Život na Madeire: O nezvyčajnom pôrode, ľudskosti a živote rodiny na krásnom ostrove

Kristína Majerová | 9. júl 2024
Život na Madeire: O nezvyčajnom pôrode, ľudskosti a živote rodiny na krásnom ostrove
foto: archív rodiny

Matej Jurášek (30) si približne pred dvomi rokmi povedal, že sa s celou rodinou zbalí a presídli svoj život na krásny ostrov Madeira. Matej, ktorý si prežil svoju vnútornú katarziu, začal svoj život nanovo. Doslova a do písmena. Ako sa žije rodine s dvoma malými deťmi na Madeire?

Ako sa zarába na každodenný chlieb aj odtiaľ, kde iní chodia na dovolenky a oddychovať? Prezradí nám Matej, ktorý tu žije so svojou manželkou Andreou, synom Michalom (2 r 8 m) a dcérkou Anou (8 mesiacov), ktorá sa už narodila na tomto čarokrásnom mieste.

Madeira je nádherný zelený ostrov

Na severe divoký a rozkvitnutý s miliardou odtieňov zelenej. Na juhu príjemne teplý, pokojnejší a hrejivejší. Ostrov je vskutku veľmi rozmanitý, človek prejde 10 kilometrov a má pocit, že precestoval tri-štyri krajiny. Na každom kúsku sa ponúka niečo iné. Je to naozaj skvost v Atlantickom oceáne, ktorý treba zažiť a vidieť. Za veľkú výhodu považujem skutočnosť, že ostrov je súčasťou Európy.

S manželkou Andreou sme vždy veľa cestovali a lákalo nás vyskúšať život v zahraničí. Zvažovali sme najmä Španielsko a západnú Európu, no keď sme išli na mesačnú dovolenku na Madeiru, už po troch dňoch som vedel, že toto je krajina, kde si viem predstaviť život aj s celou našou rodinou. Keďže manželka nebola proti, neváhali sme a spolu so synom sme sa približne do pol roka na Madeiru reálne nasťahovali. Na Slovensku sme dotiahli veci v zamestnaní, predali sme byt, užili sme si posledné chvíle v Bratislave a tešili sa na nové začiatky.

Život na Madeire: O nezvyčajnom pôrode, ľudskosti a živote rodiny na krásnom ostrove

Spokojný a pokojný život

Napriek tomu, že úvod v novej krajine bol veľmi turbulentný a náročný, čo bolo však úplne normálne, žije sa tu veľmi uvoľnene a príjemne. Spokojne a pokojne. Vďaka tomu, že ľudia sú tu veľmi priateľskí a otvorení, cítime sa aj my s rodinou veľmi bezpečne a spokojne. Celkovo ľudia sú oveľa viac v pohode, akoby spokojnejší, srdečnejší, veľmi kontaktní. A to je presne to, čo na Slovensku človek veľmi často nevidí. Mám pocit, že ľudia na Slovensku sú zachmúrení, ponorení sami do seba, nevnímajú ľudí okolo seba a keď tak, tak len v zlom. Tu je to práve naopak. Človek má taký teplejší pocit... a nie je to len počasím.

Slovensko pre mňa už nebolo viac miesto, kde som chcel vychovávať svoje deti 

Hoci sme už dávnejšie zvažovali život v zahraničí, rozhodnutie odísť zrelo postupne. Aj vzhľadom na rozrastajúcu sa rodinu som sa zamýšľal nad otázkou bývania. Začal som sa na Slovensku cítiť nepohodlne. Vnímal som, že nerozumiem vlastnej krajine a vlastným ľuďom. Pozoroval som vplyv celkovej skepsy spoločnosti, ktorá akoby začala pandémiou, prehĺbila sa vojenským konfliktom na Ukrajine, doprevádzaná aktuálnym spoločenským dianím a smerovaním Slovenska, z ktorého nie som práve dvakrát nadšený.

Slovensko pre mňa už nebolo viac miesto, kde som chcel vychovávať svoje deti a myslím, že sme spravili veľmi dobre, že sme sa rozhodli ísť žiť na Madeiru. V čase sťahovania sme ešte nevedeli, že čakáme náš druhý poklad, dcérku Anu. No obdobie, keď sme vedeli, že už sú „naše dni spočítané“ bolo veľmi intenzívne a pekné. 

Život na Madeire: O nezvyčajnom pôrode, ľudskosti a živote rodiny na krásnom ostrove

Krásny ostrov, no človek musí vedieť, čím a ako sa uživí

Madeira je krásny ostrov, ktorý sa stále iba rozpína. Je tu množstvo príležitostí, nakoľko stále nie sú pokryté všetky služby. Vnímal som, že ako mladá rodina máme šancu začať nový život. Povedali sme si, kedy, ak nie teraz. Hoci sme mali možnosť preniesť si naše slovenské zamestnania na Madeiru, rozhodli sme sa ísť aj pracovným smerom odznova a nanovo. Vždy som veľmi túžil rozbehnúť sociálne siete, najmä mať funkčný a zaujímavý Instragram, čo sa mi teraz splnilo. Aj ma to živí, aj ma to baví a veľmi sa teším z toho, že to baví aj ľudí. Myslím si, že budujeme niečo veľmi pekné a špeciálne. Som veľmi rád, keď ma aj ľudia na ostrove oslovujú a zdravia a ďakujú za pomoc, rady, tipy. Som vďačný za komunitu, ktorá sa okolo nás vytvorila.

Pri rozhodnutí odísť žiť do inej krajiny si človek, predovšetkým, ak má už záväzky, musí zvážiť, ako bude pracovať, aby jeho príjem pokryl náklady na život. Na Madeire je napríklad veľmi drahé ubytovanie, žije tu veľa digitálnych nomádov, ktorí nemajú problém zaplatiť dosť vysoké čiastky, a tým pádom ceny ubytovania ženú do dosť vysokých čísiel.

My taktiež bývame aktuálne už v treťom podnájme a nebolo jednoduché ho nájsť. No za veľa vďačíme nášmu synovi Mišovi, ktorý je veľmi priateľský a kontaktný. A keďže ľudia žijúci na Madeire majú veľmi radi deti, tak myslím si, že Mišo nám pootváral mnohé dvere, ktoré by sa nám asi tak ľahko neotvorili. Aktuálne už máme kúpený aj dom, ktorý prerábame a kde by sme chceli ponúkať apartmány na ubytovanie pre dovolenkujúcich.

Príklad v čerpaní eurofondov

Madeira veľmi dobre čerpá eurofondy. Vďaka nim má na vysokej úrovni vybudovanú ako cestnú, tak i zdravotnú infraštruktúru. Investujú do nových nemocníc, škôl a športových zariadení. Aktuálne stavajú novú nemocnicu. Maličká Ana sa narodila v starej nemocnici, avšak nič jej nechýbalo. Máme prideleného rodinného lekára, ktorý pozná anamnézu celej našej rodiny. V rámci európskeho poistenia máme nárok na zdravotnú starostlivosť, a keďže tu máme pobyt, máme aj prideleného nášho rodinného lekára. Lekárom a lekárkam tu naozaj veľmi dôverujeme, zatiaľ sme mali vždy veľmi fajn skúsenosť. Celé tehotenstvo prebehlo veľmi pekne a príjemne. Manželka sa cítila komfortne napriek tomu, že to bolo pre ňu cudzie prostredie.

S manželkou Andreou sme vždy veľa cestovali a lákalo nás vyskúšať život v zahraničí.

Pôrod, na ktorý nikdy nezabudnem

Naša dcéra Ana sa narodila tu, na Madeire. Na ten deň nikdy nezabudnem. Do termínu pôrodu zostávali štyri týždne. Manželka sa mi pri zaspávaní pokúsila naznačiť, že by táto noc mohla byť špeciálna. No nejako som to neriešil. V noci ma zobudila so slovami, že by sme asi mali ísť do nemocnice. Všimol som si, že pri prvom synovi bola uvoľnenejšia, nedýchala tak ťažko ako predtým. Teraz to bolo celé iné. 

Približne sedem kilometrov pred nemocnicou, pri Câmara de Lobos mi povedala, že bude rodiť. Veď to viem, preto ideme do nemocnice, frflal som v duchu. Ona však myslela, že bude rodiť teraz. Sucho som preglgol. Myslím, že sme vytvorili nejaký nový rýchlostný rekord, keď som zabrzdil auto pri rampe do nemocnice. Stiahol som okienko a kričím “pregnanta!” Ani neviem, či to po portugalsky niečo znamená, ale to jediné mi napadlo. Vrátnik nás pustil okamžite ďalej.

Mali sme šťastie, pár dní predtým sme si to sem prišli obhliadnuť, aby sme vedeli, ako sa v takejto situácii zachovať. Vedel som teda, kam mám ísť. Zastavil som pred známym vchodom, vyskočil som von, aby som pomohol manželke, tá však už ťažko kráčala po schodoch k dverám. Predbehol som ju, stlačím kľučku a nič. Znovu. Nič. Zamknuté. Čože!? Andrea hovorí, že to už nevydrží. Povedal som jej, že bežím pre pomoc. Ani neviem, či som urobil dobre. To jediné mi napadlo. Šiel som hľadať nočný vchod. Bežal som a kričal “Help! Ajuda!”, dúfal som, že ma niekto počuje. Oproti mne vybehol pracovník bezpečnostnej služby aj s vysielačkou. Chcel som mu povedať, čo sa deje a vtedy som začul obrovský výkrik. Taký, ako ešte nikdy. Okamžite som bežal naspäť.

Andrea stála na schodoch, presne tam, kde som ju nechal, mala čiernu sukňu s malými bielymi kvetmi. V rukách držala maličkú Anu. Sama. Usmievala sa. Poď ňou bola kaluž, tak som rozprestrel uterák, aby sa mohla posadiť. Povedala len, “je nádherná” a privinula si Anu ešte bližšie k sebe, koľko len pupočná šnúra spod sukne dovolila. Zakryli sme ju iba mojim tričkom. Zažil som v živote mnoho vecí, ale tú paletu pocitov, ktorú rozpútalo to, čo som práve videl, to som ešte nezažil. Nikomu neprajem zažiť ten strach, ktorý sa ma zmocnil, keď som po tom výkriku prebiehal k Andrei, ktorá v rukách držala čerstvo narodené dieťa. Naopak, každému prajem zažiť tú eufóriu, ktorá prišla, keď doktorka povedala, že je dieťa v poriadku. Chápete to? Andrea porodila zdravé dieťa úplne sama, do vlastných rúk, na schodoch nemocnice.

Silu žien a ich dôležitosť som si uvedomoval už aj predtým, no táto udalosť iba posilnila moju vieru v ženy a môj obrovský obdiv, ktorý k ženám mám.

Luxusná trojročná rodičovská nehrozí

Na Madeire matky strácajú príspevok od štátu po pol roku. Samozrejme, môžu byť doma s dieťaťom aj dlhšie, ale je to o ich vzájomnej dohode s partnerom. Je tu úplne bežné dať dieťa do jaslí v pol roku, pokiaľ obaja rodičia potrebujú pracovať a nemajú v rodine niekoho, kto by sa im oň postaral. Aby dieťa získalo miesto v škôlke, musí mať šťastie a prejsť bodovacím systémom. Náš Mišo miesto v škôlke dostal, lebo tu vlastníme nehnuteľnosť a máme tu aj pobyt, čiže na základe bodovacieho systému sme obstáli pozitívne. V škôlke hovoria po portugalsky, učia sa aj po anglicky a v neskorších ročníkoch školy im pribudne ešte aj ďalší cudzí jazyk – francúzština. Hoci doma hovoríme s deťmi po slovensky, Mišo sa už naučil hovoriť pekne po portugalsky a vie prepínať, z čoho sa veľmi tešíme. Počuje aj nás, že mimo rodiny sa rozprávame po anglicky, takže jazykový základ má skutočne bohatý.

Život na Madeire: O nezvyčajnom pôrode, ľudskosti a živote rodiny na krásnom ostrove

Platby za škôlku podľa sociálnych skupín

Škôlky fungujú od 08.00 – 18.00 hod, prakticky ako u nás, len tam je deň akoby posunutý. Myslím, že nepoznám žiadneho človeka, ktorý by na Madeire vstával o 06.00 hod ráno. Ľudia tu žijúci nejdú spať veľmi skoro, bežne sa robí všetko neskôr, preto je aj ten ranný čas nástupu do škôlky prispôsobený na tunajšie pomery. Strava pre deti je zabezpečená v škôlke, nemusia si z domu nič nosiť. Veľmi zaujímavá je skutočnosť, že platby za škôlku sa určujú na základe sociálnych skupín. Sú tri kategórie, podľa toho aké majú rodičia dieťaťa zamestnania, prípadne, či ho vôbec majú a následne podľa toho rodičia platia buď minimálne poplatky, približne polovičné alebo plnú sumu, čo vychádza cca 120 Eur/mesiac, vrátane stravy.

Portugalčina, reč to ťažká

Na Madeire sa hovorí po portugalsky. My sme síce vedeli po španielsky, ale bolo nám to na nič. Musíme sa učiť po portugalsky, čo je veľmi ťažké. Dokonca samotní ľudia tu hovoria každý po svojom, Tým, že je to ostrov, každý tu má vlastný dialekt. Síce je to malý ostrov, dialektov je tu naozaj veľmi veľa a dorozumieť sa je skutočne náročné. Je to naozaj riadna výzva. Ale som rád, že deti s tým problém nemajú. A my si zatiaľ vystačíme s angličtinou.

Na Madeire by sme radi zostali najdlhšie ako sa bude dať

Máme ju veľmi radi. Skôr sa obávame, že raz bude deťom ostrov malý. Aktuálne si však myslím, že je to pre našu rodinu veľmi pokojné zázemie. Viem si predstaviť, že raz, keď deti vyrastú a budú potrebovať viac možností alebo budú chcieť niekde študovať, pôjdeme tam, kde to rodina bude potrebovať. Pokiaľ to však nebude nevyhnutné, návrat na Slovensko neplánujeme.

Ľahkosť bytia na ostrove

Ľahkosť bytia na ostrove je zarážajúca oproti tomu ako ťažko a zložito žijeme my na Slovensku. Akými vecami sa trápime, ako k veciam pristupujeme, ako sa strašne hneváme a rozčuľujeme, ako si závidíme, ako nás všetko štve. Nemôžem povedať, že tu na ostrove to nie je, ale je toho omnoho, omnoho, omnoho menej. A o tom by podľa mňa život mal byť. Hoci sa o Slovákoch hovorí, akí sú prajný národ, s Madeirou sa to nedá porovnať. Viac doma sa už cítim práve tu. Mám pocit, že tu  ľudom rozumiem viac napriek tomu, že si nerozumieme, čo sa týka jazyka. 

Život na Madeire: O nezvyčajnom pôrode, ľudskosti a živote rodiny na krásnom ostrove

Rodiny z celého sveta

Musím povedať, že okolo nás vnímam veľmi stabilné a súdržné rodiny. Sú to mladé rodiny z rôznych kútov sveta, s ktorými sa stretávame aj vďaka deťom a veľmi radi s nimi trávime čas. Ľudia z Texasu, z Izraela, z Talianska. Veľmi blízky mi je aj ich vzťah a správanie sa k deťom. Osobne si myslím, že pokiaľ rodiny dokážu skĺbiť pracovný a rodinný život, tu sú v raji. Na výchovu detí úplne NAJ lokalita.

Čo je veľmi zaujímavé, nepoznám tu nikoho, kto by bol rozvedený, čo však samozrejme neznamená, že sa to tu nedeje. No všetky rodiny, ktoré okolo seba máme, sú funkčné a naoko spokojné. Tu sa nikto na niečo také ako klasickú rodinu nehrá, čo považujem za veľmi dobré. Žijeme v malej dedinke, kde je naozaj mix ľudí: mladé rodiny z celého sveta, veľmi nábožní  a pobožní ľudia, pre ktorých je viera v Boha veľmi vysoko, starí ľudia, gayovia, ktorých nikto nerieši. Sú normálne bežne prijatí a nemám pocit, že by ich spoločnosť dávala niekde bokom. Chcem, aby moje deti videli, ako dokážu medzi sebou kooperovať úplne rôzni ľudia z rôznych kultúr a národov, a napriek tomu, že každý je úplne iný, dokážu spolu fungovať. Často sa smejem, že u nás je toľko národností, že to človek nevidí ani na letisku (smiech).

Na Madeiru minimálne na týždeň

Mnoho ľudí sa ma pýta, na koľko sa oplatí prísť na Madeiru. Za mňa aj na celý život. (Smiech). Stretol som sa už s názorom, Madeira na víkend. Osobne si myslím, že ísť menej ako na týždeň, sa neoplatí. Odporúčam prísť na týždeň a viac. Dovolenka na Madeire nie je typická dovolenka, na ktorú sú ľudia na Slovensku možno zvyknutí. Nie je to o sedení na pláži v hotelovom rezorte. Madeira je živelná dovolenka, ktorú musí človek zažiť, musí si ju prejsť. Kombinácia trackov, s oceánom, útesmi, vodopádmi, nádhernými zákutiami je dych berúca. Vďaka výbornej infraštruktúre sa dá dostať kamkoľvek. Sen každého dovolenkára a každého turistu, predovšetkým takého, čo má rád dovolenky v pohybe.

Neľutujem rozhodnutie odísť na Madeiru 

Sem tam ma chytí nostalgia za Bratislavou, mal som ju rád. Čo sa týka materiálnych vecí, z Madeiry vieme byť na Slovensku za približne niečo vyše päť hodín, čiže nie je to koniec sveta.  Uvedomil som si však, že mi chýba taká stopercentná istota. Predsa len, stále je to život v novej krajine. Ak sa na Slovensku čokoľvek pokazilo, vedel som, komu mám zavolať, kam mám ísť, na koho sa obrátiť. Kdežto tu, chodníčky si musím nanovo vyšľapať a nájsť. Myslím si však, že spomínanú istotu naberiem časom. No napriek tomu naše rozhodnutie odísť sem neľutujem a som rád, že sme toto rozhodnutie urobili.

Život na Madeire môžete sledovať na: www.instagram.com/rarachjenamadeire

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: