môj zastavil, keď čosi zapípalo pri malej...to boli infarktové stavy. Až kým môj muž tento monitor jedného dňa nevyhodil do koša a ja som sa konečne vyspala - áno, mali sme ho zapnutý aj keď spala s nami v spálni. Ak teplota vody na kúpanie mala o stupeň viac či menej, to bolo kriku, že ako môže byť taký nezodpovedný. No nemal to so mnou ľahké.
Snažím sa na tom pracovať, aby som nechytala hysáky, ale ide to ťažko. V našej domácnosti pribudol vysávač, ktorý zároveň vytiera podlahy, mám čističku vzduchu a s tou som aj spokojná, lebo naozaj mám pocit, že sa nám všetkým dýcha doma lepšie.
Šťastná mama: Neznášam upratovanie alebo Všade samý neporiadok!
Dcérka to má po mne. Ruky si umýva priam posadnuto
Lucka má návyk umývať si ruky zapracovaný až pod kožu a chudinka, naočkovaná mojim strachom nevie, čo so sebou, ak si na ihrisku nemôžte ruky od piesku umyť.
Práve preto si uvedomujem, že by som mala zvoľniť, aby som ju nelimitovala tečúcou vodou a čistými rukami, lebo sa normálne s deťmi na dvore nezahrá.
Nedávno dostala zápal stredného ucha. Zo zatečených soplíkov - ako mi lekárka vravela. Pre mňa to bolo, akoby som počula - nestarala si sa a nechala si ju zájsť až sem, k zápalu uška. Ja, ktorá každý soplík skúmam a riešim jeho odtieň. Odsávačku mám poruke aj v spálni a aj tak...Keď pediatrička videla moje zdesenie a pozná ma, začala ma upokojovať, že to je častá vec u detí.
Zápal uška bola vlastne prvá "normálna" choroba a ja som to ťažko niesla. Ale od pani doktorky som si dala poradiť a pracujem na tom, aby som prijala fakt, že dieťa neustrážim pred všetkým a že je dobré, ak sa samo popasuje s baktériami.
Ako prvé som zlikvidovala dezinfekčný gél z kočíka aj z kabelky, v kúpeľni ho zatiaľ nechávam...
Budem sa snažiť nechať ju viac samú na seba a nekontrolovať toľko, či jej v okolí niečo nehrozí. Viem, že to pre ňu nie je dobré.
Moji chlapi mi v tom výdatne pomáhajú, keď Lucku prinesú z prechádzky špinavú od blata so špinou za nechtami, skúšajú, či to ustojím...Ešteže oni majú zdravý rozum. Hádam sa aj ku mne vráti.
Aj keď viem, že takých matiek, ako som ja je viac a máme to sakramensky ťažké.