Šikanovanie medzi deťmi

Šikanovanie medzi deťmi
28.1.2011 v kategórii Mama, autor Mgr. Miroslava Miková, foto: istockphoto.com

Stretli ste sa so šikanovaním? Ako ho rozoznať a čo je to vlastne šikana?

Dievčatko nemalo rado školu. Každý večer sa jej zmocnil strach. V noci sa budila a premýšľala nad tým, čo ju opäť čaká. Víri vám v hlave otázka prečo? Dievčatku spolužiaci „robili zle“. Smiali sa jej, sácali do nej alebo jej fyzicky ubližovali.

Ona sa nevedela brániť. Útoky spolužiakov znižovali jej sebavedomie a spôsobili, že školu nenávidela. Ťažko odpovedať na otázku, prečo to bola práve ona. Dôvodom mohlo byť to, že jej rodičia nemali dosť peňazí na to, aby mohla nosiť značkové oblečenie.

Ďalšou možnosťou je, že mala viac súrodencov. Variant číslo tri – bacuľatá tvár. Niekedy ťažko hľadať dôvod. Jednoducho, často si „silný“ jedinec vyberie niekoho, na kom si môže vyliať svoju zlosť či získať alebo potvrdiť si autoritu, hoci týmto spôsobom väčšinou rieši vlastné nedostatočné sebavedomie, osobnú neschopnosť či strach. Ostatní sa so strachu pridajú alebo sa len ticho prizerajú.

Šikanovanie sa vyskytuje veľmi často a je nevyhnutné venovať mu patričnú dávku pozornosti. Výsledky prieskumov sú rôzne. Niektoré z nich uvádzajú, že až 30 percent detí sa počas života stretne aspoň s jednou z foriem šikanovania. Iné štúdie dokonca zverejňujú údaje, že so šikanovaním sa počas svojho života zoznámia až dve tretiny ľudí.

Šikanovanie má veľmi rozsiahle následky na psychiku človeka. Výsledkom fyzických a psychických útokov je depresia, úzkosť, nízke sebavedomie alebo osamelosť. Šikanovanie má však nielen psychické, ale aj fyzické dôsledky. Deti sa pomočujú, majú problémy so žalúdkom či celkovým vyprázdňovaním. Školáci a mladí ľudia sa s týmto problémom vyrovnávajú veľmi ťažko. Často jazvy na duši zostávajú celý život.

V nasledujúcich riadkoch vám ponúkame stručné informácie týkajúce sa šikanovania, výskumov v tejto oblasti, príčin a samozrejme riešenia tohto závažného spoločenského problému.

 

Čo je to šikanovanie?

Samotné slovo šikanovanie pochádza z francúzštiny. Slovo „chicane“ možno preložiť ako týranie, alebo zlomyseľné ubližovanie ostatným. Jednoducho môžeme šikanovanie nazvať ako zneužívanie alebo ubližovanie jednému alebo viacerým slabším členom skupiny. Šikanovanie ako forma zneužívania môže mať podobu fyzického, verbálneho či psychického nátlaku. O šikanovaní hovoríme vtedy, keď násilník vyvíja činnosť voči inej osobe s cieľom ublížiť jej, prípadne získať nad ňou moc.

Šikanovanie môže mať priamu alebo nepriamu formu. Priamou formou šikany sú napríklad vyhrážky, ubližovanie, bitky, nadávky, ponižovanie či iné formy psychického a fyzického násilia. Nepriame šikanovanie má za následok vyčlenenie dieťaťa z kolektívu. Podieľa sa na ňom cielené šírenie klebiet, ohováranie alebo osočovanie. Šikanovanie zahŕňa aj niekoľko ďalších foriem diskriminácie, napríklad diskrimináciu založenú na sexuálnej orientácii, diskrimináciu v dôsledku pohlavia, rasy, jazyka alebo kultúry. Veľmi známe je šikanovanie založené na vekovej odlišnosti. Šikanovanie môže mať (hlavne medzi deťmi) podobu odcudzovania predmetov šikanovanému.

Nesmieme zabudnúť na novodobú formu šikanovania, ktorou je elektronické šikanovanie resp. cyberbullying. Táto forma bullyingu je stále medzi širokou verejnosťou tak trochu zahalená tajomstvom, hoci jej zákernosť nie je o nič menšia. Dokonca mnohí odborníci ju považujú za najvážnejšiu a najnebezpečnejšiu formu šikany. Elektronická forma šikany využíva hi-tech technológie, teda mobilné telefóny a internet. Do kategórie cyberbullyingu patrí obťažovanie, vyhrážanie, ponižovanie alebo zastrašovanie prostredníctvom mailov, textových správ, webových stránok a podobne.

 

Výskumy šikanovania doma a v zahraničí

O šikanovaní sa v odborných ani laických kruhoch dlhý čas nehovorilo. Téma šikanovania bola veľmi dlho tabu. Prelom nastal v roku 1969 vďaka škandinávskym vedcom. Veľmi známym odborníkom, ktorý upozorňoval na problém šikanovania v školách, bol Dan Olweus. Bohužiaľ, celosvetová pozornosť sa začala tejto problematike venovať až v osemdesiatych rokoch minulého storočia.  Na našom území sa s pojmom šikanovanie stretávame vďaka psychiatrovi Petrovi Příhodovi, ktorý upozorňoval na šikanovanie v armáde. Samozrejme, že v období do roku 1989 patrila táto problematika medzi zakázané témy.

Dnes sa výskumu šikanovania venuje potrebná pozornosť. Existuje množstvo vládnych i mimovládnych organizácii, školských pracovníkov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa snažia o osvetu v danej oblasti a účinné riešenie problémov šikany.

Dnešné výskumy v problematike šikanovania sa zhodujú na tom, že:
chlapci sú častejšie šikanovaní ako dievčatá,
dievčatá sú šikanované oboma pohlaviami, chlapci vo väčšine prípadov chlapcami.

Ako možno zistiť, že dieťa je šikanované?

Šikanovanie je formou agresie, ktorá zanecháva vplyv na správaní a konaní dieťaťa. Šikanovanie je rozoznateľné navonok prostredníctvom viditeľného posmechu, fyzického napádania, psychických útokov či iných foriem ponižujúceho správania agresorov. Výnimkou nie je roztrhané šatstvo, modriny či škrabance. Jasne viditeľné znaky fyzického a psychického šikanovania sa prenášajú do správania dieťaťa. Dieťa je často smutné a upadá do depresie. Nevie sa z ničoho tešiť, ovláda ho strach a úzkosť. Výrazným znakom môže byť viditeľný odpor chodiť do školy, absencia priateľstiev, nechuť k jedlu, zlý spánok a rad ďalších zdravotných ťažkostí.

Šikanovanie je problém, ktorý sa dá odhaliť a následne efektívne riešiť. V tejto problematike by mali mať jasno učitelia, výchovní pracovníci a samozrejme rodičia. Okrem toho by mali o šikanovaní mať dostatočné vedomosti žiaci základných i stredných škôl, aby v prípade potreby vedeli správne reagovať (informovať vyučujúcich, výchovných poradcov, rodičov, zastať sa šikanovaných detí). Deti by mali od rodičov vedieť, že hrdinom je ten, kto sa dokáže slabších zastať a nie im vedome ubližovať či pridať sa k väčšine, ktorá sa ticho prizerá. Základom správneho nasmerovania vývoja osobnosti človeka je výchova v rodine. Ako povedal Goethe: „Zaobchádzajte s človekom podľa toho, aký je a on takým zostane. Zaobchádzajte s človekom podľa toho, akým môže byť a mal by byť a on sa takým stane.“

Čo môže urobiť rodič ak má podozrenie na šikanovanie u svojho dieťaťa či jeho spolužiakov?

Dôležité je dieťa sledovať, pýtať sa a zhromaždiť čo najviac dôkazov. Ak šikanovanie prebieha v škole, ideálne je spojiť sa s triednym učiteľom, školským psychológom či výchovným poradcom. Hlavné je, aby sa problém riešil čo najrýchlejšie. Dieťa nesmie nikdy zbytočne trpieť.

Zdroj:
www.zodpovedne.sk
Říčan Pavel, Agresivita a šikanovanie medzi deťmi, Educatio 1998
http://www.stopbullyingnow.hrsa.gov