O LINDE z detského domova: Dala život dieťaťu, ale nebola pri ňom navždy
Poznám mnoho silných a úžasných mamičiek, aj ja sama som mama, ale dvom výnimočným maminkám by som týmto článkom chcela vzdať úctu. Ale začnem pekne po poriadku…
Linda vyrastala v detskom domove. Už z pôrodnice putovala rovno do detského domova, lebo jej biologická matka sa jej vzdala...
Mama bojuje: Čaká moju dcérku pekný život?
Linda vyrastala v detskom domove. Túžila po rodine
Ako všetci dobre vieme, vyštartovať do života z „decáku“ je veľmi ťažké. A o to ťažšie, keď ste na to všetko sama. Ale Linda mala v živote šťastie na skvelých kamarátov, ktorí pri nej stáli. V puberte si ju dokonca rodina jej dobrej kamarátky brávala k nim domov. Vyštudovala vysokú školu, našla si priateľa, zamestnala sa a nič nebránilo jej šťastiu.
Ten šťastný muž, ktorému dovolila vstúpiť do svojho srdca, bol môj brat. A tak do jej života vstúpila naša rodina. Ozajstná rodina, ktorá sa vie vždy podržať a pomáhať si. Dni plynuli…
Jedného dňa bola Linda hospitalizovaná kvôli dusivému kašľu a bolesti v hrudi. Lekárom sa čosi nepozdávalo. Keď prišli výsledky z CT, diagnóza znela: lymfóm – rakovina lymfatických uzlín. Lymfóm, vo veľkosti jablka, ktorý bol lokalizovaný medzi pľúcami a srdcom, bol dôvodom jej kašľa. Nasledovala chemoterapia, ktorú, našťastie, zvládala celkom dobre. Lymfóm sa zmenšoval, až napokon úplne zmizol. Všetci sme sa nesmierne tešili. Pomaličky jej začali rásť vlasy.
Chemoterapia jej zobrala vlasy, nie však nádej
Chceli sa s bratom vziať, len chcela počkať, kým jej trošku dorastú vlasy. Linda vždy veľmi túžila po dieťatku, mala v sebe toľko lásky...
Materinskú lásku, ktorú v detstve nedostala, veľmi túžila dať svojmu dieťatku.
Ale po chemoterapii museli počkať aspoň dva roky, kým začali pracovať na bábätku. Zrazu sa jej nad pravým prsníkom urobil na koži akoby fliačik. Pre istotu jej ho vyrezali a poslali na histológiu. Na výsledky sme čakali tri týždne. Práve v tomto období čakania na výsledok sa Linda dozvedela tú najkrajšiu správu v živote. Bude MAMINA. Aj sme sa s ňou tešili (že sa to vôbec po tej chemoterapii podarilo), aj sme sa zároveň báli, aký bude výsledok z histológie.
Ona si absolútne nepripúšťala nič zlé. Bola veľmi pozitívny človek, napriek svojmu osudu bola vždy usmiata a tak veľmi sa na malinké tešila. Výsledky krvi boli v poriadku. Dokonca ani ranné nevoľnosti nemávala. Potom prišli výsledky z histológie, našli sa tam nejaké leukemické bunky, ale keďže krv bola úplne v poriadku a fľak sa podarilo vybrať celý, tak nič nebránilo v ceste donosiť bábätko.
Celé tehotenstvo (bola, samozrejme, sledovaná) prebiehalo bez akýchkoľvek komplikácií.
Linda sa stala mamou. RAKOVINA sa vrátila
V lete sa vystrojila svadba a v novembri sa Linde splnil najväčší sen – stala sa mamou. Alicka sa narodila krásna, zdravá a donosená. Ale šťastie trvalo len pár mesiacov... Na mieste predošlého fľaku jej začala rásť hrčka, ktorú vybrali, ale rana sa stále nehojila. K tomu sa pridružili zväčšené uzliny, bolesti a modriny. Akútna leukémia naplno prepukla. Už bola aj v krvi a kostnej dreni. Alicka mala vtedy len 5 mesiacov.
Linda malú dcérku poslednýkrát so slzami v očiach nadojčila a nastúpila do NOÚ (Národného onkologického ústavu, pozn. red.) v Bratislave na liečbu. Veľmi ťažko znášala odlúčenie od malej a manžela. Hoci ju videla cez počítač, nebolo to ono. Nemohla ju objať, poláskať, pobozkať...
Raz, keď som vstúpila do izby a počula som ako malej cez skype spieva, neudržala som slzy.
Keď mala biele krvinky na nule, vtedy ¬nemohla prijímať ani návštevy, kým jej zase nestúpli na určitú hodnotu. Bola zavretá len v jednej izbe, sestričky a doktori k nej chodili iba s rúškami kvôli tomu, aby nechytila nejakú infekciu, keďže mala úplne potlačenú imunitu. Tentokrát dostávala omnoho silnejšiu chemoterapiu, ktorú aj oveľa horšie znášala. Domov prišla vždy len na pár dní.
V tomto čase dokonca vyhľadala svoju biologickú matku, s ktorou sa aj stretla, ale v ďalšom kontakte nepokračovali. Za ten čas, kým sa Linda liečila, sa môj brat s malou presťahoval k našim. O malú Alicku sa starala naša mamina s ocinom, kým bol brat v práci. Naši rodičia sú už v dôchodkovom veku, ale dali by aj posledné pre nás, deti, alebo vnúčence. Okrem brata mám ešte sestru, všetci máme spolu krásny vzťah, máme sa radi a navzájom si pomáhame...
Linda neuvidí svoju dcéru rásť. Zomiera
Bola streda. Nikdy na ten telefonát nezabudnem...
Volala Linda. Vraj ju púšťajú domov, nevedia jej už pomôcť, neostáva jej veľa času. Plačem aj teraz, keď to píšem... V pozadí bolo počuť len hrozný nárek. Doktorka čakala, kým tam príde môj brat a spolu im to oznámila. Vraj do nej liali „kýble“ krvi, ale už nič nepomáha. Zalarmovala som celú rodinu a išli sme pre nich do Bratislavy. Linda chcela zomrieť doma, pri svojej rodine... Keď sme ju priviezli domov, ešte prvý deň bola pri vedomí. Bohu ďakujeme za to, že sme si stihli všetko povedať.
Vzájomne sme si povedali slová PREPÁČ, ĎAKUJEM, ĽÚBIM ŤA, SĽUBUJEM, NIKDY NA TEBA NEZABUDNEME…
Po tom, ako dostala morfium, zaspala. Na ďalší deň poslednýkrát vydýchla. Všetci sme boli pri nej, držali sme ju za ruku. Boli pri nej aj jej najlepšie kamarátky. Všetci, ktorých mala rada. Pri takýchto okamihoch človek prehodnotí svoje priority, všetkých nás to veľmi zmenilo.
Brat sa aj s malou definitívne presťahoval k našim a zo starej mamy sa razom stala MAMA. Myslím, že Linda je tam v nebi určite spokojná, ako je tu o jej Alicku postarané. Kým je brat v práci, tak sa o malú príkladne starajú naši. Mamina oprášila vedomosti z mladosti a prebaľovanie, kŕmenie, ale i uspávanie jej ide jedna radosť. My so sestrou sa im snažíme pomáhať, ako len vieme.
Myslím si, že môžem nielen za seba, ale aj za môjho brata a sestru, povedať, že sme hrdí na to, že máme takých skvelých a obetavých rodičov. Sú nám výborným príkladom.
História sa síce sčasti zopakovala a malá Alicka bude tiež vyrastať bez svojej maminky, ale určite nebude vyrastať bez lásky a bez rodiny. Je celá po maminke, stále usmiata. Veľmi ju ľúbime. Je to naše malé slniečko. Prostredníctvom nej je tu Linda stále s nami.
V lete čaká našu rodinu ďalšia skúška. Ocino ide na operáciu srdca. Ale ja už teraz viem, že aj túto skúšku s Božou pomocou zvládneme.
- Jana -
