Fejtón: Kde bolo, tam bolo..
Kde bolo, tam bolo, neďaleko od Trenčína žili princ a princezná..
Nemali modrú krv, len takú obyčajnú, červenú, ale zato horúcu ako ten najhorúcejší letný deň (v ktorý sa ešte princezná odvážila behať po svete v plavkách). Ona všade s nadšením rozprávala, že by chcela štyri deti, on s pokojom čakal na jedno, dúfajúc, že to bude syn, dedič, aby jeho rod nebodaj nevymrel po meči.
Medzi týmto rozprávaním a dúfaním zažívali romantické večery pod hviezdami, fyzicky náročné dovolenky, hrávali Scrabble a z práce sa ponáhľali domov, kde ich čakal poriadok a sladké ticho (a Scrabble, pekne ležiace na stole, všetky písmenká na svojom mieste).
Prečítajte si: Viete, že počet vašich detí ovplyvní ich osobnosť?
Dni plynuli a nastal čas počať dediča. Pre ľudí s horúcou krvou to bola úloha ľahká, rozprávkovo rýchlo splnená. Prvé týždne tehotenstva náš milý pár strávil s radostnou iskrou v oku.
Čoskoro však princezná pochopila, prečo staré knihy píšu o tehotenstve ako o ťarchavosti. Domácnosť totiž obkľúčili hodiny rannej, poobednej a večernej nevoľnosti. V prestávkach medzi nimi princezná ležala nevládne v perinách a pozerala na žalúzie. Princ sa naďalej venoval svojej práci, štúdiu a koníčkom a za novinku o dedičovi bol párkrát svojimi priateľmi potľapkaný po pleciach pri večernom pive (čo princezná považovala za kráľovsky nespravodlivé).
Až nadišiel deň "D"..
Bruško sa pekne guľatilo a pokrývalo striami, až kým nenastal čas pôrodu. Princ stál statočne pri trápiacej sa princeznej (ktorá sedela, ležala, skákala na fitlopte, čupela a tancovala neurodzené tance v nemocničnej sprche) a keď sa narodilo dievčatko, razom zabudol na súboj meča s praslicou a plný nehy zahorel otcovským citom.
Prečítajte si:
Čo zaručene nechce viacdetná matka počuť ALEBO Koľko detí je dnes akurát?
Na zámok však udrela dojčenská kolika. Dieťa plačúce niekoľko hodín denne uberalo princeznej z krásy (trochu diskutabilný termín, ale riskla som to) a princovi z energie (občas i naopak, a občas obom zo všetkého). Kolika po pár mesiacoch skončila a pre pár nastali krásne časy spoločného kočíkovania, túlenia sa s bábätkom, a spočiatku nesmelé, no čoraz častejšie návraty k životu pred pôrodom – výlety, nákupy, dovolenky, tentoraz v trojici, no o to veselšie (a pocikanejšie a ožužlanejšie, ale nech). Princezná naviac kvôli náročným predojčeným nociam nadobudla zvodné krivky, čo princa privádzalo do stavu zamilovaneckej eufórie a pretože si pramálo pamätal z oných tehotenských čias, hop – a boli tu zas.
Dve malé deti..
Dve malé deti čoskoro primäli milého princa vysťahovať sa do detskej izby. Zmenu lôžka (a obrázky zvieratiek na stenách) prijal s radosťou, veď noci rozdelené nepravidelne na desať či viac krátkych epizódiek by po chvíli prestali baviť aj Chucka Norrisa. Náročnosť výchovy však rodičia stále delili na polovicu, a hoci princ trávil väčšinu dní v práci, vždy si našiel čas na hru, dobrodružné výpravy do prírody („nejedz to, to je chrobáčik, nie, NEJEDZ TO!“), či len polihovanie na koberci s dvomi dcérkami na chrbte. Princezná tieto chvíle využívala na žehlenie, rozmaznané chvíle osobnej hygieny (umyté vlasy – na nezaplatenie) a odpratávanie kočíkov a odrážadiel z cesty ku kúpeľni, spálni, detskej izbe, obývačke a vonkajším dverám.
Témy rozhovorov, rovnako ako priestor v byte (vyplnený interaktívnymi hračkami, detským oblečením, leporelami a iným detským sortimentom, nech sa páči, ráčte si vybrať) sa nenápadne zúžili na zdravie detí, čo robili deti počas dňa, čo budú robiť v nasledujúci deň, čo potrebujú deti kúpiť, kam vziať deti cez víkend a ako riešiť problémy s detským vzdorom. Z princa a princeznej sa stali rodičia na plný úväzok, a manželia (no nech preženiem) tak na polovičný.
Neprehliadnite: Matka roka: Čo robia mamy večer..
Ich láska bola stále silná, ale spoločných chvíľ vo dvojici ubúdalo ako plienok na poličke, a ak už sa aj odhodlali niekam spolu večer vyraziť, nervózne kontrolovanie mobilných telefónov (poštové holuby sa v tomto prípade ukázali ako vysoko neefektívne) kazilo akýkoľvek náznak spoločnej romantiky.
Do zabehnutých rodičovských koľají vhupol nečakane ďalší vozeň – dieťatko číslo tri. Čarovný nápoj namiešaný z radosti, únavy, obáv, vyčerpania a očakávania pili princ s princeznou plnými dúškami, a čuduj sa svete, čím viac sa blížil deň pôrodu, tým jednoduchšie sa im zrazu veci videli. A naozaj. Dieťatko – ďalšia žienka – z princa a princeznej urobilo zo dňa na deň kráľovský pár (hahaha, starý fór, ja viem). A kráľovskému páru sa všetko rieši ľahšie, s nadhľadom.
Čítajte aj: Tri sestry alebo Ako sa učím bojovať za svoje dievčatá
Ak ste sa v niektorej z rozprávok dočítali, že tri deti je ľahšie vychovávať než dve, náš kráľ s kráľovnou to môžu len potvrdiť. Či už sú za tým rodičovské skúsenosti („Papá krém!“ „Neboj sa, nič sa jej nestane.“), vyšší vek detí i rodičov, čarovná pomoc kráľovien matiek alebo znížené požiadavky na seba samých, ktovie. V kráľovstve však vládne pohoda.
Kráľ učí deti dobrodružstvu, vtipu a pohybu („Pozri, sama vyliezla na kuchynský stôl!“). Kráľovná organizuje na zámku spoločenský život a cibrí starostlivosť o bábiky, vkus v obliekaní a jemnú motoriku („A teraz pekne vyzbierajte tie piškótky z postieľky.“). Nákupy a dovolenky sú síce v baby-friendly móde, Scrabble sa s ohľadom na vysokú rozsypateľnosť písmeniek hráva dva-trikrát ročne (aj to neskoro v noci), ale inak sú všetci šťastní a veselí.
A čo láska kráľovského páru?
S väčším pokojom vo výchove prichádza aj väčší priestor na lásku. Spoločné chvíle sa organizujú ľahšie, tém na rozhovor pribúda, túžba páčiť sa tomu druhému začína opäť rásť (v nepriamej úmere s obvodom bokov našej kráľovnej) a hoci sa denne riešia desiatky organizačných rébusov, obaja si uvedomujú, že takto je to dobré.
Rozprávke ešte nie je zďaleka koniec, rozprávka ešte len začína...
Matka roka: Už ani diár mi nestačí!
Zlé deti – zlá matka? TAKTO rodičovstvo prekope vaše zmýšľanie!
