OTEC v exotike: Srílanské deti majú od narodenia svoj horoskop
Môže obsahovať modlitbu, želania, čo sa má/nemá stať... Doteraz som sa s niečím podobným nestretol.
Roman Haluška (33 r.) pochádza zo Sabinova a už sedem rokov žije a podniká na Srí Lanke (ex.zdroj Srí Lanka). S manželkou Chiranou Gunawardana majú dcérku Romanu Celestu. Je ich slniečkom, žiariacim všade, kde príde. Roman sám seba nazýva exotom, ktorý vymenil daždivú Veľkú Britániu za tropickú Srí Lanku. Veď napokon, posúďte sami.
Mama na Havaji: Vyčítajú mi, že dcéru kŕmim päťkrát denne
Som zástancom hesla „Cestuj a buď scestovaný... "
Počúvaj ľudí a uč sa od nich. Nikdy nepočúvaj ľudí, ktorí hovoria, že sa to nedá. To sú ich limity, nie tvoje.“ Som človek, ktorý sa rád pýta. Na Srí Lanke som plánoval posilniť svoje manažérske zručnosti maximálne tri roky. Som tu už sedem rokov a neplánujem odísť. Túžil som skúsiť niečo nové. Veľmi rád cestujem a Srí Lanka bola pre mňa cestovateľskou víziou.
Dostal som ponuku práce v odbore, ktorý som študoval a nebolo čo riešiť. Pravdou však je, že som tu neplánoval zapustiť korene. Ako sa však vraví, človek mieni, Pán Boh mení. Začínal som ako manažér pre boutique vily na juhu Srí Lanky. Bola to veľmi dobrá skúška a príprava pre otvorenie vlastného biznisu.
Na Srí Lanke treba chápať pod pojmom manažér „dievča pre všetko“. To, čo u nás rieši v hoteli možno 5 – 7 ľudí, som riešil sám. Marketing, personalistiku, rezervácie, zásoby, komunikácia s hosťami, stavebný dozor. Ak sa niekedy stalo, že meškali ľudia do kuchyne (národný šport Srí Lanky), tak som bol aj pomocná sila v kuchyni.
V roku 2018 sa nám však s manželkou podarilo otvoriť si vlastný biznis, penzión Glamour v obľúbenom meste Mirissa na juhu Srí Lanky. Za pomoci môjho svokra, ktorý vlastní čajovú továreň, sme vytvorili značku čaju Tea Library. Pre turistov organizujeme prehliadky po čajovej továrni a plantáži. Všetko sme mali krásne rozbehnuté. Pandémia nás však zabrzdila.
Život je tu plynulejší, človek si nájde svoj rytmus a pokoj
Nie je tu toľko stresu, zhonu, že človek nevie, čo skôr. Avšak chýba spoločenský život, na aký som bol doma zvyknutý. Na Srí Lanke sú ľudia orientovaní skôr na prácu, domov a rodinu. Nie je veľa príležitostí ísť von s priateľmi. Nevytvárajú sa tu nám známe silné priateľské putá.
Celkove je tu málo športovísk, divadiel, kín... Nekladie sa veľký dôraz na stravu a zdravú výživu, menej sa športuje. Na druhej strane, ich psychohygiena je omnoho lepšia ako u nás. Veľmi ťažko ich rozčúlite. Oni nežijú v strese a z ničoho si nerobia ťažkú hlavu. Sú značne pokojnejší ako my.
Deti sú NAJVIAC
Napriek tomu, že veľmi veľa ľudí tu žije na hranici chudoby, mám pocit, že práve tieto rodiny sú šťastnejšie a žijú si pokojnejším životom. Nie je tam taká výrazná závisť, boj o priazeň rodičov a podobne. Rodiny sú veľmi súdržné.
Ľudia sú zvyknutí žiť v jednom dome aj so svojimi rodičmi, pokojne aj dve, tri generácie spolu. Starí rodičia sa starajú o vnúčence a rodičia pracujú. Trend osamostatnenia a žitia si vlastného života nie je bežný. Deti majú často lepší vzťah so starými rodičmi ako s vlastnými rodičmi práve vďaka viacgeneračnému nažívaniu. Vo vyššej kaste sú aj opatrovateľky pre deti, ale je to veľmi zriedkavé.
Donedávna prevládal trend, že pracoval len otec rodiny a ženy zostávali doma so starými rodičmi a pomáhali okolo domácich prác. Našťastie, tento trend sa uberá do zabudnutia a ženy začínajú svoju pracovnú kariéru v rovnakom čase ako muži.
Deti sú na Srí Lanke číslo 1
Nie je nič viac ako dieťa. Všetko mu je dovolené. Je to rodičovský poklad. Neviem posúdiť, či je to správne alebo nie, nakoľko my sa snažíme hľadať kompromis medzi tým, čo naša dcérka môže a čo nie. Napriek tomu som tu nevidel toľko náročných detí, ako to vnímam v Európe. Možno je to dané tým, že je tu pre deti veľa obmedzení.
Parky na hranie skoro neexistujú, hranie v záhrade je nebezpečné kvôli jedovatým hadom a hmyzu. Je potrebné dávať veľký pozor, ak sa deti hrajú v záhrade. Počas dňa svieti silné rovníkové slnko, hranie vonku je tak obmedzené na pár minút počas dňa, prípadne až po 17. – 18. hodine. Bicyklovanie či korčuľovanie je nemožné, srílanské cesty sú hotový „Armagedon“. Sám sa niekedy bojím vyjsť autom a šoférovať v tomto chaose.
Pôrodné baby
V prípade veľmi chudobných rodín sa nájdu stále ženy, čo riskujú a rodia doma len s dohľadom pôrodnej baby. Zaujímavé bolo, že k nám počas gravidity chodievala každé dva týždne pôrodná baba. Ide o oficiálne zamestnanie od štátu. Starala sa o manželku, merala jej tlak, teplotu, zapisovala si, ako sa stravuje, cíti, ako sa stará o seba. Riešila jej psychické aj fyzické zdravie.
Prehliadky počas tehotenstva sú raz do mesiaca. Štátna starostlivosť je zadarmo, súkromná sa platí. Gynekológ sa zaujíma o ženu, ako sa má, či cíti pohyby. Rieši aj jej stravu a navrhuje, čomu by sa mala vyhýbať, čo jesť. Manželke gynekológ vylúčil určité druhy tropického ovocia a morských plodov. Rovnaká váha sa prikladá aj psychickému zdraviu.
Moja manželka nemohla cítiť určité vône jedla a v 5. mesiaci tehotenstva mala obdobie, že nemohla spať so mnou v jednej posteli.
LESK a BIEDA pôrodníc
Pre moju manželku bol pôrod veľmi traumatizujúci. Celý čas sme chodili k doktorovi do súkromnej nemocnice, kde chcela aj rodiť. Avšak v 8. mesiaci tehotenstva jej v noci odtiekla plodová voda. Po príchode do našej nemocnice nám povedali, že náš lekár má dovolenku a presunuli nás do štátnej.
Ruku na srdce, slovenské nemocnice nie sú vo veľmi dobrom stave, ale v porovnaní so štátnymi nemocnicami tu, je to ako Hilton hotel. V noci sme vypísali papiere a mňa poslali preč. Manželka bola na otvorenom krídle spolu s ďalšími 30 ženami. Miesto medzi dvomi posteľami bol maximálne 50 cm. Sestričky boli „nadšené“ svojou prácou, a teda aj veľmi „prívetivé a milé“.
V súkromnej nemocnici môže byť pri pôrode aj manžel, v štátnej nie. Manželka si zvolila pôrod sekciou, keďže sa obávala rodiť v tejto nemocnici prirodzene. Podľa jej slov to bolo úplne bez problémov. Holenie je samozrejmosťou, polohu si vybrať nemôžete. V štátnej nemocnici sa však musíte hneď po pôrode prevziať starostlivosť o dieťa do svojich rúk.
Takže, aj keď ste po cisárskom reze, chcete či nechcete, musíte si zobrať dieťa, ktoré visí v niečom ako železný kôš na starej posteli hádam z čias občianskej vojny. Matka sa napriek bolestiam musí postarať o dieťa. Veľkou nevýhodou je množstvo žien v otvorenom krídle. Keď konečne uspíte svoje dieťa, to vedľa vás začne plakať a môžete začať odznova. Telefóny sú zakázané.
Pre ženy je to psychicky veľmi náročné
A to hodnotím ako manžel, ktorý som mal možnosť prísť na návštevu trikrát do dňa na 30 minút. Nanešťastie, naša dcérka dostala žltačku a museli sme v nemocnici stráviť až 12 dní. Môj najhorší zážitok bol, keď som sa to dozvedel a prvýkrát som prišiel na návštevu po ich preložení z krídla do tzv. uličky. V malej chodbe bolo pozdĺž steny nahádzaných pár postelí a vedľa nich inkubátory.
Vidiac malé telíčko obalené v tenkej plienke s vatou zalepenými očami a náplasťou, trhalo mi srdce na kúsky. Manželka sa ešte aj teraz strasie, keď ideme okolo danej pôrodnice. Avšak súkromné nemocnice sú materiálne vo veľmi dobrom až nadpriemernom stave.
SOCIÁLNY SYSTÉM na bode mrazu
Žena môže ostať na materskej dovolenke tri mesiace a má nárok na polovičný plat, bez nároku naň môže požiadať o ďalšie tri mesiace. Štát prispieva žene s novorodencom raz do mesiaca potravinovým balíčkom vo forme ryže, krupičnej kaše a iných naturálií.
Ak sa nevráti do práce do 6 mesiacov od pôrodu, zamestnávateľ má nárok vypovedať jej pracovnú zmluvu bez nároku na odstupné.
Dostať sa do štátnej či súkromnej škôlky nie je problém. My sme sa rozhodli pre súkromnú. Deti nastupujú do škôlky zvyčajne ako 4-ročné. Existujú aj jasle, ale deti sú skôr v starostlivosti starých rodičov. Prvý rok funguje škôlka od 7.30 hod do 11.30 hod. Až štyri hodiny. Je to veľmi náročné, lebo ak obaja rodičia pracujú, musia v polovici pracovného času prerušiť prácu a utekať po dieťa.
V bankách a kanceláriách je bežné po 12. hod. vidieť pracovníčky za počítačom a vedľa nich kresliace si deti. My, našťastie, máme vlastný biznis, takže nie sme viazaní na pevný pracovný čas, ale aj tak je často náročné prerušiť dôležité veci a utekať do škôlky. Pre päťročné deti škôlka funguje o hodinu navyše, do 12.30 hod.
Ryža na milión spôsobov
Rodičia stravu detí veľmi neriešia. Väčšina sa stravuje ázijským štýlom, teda pikantne. Deti odmala jedia rôzne mixované zeleninové kaše. Okolo 4 rokov ich rodičia učia strave dospelých, teda ryža, karí, rôzne indické a juhoázijské jedlá. Ryža existuje na milión spôsobov.
Medzi hlavnými jedlami deti jedia veľa ovocia a pijú veľa štiav, najmä z tropického ovocia. Obmedzuje sa prísun cukru v podobe sladkostí. Detské menu v reštauráciách neexistuje, deti jedia to isté čo rodičia. Aj do škôlky im musia jedlo pripraviť rodičia, škôlka to absolútne nerieši.
S manželkou sa snažíme o konsenzus. Raňajky striedame, raz srílanské, raz európske. Obed sa snažíme srílanský, večera je európska. Jeme veľa čerstvej zeleniny, morských plodov, mäso výlučne kuracie. Manželku učím na rôzne polievky a vývary, chutí jej to. V záhrade pri penzióne máme niekoľko druhov tropického ovocia, z ktorého si vyrábame rôzne šejky a nápoje.
Cukor nepridávame žiadny, nakoľko ovocie tu má úplne inú chuť, ako poznáme v Európe. Nepoužívame žiadne dochucovadlá či polotovary. Ak musíme používať olej, tak kokosový. Dcérke sa snažíme obmedzovať príjem sladkostí, ale keďže sám som závislý od čokolády, je to niekedy ťažké.
Netball pre dievčatá
Krúžky pre deti sú najčastejšie od 4 rokov. Naša Cely navštevuje tanečný krúžok. V škole majú plávanie. Mojím snom je, aby hrala na saxofón. To ju však počká v staršom veku. Podporujeme ju, aby si vybrala aj jeden šport. Pre dievčatá je tu typický netball, bedminton, atletika, plávanie, volejbal alebo kriket. Možností krúžkov pre deti je veľa. Športové, skautské, hudobné nástroje, šach..., je z čoho si vyberať.
Problémom však je nedostatočná školská vzdelanosť, čiže deti musia často po škole navštevovať ďalšie doučovania. Na krúžky im tak neostáva čas.
Srílanské deti majú od narodenia svoj horoskop
Podľa toho sa im počas ich života vykonávajú rozličné obrady. Napríklad odvolanie rôznych zlých bohov alebo situácií či privolanie blaha a pokoja. Nosia viaceré druhy náhrdelníkov, ktoré stanoví miestny guru počas obradu. Na maličký zvitok papiera sa napíšu frázy na ochranu danej osoby.
Môžu obsahovať modlitbu, želania, čo sa má/nemá stať... Doteraz som sa s niečím podobným nestretol. Úplne nová, no zaujímavá skúsenosť. V porovnaní s Európou mám pocit, že sa tu žije duchovnejšie. Ľudia viac veria v nadpozemské sily a ich vplyv.
Klasické zdravotné prehliadky tu neexistujú
No už pri teplote 36,8 ºC býva zdvihnutý varovný prst. Pri kašli a teplote 37 ºC sa ide k lekárovi, dieťa je tam teda veľmi často. Rodičia sa o deti veľmi boja. Možno má istý vplyv aj nižšia miera vzdelanosti v oblasti biológie, že nie vždy je potrebné utekať za lekárom.
Logopéd tu neexistuje, teda som o ňom nepočul. K zubárovi sa ide len ak je problém. Systém zdravotnej starostlivosti o dieťa je taktiež rozdelený na štátny (služby zdarma) a súkromný. Niekedy sa však oplatí radšej si zaplatiť.
Dojčenie je preferované minimálne do 1,5 roka, je to individuálne. Umelé mlieka sa síce predávajú, ale matky majú obavy ich používať. Snažia sa dojčiť a potom hneď presunúť na kašovitú stravu. Zaujímavosťou je, že sa veľmi dlho spí s dieťaťom v jednej izbe. Dokonca aj do 15 rokov. Ja som ochotný tolerovať do 8 rokov a potom mením izbu.
Sú však aj prípady, kde aj 18-ročné deti spia stále s rodičmi, čo je už podľa mňa trochu cez čiaru.
Mama v KANADE: Vzťah sme museli dokazovať spoločnými fotografiami
Snívam o treske s rožkom
Zo Slovenska mi najviac chýba rodina, známi a spoločenský život. Snažili sme sa, aby jeden rok prišli za nami rodičia a sestra a ďalší rok sme boli doma my. Aktuálne je to však finančne, časovo aj organizačne veľmi náročné. Práve kvôli celosvetovej pandémii. Občas mi chýba naše jedlo. Treska a rožok je snom snáď každý večer pred spaním.
Momentálne sa venujem svojej rodine, keďže počas posledných troch rokov som na ňu veľa času nemal. Bolo veľmi veľa práce okolo penziónu a podnikania s čajom. Momentálne prišiel čas dobehnúť resty a sme veľa spolu. Rovnako však veríme, že tento stav už čoskoro skončí a budeme môcť znova začať v tom, v čom sme úspešne podnikali.
Naším plánom je mať svoje tri projekty, vychovať deti, poslať ich študovať na univerzity do zahraničia a začať cestovať okolo sveta...
Fotogaléria