B O D K Y alebo návod ako odradiť návštevníkov
Máme doma takmer 5-ročného jedináčika. Tak čo by sme pre nášho chrústika nespravili, keď začal prejavovať záujem o svet astronómie, vesmírnych dopravných prostriedkov či objavovanie Mesiaca.
Máme doma takmer 5-ročného jedináčika. Tak čo by sme pre nášho chrústika nespravili, keď začal prejavovať záujem o svet astronómie, vesmírnych dopravných prostriedkov či objavovanie Mesiaca. Sadla som si teda k internetu a na základe mojich spomienok na časy študentské som začala hľadať možnosti, ako nášho malého „astronóma“, milovníka rakiet a raketoplánov priviesť na miesta, kde by sa aspoň na chvíľku priblížil k tajomstvám nekonečného vesmíru....
No, už to mám! Voľba padla na jeden s mojich tipov, o ktorom som predpokladala, že bude najschodnejším riešením. Hvezdáreň - to je ono! No netušila som, že doba pokročila, ľudia sa z monotónnej práce vedia unaviť a byť poriadne nepríjemní.
Ale to predbieham. Navrhla som mojim chlapcom tip na výlet a oni vôbec neprotestovali. No dobre, ale kam? Prichádzal do úvahy Hlohovec alebo... No to je ono, veď to tam poznám. Zablúdila som myšlienkami do čias dávno minulých, študentských - Hurbanovo! Je to blízko, majú Planetárium (čo bola moja podmienka) a hlavne viem kam idem! A viem???
Náš syn sa po mojom oznámení tak neskutočne nadchol, že v tej chvíli rozprávky v TV boli nezaujímavé a v priebehu niekoľkých minút sme sa s manželom dívali ako nám na stolíku pred očami rastie kopa odbornej literatúry (moja investícia do vlastného vzdelania), kde je čo i len malá zmienka o tom čo nás zajtra čaká.
Nabití teoretickými vedomosťami sme si zapriali dobrú noc a chrústik plný očakávania, bez akýchkoľvek námietok zaspinkal.
Zobudili sme sa do krásneho slnkom zaliateho júlového rána. Tešili sme sa na pekný letný deň plný nových zážitkov, ktorý nás čakal, len musíme absolvovať necelú hodinku cesty našim autíčkom. Cesta ubehla rýchlo a zmrákajúca sa obloha, ktorá nás vítala v Hurbanove neveštila nič dobré. A to doslova a do písmena! Takmer sme zmokli do nitky, ale zazvoniť na zvonček hvezdárne sme predsa len stihli!
„A vy koho hľadáte“, počujeme za sebou hlas asi 70-ročného pána, ktorý si súčasne opiera svoj dopravný prostriedok (bicykel) o priľahlý plot.
“Dobrý deň“, znela naša odpoveď smerujúca k pánovi, ktorý viditeľne nebol nadšený z našej prítomnosti.
“Chceli by sme navštíviť hvezdáreň, vidieť, že sme správne, len či máte otvorené“, svojou odpoveďou čakám na pánovu reakciu, pretože sme presvedčení, že otvorené má byť, podľa oznamu na hlavnom vchode.
Pán konečne pristúpil k dverám a s veľkou nevôľou otvára „svoje“ pracovisko. Pochopili sme, že sme správne a klopeme na tie pravé dvere, len sme zapochybovali, či nám aj tie dvere niekto rád otvorí.
Konečne sme vnútri a snažíme sa zakúpiť vstupenky. Pán hlavne rieši, aby sme sa v prvom rade zapísali do knihy návštev, čo nám bude ešte pripomínať najmenej 3- krát.
“Chceli by sme hlavne ísť do Planetária“ znela moja prosba. Len čo som vyslovila moju požiadavku, spustila sa na nás lavína slov a ja doposiaľ nechápem alebo už chápem, aký gombík neochoty a výhovoriek som stlačila?
„Kde chcete ísť? A to s týmto malým? To čo tam bude robiť, pozerať sa na bodky? Nie, pokiaľ vás nebude aspoň 5, to v žiadnom prípade!“ No my sme nestíhali! Pán túto spŕšku viet úplne zaklincoval skonštatovaním, že čo takého malého „vláčime“ po hvezdárňach, má hrať futbal ako jeho 5 ročný vnuk alebo pozerať rozprávky a ak si myslíme, že máme doma Einsteina, tak sme na veľkom omyle. A okrem toho, čo sme nešli do Hlohovca máme to bližšie (bývame v NR) kde majú nový výkonnejší ďalekohľad (neviem síce, čo by sme ďalekohľadom pozorovali na dennej zamračenej oblohe).
S manželom sme na seba nechápavo pozreli a nezmohli sme sa na slovo! Na Slovensku, je to stále ešte niekde TAK!
„Priplatíme“ dodal manžel, no v tej chvíli sa ozval zvonček na vchodových dverách a dnu vošli traja, v tej chvíli pre nás dôležití návštevníci. Tak a je rozhodnuté, do Planetária sa pôjde, či sa to už niekomu páči alebo nepáči!
Nakoniec, sme absolvovali snáď všetko čo má pán v popise práce. Premietanie filmu, výklad o histórii a súčasnosti hvezdárne a pobudnutie v Planetáriu s nádhernou fiktívnou nočnou oblohou, ktorá sa nám zjavila nad našimi hlavami.
Úsudok nech si každý urobí sám. Nechcem nikoho súdiť! Náš Einstein celú návštevu absolvoval v pohode. Bol trpezlivý a vydržal až do konca. A tie „bodky“ boli prenádherné!!
Len do hvezdárne v Hurbanove tak skoro neprídeme. Máme v pláne ďalšiu. Hlohovec. Škoda, že ešte „niekde“ nepochopili, že náš návštevník - náš pán! Ale to sa treba vybrať možno iným smerom!