Nechcem byť učiteľkou

Marta Adamjaková | 19. jún 2023
Nechcem byť učiteľkou

Nie, nikdy nebudem učiteľkou. Vzdávam hold ich guráži, trpezlivosti, odolnosti, láskavosti a schopnosti riešiť rýchlo a efektívne krízové situácie v kolektíve.

Čo je to za príšerný hluk?

Horko-ťažko rozlepím oči a posadím sa na akejsi príliš malej posteli. Kolená mám až pri brade. Ako Supermansa pokúšam analyzovať priestor očami, lenže mozog odmieta spolupracovať. Okolo mňa je kopec podobných minipostieľok.

Čo som u trpaslíkov? Ničomu nerozumiem.
Vstávam a pomaly kráčam k najbližším dverám, spoza ktorých vychádzajú všetky tie strašidelné zvuky.
Otvorím ich a v nemom úžase vyvaľujem oči.

Deti?

Veľa detí.

Príliš veľa detí!

Odhadom asi trojročné, v počte 25 kusov a každé z nich v inom štádiu pokusu o devastáciu okolitého prostredia. Odľahlo mi, že nie som u trpaslíkov, lenže zaľahlo mi v ušiach. Plač, krik, spev, píšťalka, xylofón, ukulele, bubon...

Materská škôlka!

A kapela v nej hrá skladbu od Fredyho Mercuryho: „Mamááá!“ Tento kolektívny nárek za mamou sa zintenzívňuje čoraz viac a vo mne sa začínajú čoraz intenzívnejšie ozývať rôzne prudké empatické reakcie. Alebo je to záchvat úzkosti?

Netuším.

Vletím rovno do slzavého údolia a zasahujem ako Gizka Oňová. Popritom rozmýšľam, či potrebujú viac utešiť tie deti alebo ja. Bubon s píšťalkou mi drásajú nervy. Ďalšia skupinka zas drása šaty z bábiky. Nákladné auto skončilo na hlave Tomáška,  mrkvová nátierka vo vlasoch Evičky a ukulele statočne odoláva drevenému kladivku.

Behám pomedzi škôlkarskú kapelu, konfiškujem všetky hudobné nástroje, zachraňujem knihy pred fixkami a usádzam deti na miesta.Snažím sa im vysvetliť, ako to v takej škôlke chodí a že vata, plastelína a guma nie sú na jedenie.

Nič sa mi dnes nechce
Prečítajte si tiež:

Nič sa mi dnes nechce

Nevládzem

Popri vyťahovaní vaty z úst sa tri kusy zrazu pýtajú cikať, dva kusy kakať a jeden kus zvracia...
Chcem utiecť. Za mamou. Mamááá, spievam spolu s Fredym aj deťmi a zapchávam si uši.

Zrazu všetok hluk a plač zmizol.
Pomaly otváram oči a budím sa zo strašného sna.

Nie, nikdy nebudem učiteľkou.

Vzdávam hold ich guráži, trpezlivosti, odolnosti, láskavosti a schopnosti riešiť rýchlo a efektívne krízové situácie v kolektíve. Mimochodom, letné prázdniny sú obdobím, keď si rodičia naplno uvedomia, že učitelia sú veľmi zle platení... 

Marta

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: