Píše Veronika: Veľkonočné ZNOVUZRODENIE

Veronika Nováková | 20. Apr 2019
Píše Veronika: Veľkonočné ZNOVUZRODENIE

Píše Veronika Nováková, Slovenka žijúca v slnečnom mestečku Cecina.

Veľkonočné znovuzrodenie

Veľkonočné sviatky sú v Taliansku jednou veľkou oslavou jari. Samozrejme, všetko sa opäť točí okolo jedla a márne by ste hľadali ručne maľované kraslice. Hneď po ukončení fašiangov sa v obchodoch začnú objavovať obrovské čokoládové vajcia, ktoré v sebe ukrývajú malé prekvapenie.

Tieto vajcia sú hlavným symbolom veľkonočných sviatkov a pre talianske deti sú aj najväčším trhákom. Čo bude ukryté vo vajíčku? Keďže sú vajcia zabalené v pestrofarebnom celofánovom papieri, najčastejšie sa doň vyreže diera, rozbije sa čokoláda a vyloví sa vytúžená drobnosť. V niektorých častiach Talianska existuje „hon na vajíčka“, keď rodičia po celom dome aj v záhrade poukrývajú vajcia a deti sa potom s košíkmi vydajú hľadať poklady. Je to milý a zároveň zábavný spôsob veľkonočnej hry, ktorú všetky deti milujú. 

„A Natale con i tuoi, per la Pasqua con chi vuoi!“

Aká je atmosféra pred Veľkou nocou v talianskych mestách? Všade je veľmi rušno. Každý nakupuje spomínané vajcia a do ulíc sa s pribúdajúcim teplom vracia aj rušný život.

Myslím si, že tieto sviatky sú možno viac ako inde spojené s návštevou kostolov, ktoré v tomto období navštevujú aj neveriaci. Veľká noc znamená pre mnohých Talianov aj možnosť vybrať sa niekam na predĺžený víkend.

Rodina a najbližší v tomto prípade idú trochu do úzadia, lebo ako vraví pranostika: „A Natale con i tuoi, per la Pasqua con chi vuoi“ (Na Vianoce s tvojimi, a na Veľkú noc s kým len chceš!). Tráviť veľkonočný čas s priateľmi je také talianske...

A zatiaľ čo na horách lyžiarske strediská uzatvárajú zimnú sezónu, obľube a vysokej návštevnosti sa začínajú tešiť prímorské mestá. Veľká noc otvára nastávajúcu letnú sezónu a mnohé podniky a reštaurácie po dlhej zimnej pauze ožívajú.

Pasqua a Pasquetta

Veľkonočný piatok je v Taliansku normálny pracovný a školský deň. Oslava sa začína až na Veľkonočnú nedeľu, nazývanú Pasqua. Je to najslávnostnejší deň z celých sviatkov.

Ráno sa chodí do kostola s vyzdobeným košíkom plným uvarených vajec, ktoré na záver omše dostanú požehnanie svätenou vodou. Ako predjedlo musí každý člen slávnostného obeda kúsok takéhoto vajíčka zjesť, aby bol po celý rok zdravý. Po kostole sa mnohí zastavia v obľúbenom bare na kávičku či aperitív. Tá pravá hostina sa však začína na obed.

Hoduje sa doma, alebo v reštauráciách, v ktorých si treba vopred rezervovať miesto a menu je zvyčajne jednotné. Práve v tento deň je typickým jedlom pečené jahniatko. Vedeli ste, že mnohé jahniatka, ktoré zdobia talianske veľkonočné stoly, pochádzajú práve zo Slovenska? Čo sa sladkostí týka, kraľuje taliansky veľkonočný koláč colomba (veľmi podobný tomu vianočnému). 

Po obede sa v našom meste hromadne navštevujú bary a kaviarne „al aperto“− na čerstvom vzduchu. Promenáda pri mori je preplnená, až sa mi zdá, že po toľkom čase v teple domova sa mnohí potrebujú nasýtiť čerstvého vzduchu a vyslovene si to užívajú. Žiara jarného slniečka ľuďom vnáša jas do očí a jeho lúče sa pohrávajú s blonďavými pramienkami malého holandského dievčatka, ktoré si vyzúva topánky a chce si omočiť nôžky na okraji mora.

veľkonočný zajac

Je to ako prebudenie sa po dlhom zimnom spánku, počas ktorého ste nevídali priateľov, necítili pulzovať v žilách krv a slniečko bolo na stovky míľ vzdialené. Ktovie koľko krásnych západov slnka prešlo, kým sa taliansky národ opäť rozhodol oslavovať život. 

Veľká noc je pre mnohých každoročným znovuzrodením

Jar sa na všetkých usmieva, cítiť ju vo vzduchu a stráne sa zahaľujú do rôznych farieb vďaka kvietkom. Odteraz sa všetci budú viac usmievať. Ide sa smerom k letnému obdobiu a všetko je zrazu lepšie a jednoduchšie. A čo bude tá Pasquetta? Veľkonočný pondelok predsa!

Žiadne polievanie, žiadne návštevy. Raňajky v bare a potom výlety, more, obed v rybárskej reštaurácii, stavanie hradov z piesku. Dôležité nie je ani tak kde, ako s kým. Lebo tento deň praje priateľstvu v akýchkoľvek odtieňoch.

Moje talianske Veľké noci

Veľkonočné sviatky som trávila v Taliansku aj dávno predtým, než sa táto krajina stala mojím domovov. Pamätám si, ako raz Veľkonočný pondelok vyšiel presne na moje narodeniny a priatelia z kurzu taliančiny mi vo Florencii pripravili grilovačku takmer v centre mesta.

Alebo keď som sa zúčastnila veľkonočného obeda u rodiny vo vinárstve, pre ktoré som dve letá pracovala a bolo nás tam asi dvadsať, všetci rôznych národností a jeden Kubánec pod tiažou jedla a vína ani nedojedol a zaspal na sedačke.

Alebo keď raz Veľká noc vyšla na koniec marca a bola strašná zima a my sme sa vybrali navštíviť kamarátku na statku v horách. Vtedy bolo ozaj najlepšie sedieť doma pri peci. Alebo prvé sviatky, keď sme vedeli, že o rok tu už s nami bude aj Lorenzo... Celý slávnostný obed bol na báze čerstvých rýb a morských plodov a keď som po víne odmietla aj tatarák zo surového tuniaka, každému začínalo byť jasné, čo za tým asi bude. Alebo prvá Veľká noc s Lorenzom, keď bolo veľkonočné vajíčko väčšie ako jeho hlavička.

A druhá, keď sme sa vybrali do Florencie, kde v priestoroch trhoviska San Lorenzo otvorili reštaurácie v štýle streetfood – pouličné stánky, v ktorých však majú tie najlepšie florenstké a toskánske špeciality, každý stánok je zameraný na niečo iné. Tento plán mala evidentne polka Florencie, lebo sme si nevedeli nájsť ani voľný stôl a tak sme si namiesto slávnostného obeda dali typický florenstký sendvič s držkami – posediačky na schodoch. 

Doteraz som sa príliš nezaoberala tým, ako predstaviť tieto sviatky synovi. Ako malé dievča som Veľkú noc neznášala. Mokré šaty, smradľavé voňavky, ktoré nešlo zmyť z vlasov ani po piatich umytiach. A za toto všetko som ešte musela dať chlapcom vajíčka alebo neskôr peniaze. Zdalo sa mi to nespravodlivé. Neskôr sme na Veľkonočný pondelok vždy išli niekam na výlet, alebo na chatu, takže sa to stalo takmer znesiteľné. A potom som sa už zamilovala do Talianska.

Dnes sa mi začína páčiť predstava slovenskej Veľkej noci. Ani nie tak pre mňa, ako pre môjho chlapčeka, pre ktorého by oblievanie a šibanie dievčat, za ktoré ešte bude aj odmenený, mohlo byť oveľa zábavnejšie ako jednoduché rozbíjanie čokoládových vajec. Len mám malé obavy, že ak náhodou budeme tráviť tieto sviatky v Taliansku, tak jedinou oblievanou a šibanou obeťou budem ja. Páčia sa mi aj naše jedlá. Vajíčkový šalát nosím aj na tunajšie slávnosti. Aj pečené mäso, či dusená šunka, mi akosi k týmto sviatkom pasujú.

Neviem ako vy, ale pečeného jahniatka som sa zatiaľ z morálnych dôvodov ani nedotkla. To radšej toho sladkého, pocukrovaného, ktorý tiež patrí k Veľkonočnej hostine. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: