Aké miesto má v rodine otec?

21.1.2011 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Niektorí oteckovia sa postarajú o hranie, niektorí o prechádzky a niektorí i o kúpanie, či už príležitostne alebo pravidelne. A napokon – niektorí nerobia vôbec nič...

V dnešnej dobe sa vďaka modernému štýlu života a premenám myslenia dajú roly otca a mamy vzájomne nahrádzať. Teraz je viac či menej možné, aby oteckovia dieťa kŕmili, chodili s ním na prechádzky, maznali sa s ním a kúpali ho rovnako ako mamičky. A mamičky sa zase s radosťou podelia o otcovské úlohy a domáce práce so svojím mužom.

Nie je na tom nič zvláštne. Ženy sú celý deň v práci rovnako ako muži. Ale kto si nakoniec berie dovolenku, keď dieťa ochorie? Kto s ním ide k lekárovi? Kto ide s dieťaťom na zápis do škôlky alebo do školy? Kto k nemu v noci vstáva? Kto perie a žehlí? Kto je denne zodpovedný za starostlivosť o dieťa a jeho výchovu? Mama a zase len mama. Len 1 % párov sa vymyká tomuto pravidlu a ženské časopisy sa márne snažia podporiť v takomto prístupe oveľa väčší počet ľudí.

Niežeby otcovia mali svoje deti menej radi alebo sa o nich nezaujímali, ale dôvod je ten, že takzvane „nemajú čas“. Horko-ťažko sa niekedy s dieťaťom stretnú ráno a večer, sotva sa s ním stihnú rozlúčiť. Často dlhá cesta z práce domov navyše k celému pracovnému dňu urobí svoje. Zvyšok potom dokončí strata chuti, vôle alebo záujmu o veľmi malé dieťa. To je však len veľmi hrubá charakteristika. V skutočnosti sa dnes situácia v jednotlivých rodinách veľmi líši. Niektorí oteckovia sa postarajú o hranie, niektorí o prechádzky a niektorí i o kúpanie, či už príležitostne alebo pravidelne. A napokon – niektorí nerobia vôbec nič, snáď len v nedeľu opravia nejaké pokazené hračky. Budujú si kariéru, zarábajú na denný chlieb, čo je, samozrejme, v poriadku, ale nestačí to na to, aby sa medzi nimi a ich deťmi vytvoril vzťah založený na dôvere a priateľstve.

Nie je možné ospravedlňovať všetko prácou, veď mamy tiež pracujú, a vždy je možné dieťaťu aspoň zatelefonovať alebo si vyhradiť chvíľu na spoločnú vychádzku. Vyznieva to banálne, ak povieme, že stratené roky sa nedajú dobehnúť, ale platí to hlavne v prípade výchovy dieťaťa. Základy kvalitných vzťahov medzi otcom a dieťaťom sa vytvárajú práve v ranom detstve.

Nemáme tu miesto na to, aby sme túto otázku rozoberali hlbšie. Ale je dôležité zdôrazniť, že otec nie je len tým, kto dieťa splodí, alebo jeho spoločníkom či druhou mamou. V čase, keď sa rodina s dieťaťom zžíva, je potrebný viac pri dieťati než pri manželke. Jeho pozícia vzhľadom na dieťa je rovnako dôležitá ako pozícia matky a bolo by dobré, keby mu všetci (celá spoločnosť, ale tiež matka dieťaťa a on sám) umožnili využívať tie prostriedky, ktoré mu dovolia ujať sa tejto úlohy. I keď sú dôsledky, ktoré má pre dieťa neprítomnosť jedného z rodičov v rodine spojené s mnohými faktormi, je vždy ohrozená budúca vyrovnanosť dieťaťa. Dnes sa stretávame s mnohými rodičmi, ktorí o všednom dni dieťaťa nevedia nič. Svoju rolu otca alebo mamy môžeme plniť plnohodnotne len vtedy, ak chceme byť svojim deťom čo najbližšie, sledovať ich rozvoj a byť skutočnou súčasťou ich života. Už tradične bol otec vždy tým, kto slúžil ako sprostredkovateľ medzi dieťaťom a spoločnosťou, do ktorej ho postupne uvádzal. Z hľadiska ďalších rysov utvárajúcich psychiku dieťaťa plní otec tieto úlohy:

• pomáha dieťaťu otvoriť sa okolitému svetu tým, že mu umožní vystúpiť z dvojstranného vzťahu s matkou a pomáha mu osamostatňovať sa;
• poskytuje mu nové, rôznorodé a vzrušujúce podnety a umožňuje mu vnímať svet plastickejšie;
• sprostredkúva dieťaťu modelový obraz spoločnosti, akýsi ideál a podporu, vďaka čomu sa dieťa učí rozhodovať a vymedzuje sa voči okoliu;
• pôsobením svojej autority vytvára v dieťati pocit istoty, upevňuje jeho náklonnosť a umožňuje mu vymedziť sa voči okoliu bez negatívnych dôsledkov;
• učí dieťa chápať rozdiely medzi pohlaviami a spoznávať svoje vlastné pohlavie – chlapec nájde v otcovi identifikačný vzor, dievča zase svojho prvého princa.

Čo môže otec pre dieťa urobiť? Napríklad - čítať mu:

Čas na rozprávku
Čítanie alebo rozprávanie rozprávok a príbehov býva zvyčajnou súčasťou večerného rituálu pred spaním. Ak je dieťa nepokojné, rozprávka mu pomôže upokojiť sa a jemne ho prenesie do ríše snov. Je vhodná i vtedy, ak je dieťa unavené, pretože od neho nevyžaduje aktívnu účasť. Samozrejme, existujú i ďalšie príležitosti, pri ktorých môžeme dieťaťu s úspechom rozprávať príbeh alebo si s ním prezerať knihu. Skorý kontakt dieťaťa s písanými textami je najlepším (a pravdepodobne jediným) prostriedkom, ako mu vštepiť lásku ku knihám a potešenie z čítania.

Ako dieťaťu predčítať knihy
Deti majú rady, keď ten, kto im predčíta, zároveň príbeh akoby i hrá. Pritom je dôležité meniť tón hlasu, podobne ako na javisku, aby sa dieťa do príbehu vžilo, chvelo sa, s napätím očakávalo, čo bude ďalej, malo strach, bolo dojaté, pociťovalo nepokoj alebo sa bavilo, nechalo sa prekvapiť vývojom udalostí a nakoniec sa s uľahčením dočkalo rozuzlenia.

• Nemusíte sa báť pri čítaní knihy nahradiť slovo alebo spojenie slov, ktoré je pre dieťa príliš zložité, iným, bližším výrazom. Máte pri predčítaní úplnú slobodu – môžete uplatniť vlastnú kreativitu a prispôsobiť text k obrazu svojmu a hlavne prispôsobiť ho svojmu dieťaťu (zjednodušiť ho, pozmeniť niektoré slová a pod.).

• Deti majú veľmi rady, keď im čítate často rovnaké príbehy tak dlho, kým nepoznajú celé pasáže naspamäť. A ak ich prečítate vždy s rovnakým nadšením, okúzli deti taký príbeh znovu, akoby to bolo prvýkrát. Príbehy počúvané opakovane majú u detí hlboký ohlas a deti v nich nachádzajú odpovede na otázky spojené s úrovňou svojho vývoja. Je preto úplne prirodzené, keď dieťaťu vyhoviete v jeho prianí a budete príbeh často opakovať. Ale pozor – deti vyžadujú rovnaký tón hlasu, rovnaké slová, rovnaké tajomstvá!

Tak čo, oteckovia, nájdete si v dnešný večer (a nielen v ten dnešný) čas na rozprávku?

SPRACOVALA REDAKCIA PODĽA KNIHY ANNE BACUS: VAŠE DÍTĚ VE VĚKU OD 1 DO 3 LET, VYDAVATEĽSTVO PORTÁL

Tak ako, milí rodičia? Ako u vás funguje vzťah otec - dieťa? Napíšte nám o tom! twiggy@mamaaja.sk, kratka@mamaaja.sk