Fejtón: Dedko, ktorého milujeme
Moje deti majú úžasného starého otca. Viem, znie to možno príliš pateticky, obyčajne, otrepane. Ale je to tak! Dnes som zažila šok. Chcela som ročné dieťa zobrať z náručia starkého a ono za ním srdcervúco plakalo. Slzy ako hrachy sa kotúľali po jeho jemnej hladkej tvári.
Ono, je pravda, že moje deti majú naozaj úžasného starkého. Aj ja by som chcela mať takého. Kľudne aj ako otca. Alebo manžela. Dúfam, že jeho syn zdedil niečo aj po ňom.
Starký by za nás aj "dušu vypľul"
Vnúčatá veľmi ľúbi, ony to cítia a sú na ňom nonstop ako prísavky. 2 roky mal na neho prioritné právo vnuk číslo 1, teraz už má hlučnejšiu a dožadujúcejšiu sa konkurenciu...
Kto by nemal rád starkého, ktorý o 5-tej ráno vstáva, aby bol prvý v obchode, aby mali vnúčatá každý deň čerstvý chlieb? Aby im mohol nakrájať zeleninu, prichystať švédske stoly, opatriť si hydinu, poliať záhradu, aby sa im potom mohol venovať?
Prázdniny u starých rodičov: Desatoro pre babičky a dedkov!
Kto by nemal rád starkého, ktorý nemá ohľady na pohľady okolia a plní aj nevyslovené priania svojich vnukov? Áno, uznávam, život na dedine poskytuje iné možnosti... Vozenie na drevenej káre na družstvo a naspäť, sediac na balíkoch sena, za pár minút takejto jazdy by v hlavnom meste mohol zinkasovať aj zopár eur. Od cudzinca aj niekoľko desiatok eur.
Sedenie pod pivničnými schodmi a premietanie 35-ročných diapozitívov = dieťa ani nedýchalo. Čítanie kníh s baterkou v tajnom spálňovom bunkri, kde boli použité všetky nájdené plachty, deky a paplóny (svokra nebola doma, takže sa to dalo realizovať bez pripomienok).
Kto by nemal rád starkého, ktorý je ochotný ísť večer s vnukom na prechádzku hľadať slimákov po daždi? Alebo pozerať, či už vrabce spinkajú?
Čo urobí vaše DIEŤA ŠŤASTNÝM?
Príde vždy, keď ho potrebujeme
Mladší, ročniak, plakal, keď som zavrela dvere detskej izby, a starkého nevidel. Plakal, keď som ho chcela nakŕmiť, a tým pádom musel opustiť náručie starého otca. Chodil za ním, ako jeho malý tieň. Plakal, že v noci s ním nemohol spať aj on.
Keď mu zavolám, že potrebujem ísť k lekárovi bez detí, sadne na vlak a prifrčí. A to cesta vlakom trvá 2 hodiny. Bez rečí, bez pýtania. Hádam nedám JEHO vnukov niekomu cudziemu.
Mladší mal pol roka, keď si ho starký zobral na kolená a čítal mu knihu. Sám od seba. Oboch kočíkoval kilometre. On najviac stresoval pri ich prvých krôčikoch, on bol najviac nešťastný, keď videl ako veľmi obľubujú párky. On im kupuje detské čaje a varí ich, aby keď ráno vstanú, už mohli piť.
Dnes sme odchádzali po víkende u starkého domov. Starší syn, sediac v autosedačke, bozkával zodratú upracovanú ruku človeku, ktorého miluje. Ktorý o tom nerozpráva. Ktorý lásku žije. A deti to vedia najviac vycítiť.
Apko, ďakujem Vám, že ste!
PS: Bozkávať ruky deti neučím...
PS2: Áno, starký má aj starkú. Ale to je niečo iné. Úplne iné. Dnes chcem pozitívne
