Psychologička radí: Čo robiť po rozvode?

Psychologička radí: Čo robiť po rozvode?
11.7.2016 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Ako sa o seba postarať a ako to prežiť po rozvode nám poradila psychologička Mgr. Brigit Trimajová.

Rozpad vzťahu, partnerského alebo manželského, je vždy zásah do života. Vzťahy končiace zmierením a priateľstvom sú naozaj zriedkavé. Riziko rozchodu ľudia na seba berú od chvíle, keď sa v partnerskom vzťahu angažujú a vstupujú doň. Citové pripútanie sa, ktoré musí byť ukončené, predstavuje veľké zranenie. Slová ako „vyrovnaj sa s tým, veď už prešlo veľa času“, .... „veď si dospelý/á“, ... „treba žiť ďalej“ sú veľmi dobre mienené rady, ale po bolestnom rozchode vedie k ich realizácii dlhá cesta. A predsa si ju treba prešliapať, ak znova chceme hľadieť slnku do tváre a otvoriť sa svojmu novému životu, prípadne aj partnerskému vzťahu.

Rozvod... A čo ďalej? Čítajte!

Autorka Doris Wolf („Keď partner(ka) odchádza“) uvádza 4 fázy rozchodového procesu:

Popieranie

Opúšťaný partner, partnerka sa chcú zmeniť podľa priania partnera, nechcú uveriť, že je koniec. Nechcú pripustiť žiadnu zmenu. Nosíme oblečenie, ktoré sa páči partnerovi, živíme v sebe nádej.

Záplava citov

Obyčajne prichádzajú výkyvy nálad, cítime zúfalstvo, bezmocnosť, bezperspektívnosť. Sebaobviňovanie sa z neúspechu partnerstva berieme na svoje plecia. V mnohých iných oblastiach života stagnujeme. A za expartnerom/-kou smútime.

Nová orientácia

Začíname preberať život do vlastných rúk. Postupne sa vzdávame myšlienky na expartnera a spoločný život. Viac začíname celú situáciu rozumovo chápať a sme schopní vidieť rôzne súvislosti. Pocit sebahodnoty začína byť významnejší a zreteľnejší.

Nový životný koncept

Znamená získanie slobody. Začíname chápať „poučenie“ z predchádzajúceho vzťahu a uvedomujeme si naše potreby, s ktorými prípadne chceme vstúpiť do nového vzťahu. Je dobré, ak sme na našej bolesti trochu „vyrástli“, spoznali sami seba. Začína sa obnova dôvery k ostatným ľuďom a k budúcnosti.

Aká je časová perspektíva?

Väčšina zdrojov popisuje približne rovnako „rozchodový“ proces a uvádza, že 2-3 roky sú obdobím, kedy sa tento proces deje, pričom fázy sa celkom jasne neodeľujú, hranica medzi nimi je kolísavá. Prejsť všetkými fázami je nevyhnutné a zároveň zmysluplné. Je to proces, v ktorom sa naše vnútro nielen prirodzene lieči a uzdravuje, ale sa aj učíme a posúvame sa ďalej. Lebo nie nadarmo sa hovorí, že kde sa niečo končí, niečo nové začína. Poriadne niečo ukončiť znamená dať si šancu naozaj nanovo vykročiť ďalej a byť otvorená/ý nepoznanému. Po rozchode je hádam najťažšie obnoviť dôveru. Nielen v ľudí, ale aj v život samotný a v jeho pozitívne hodnoty. Je dôležité prijať stratu, akceptovať a prežiť bolesť, žiť záporné pocity. Naučiť sa žiť sám/sama. A naučiť sa otvárať sa znovu ľuďom, vítať ich vo svojom živote.

Ak naďalej túžite iba po bezvýhradnej láske, je to signál, aby ste si ju začali poskytovať sami. Oddeľte lásku od svojho konania a milujte na sebe to, čo je vám vlastné a čo ste vy. Nie to, čo robíte a akí by ste mali byť, ale to, kto ste. Túto lásku realizujte. V každodennom postoji k sebe. Napr. tak, že sa budete odmeňovať. Budete si dopriavať. Budete robiť to, čo je pre vás podporné, dobré a budete sa vyhýbať tomu, čo je pre vás deštruktívne. Doprajete si čas a porozmýšľate o svojich hodnotách, ktoré chcete žiť, a čo chcete mať vo svojom živote. A potom za tým krok za krokom pôjdete.

Čo robiť po rozvode? 8 rád pre osamelé.

Ak sú rozhovory s expartnerom nejakým spôsobom deštruktívne, ale vy po nich túžite, je čas ich zrušiť. S vnímaním toho, že neprinášajú úľavu, sa ich vedome vzdajte. Niečo možno prinášajú, ale to nie je to, čo teraz potrebujete!

Dobré a zdravé jedlo, priaznivý životný štýl, obklopovanie sa príjemnými ľuďmi, ktorí vás nebudú kritizovať, ale ani vám nebudú iba pochlebovať. Naopak, rozveselia vás nie na váš úkor, naplnia niečím pozitívnym. Takým ľuďom, ktorých nevnímate ako pozitívnych, sa načas vyhýbajte. Rozhovory s dôvernými priateľmi sú základom pre pocit dobrého života. Pokiaľ sa vám žiada hovoriť o veciach, na ktoré nie je až taký priestor v konkrétnom priateľstve, alebo sa v tom vaši blízki strácajú, vyhľadajte terapeutku/a. Môže to byť veľmi podporné a žiaduce. Aj ked nie je ľahké konfrontovať sa hlavne so spoločenskými očakávaniami, je dôležité to ustáť. Ak vám niekto bude dávať rady o tom, ako žiť, namiesto toho, aby vás počúval/a, nie ste na správnej adrese.

Zapísať sa do kurzu jazykového alebo športového je tiež veľmi podporné a často objavné. ... Mohli by sme ešte veľa nápadov dať do pľacu, ale hádam najdôležitejší je, že využívajte svoj vlastný potenciál ku kreativite na to, aby ste si zariadili sami pre seba lepší život. A cítili, že zodpovednosť za to, ako ďalej, je vo vašich rukách!