Dojčiaca mamička na svadbe
O tom, že ísť na zábavu nemusí byť pre dojčiacu mamičku vždy jednoduché.
.jpg){kind=small}
Niekoľko rokov na materskej dovolenke, najskôr so synom a následne aj s dcérkou, sa podpísalo okrem iného aj na nedostatku kontaktov. Okrem mojich dvoch detí a manžela či blízkej rodiny som nemala veľa času a príležitostí chodiť na nejaké akcie zabaviť sa a podobne. O to viac som privítala pozvanie na svadbu. Tešila som sa, že si konečne po tých niekoľkých rokoch budem mať dôvod kúpiť pekné šaty, obuť niečo iné než športové tenisky, upraviť sa a ísť sa s manželom zabaviť. Našťastie, moja mama bola ochotná postrážiť deti – obe ju milujú a sú s ňou rady. Mala som trošku obavy o to, ako to zvládne dcérka, predsa len som ju ešte dojčila (mala 18 mesiacov). Hlavne zaspávanie mi robilo starosti, pretože pred uložením do postele vyžadovala dojčenie. Ale mama ma uistila, že si nemám robiť starosti a prinajhoršom nám zavolá a prídeme domov (cesta trvala necelé dve hodiny).
Deň D nadišiel, v mrazničke som mala slušnú zásobu odstriekaného materského mlieka, ktoré som usilovne zbierala asi týždeň predtým. Deti sa tešili na deň s babičkou a my s manželom sme sa zasa tešili na zmenu prostredia a stretnutie s rodinou a známymi.
Už v kostole pri sobáši som však pocítila, že to nebude až taká zábava, ako som si myslela. Moje prsia sa totiž v jednej chvíli zrazu naliali mliekom. Cítila som ten známy tlak a miernu bolesť. Hovorila som si, že to hádam nebude také zlé a keď sa dostaneme do sály, na toalete si mlieko odstriekam. Kým sme sa však dostali do sály, trvalo to poriadne dlho a moje prsia už potrebovali odľahčiť. Našťastie, nadišiel ten okamih, kedy som mohla odísť na toaletu a uľaviť mojim plným prsníkom. Čo však bolo najhoršie, toalety nemali zámok – celkovo tam boli dve WC-ka a ani jedno sa nedalo zamknúť. Keby ste ma videli, ako som si tam odstriekavala mlieko, pričom som dvere držala pribuchnuté jednou nohou... neviem, či to bolo na smiech alebo zaplakanie. Každopádne, po tejto procedúre to bolo trochu lepšie. No nie nadlho. A tak som to musela niekoľkokrát zopakovať.
Zábava bola v plnom prúde, tvorba mlieka v mojich prsníkoch tiež a priamo úmerne k tomu môj hrudník nadobúdal čoraz väčšie rozmery. Manžel sa síce nesťažoval, že mám zrazu o pár čísiel väčšie prsia, no mne teda nebolo do smiechu. Mlieko sa mi nedalo tak účinne odstriekať a prsia ma začínali už dosť bolieť. Celé mi to bolo veľmi nepríjemné. Skúste tancovať, keď vám na hrudi poskakujú dva veľké balvany...
Prišla polnoc a s ňou aj predpokladaný čas nášho odchodu. Poviem vám, nemohla som sa dočkať, kedy si priložím dcérku, aby z mojich „pamelovských“ pŕs urobila opäť tie moje.
Keď sme prišli domov, deti spali. Moje prsníky boli obrovské, teplé a tvrdé – bol naozaj najvyšší čas. Rýchlo som sa osprchovala, prezliekla do pyžama a bežala nadojčiť dcérku. Takú úľavu som už dávno necítila – moja malá „odsávačka“ ťahala tak intenzívne, že o pár minút som už mala hrudník bežnej veľkosti.
Takto teda dopadla moja účasť na svadbe. Dcérku dojčím dodnes (2,5 roka) a na tú svadbu s mliekom naliatymi prsiami spomíname aj s manželom s úsmevom.
.jpg)
Milé mamičky,
možno ste tiež prežili niečo, na čo s odstupom času spomínate s úsmevom. Podeľte sa s ostatnými o svoje zážitky a napíšte nám. Tie najzaujímavejšie príbehy uverejníme a odmeníme honorárom. Vaše príbehy posielajte na adresu twiggy@mamaaja.sk alebo kratka@mamaaja.sk.