FEJTÓN: Ako sme vianočné trhy....prežili

FEJTÓN: Ako sme vianočné trhy....prežili
27.11.2018 v kategórii Mama, autor Kristína Majerová, foto: istockphoto.com

Nedeľa pooobede. Rozmýšľame, že čo s načatým dňom. Deti treba vybehať. Včera sme boli v lese, tak dnes že ideme pozrieť vianočné trhy. Deti pri dverách vidia kolobežku, odrážadlo. Odchádzame s nimi.

Ešte dobre, že v električke nemajú kam ujsť. Aj tak som so stresom rýchlo označovala lístok, aby nehľadali to naj miesto na sedenie po celej električke.

Na vianočných trhoch sme sa neohriali

Moje deti sú rýchle. Veľmi rýchle. Toto boli najrýchlejšie vianočné trhy doteraz. Asi 3 minúty pozerali drevený Betlehem, Kubko si tam nahlas zaspieval „Zdravas Mária“, pozreli sme strom, jeden, druhý. Deťom sa páčilo kľučkovať v tom dave ľudí, Kubko tam robil myšičky na kolobežke.

Maťko má aktuálne obdobie hľadania slovenského znaku, čiže keď kričal „znak, znak, znak“, vedela som, kde ho nájdem.

Ani som nestihla pozrieť, že aké stánky vlastne boli. Okolo „normálnych“ sme vlastne ani nešli, pri jediacich som si letmo stihla všimnúť lokše a zacítila som vôňu zemiakovej placky. Sledovala som moje nebojácne deti a v duchu prosila, nech do nikoho nenarazia, aby im na hlavách nepristal horúci vianočný punč, prípadne niečo horšie.

Po ultrarýchlej prehliadke vianočných trhov môj manžel navrhoval, nech ideme domov pešo. Že treba zničiť deti. Nebola som z toho nadšená, ale že dobre. Myslím, že menej stresov som mala pri oboch pôrodoch dokopy.

Moje deti sú neunaviteľné

Jeden 50 m vpredu, druhý sa ho snažil dobehnúť. Prechodov cez cestu a áut sa mi zdalo neskutočne veľa. Resp. keď viem, že mladší Maťko si to kedykoľvek aj na prechode pre chodcov zmyslí odbočiť do hociktorého smeru, odkiaľ idú autá...som už opatrná.

Myslela som si, že cesta do kopca na most ich trošku spomalí. Ale kdeže. Kubko hral pomyselnú súťaž, aby bol doma prvý, čo sa mu aj darilo. Manžel si pomaličky flegmaticky vykračoval, že veď na moste sa im nič stať nemôže, že veď zábrany z každej strany...No áno. Ale naposledy stál Maťko na moste a pýtal sa ma, či môže tam dole skočiť a plávať...

Domov sme došli spotení, ja som chytila kŕče do lýtok, čo som tak bežala...Manžel zhodnotil, že keby to bol tušil, dá si o jednu vrstvu menej...Kubko kričal na celú bytovku, že ako si dobre zašportoval, že čo ideme robiť ďalej...

Na záver vyhlásil, že si zaslúži medailu...ale takú víťaznú...aká je v kostole...aj s rúčkami...(kalich)....po chvíľke dedukcie sme prišli, že si želá víťazný pohár.

Takže vianočné trhy máme už za sebou. Nabudúce už iba do lesa.