7 VECÍ V MATERSTVE ktoré som si idealizovala, ale vypálili trocha inak...
Keď som si nechala na klinike reprodukčnej medicíny vložiť do tela malé embryo, od prvého momentu som si začala vytvárať obraz o tom, aká budem skvelá matka, ako prirodzene odrodím a budem dojčiť na požiadanie ako kráľovná, ako bude moje dieťa najšikovnejšie v celom chotári a pod. Ale ono sa to vyvŕbilo troška inak.
Som mama a všetko je INAK
#1 Rodila som plánovanou sekciou
Prečo? Lebo mladý pánko sa otočili a potom sa v poslednej chvíli rozhodli, že sa vo mne usalašia priečne. Dieťa mi hneď zobrali a uvidela som ho až po dvoch dňoch, keď ma na oddelenie predčasniatok na moje drankanie dotlačila sestrička na vozíku. Ako mi bolo povedané, kým iné behali na druhý deň po cisárskom ako laňky, ja som skapíňala ešte na tretí deň. Čo som to ja za človeka?
Najprv JA, potom TY! AKO zladiť vlastné potreby s potrebami dieťaťa
#2 „Dojčenie je malina
Keď sa ti raz prisaje, máš pokoj. V noci len vytiahneš prsník, dáš malému napiť a spíš ďalej.“ Hahaha, tak ten bol dobrý! Moje dieťa som si privinula na telo až na tretí deň od pôrodu. Nemalo dobre vyvinutý sací reflex. Vlastne, celé moje dojčenie, ktoré trvalo necelých 7 mesiacov, bolo veľké trápenie. A verte, že som sa naň tešila zo všetkého najviac.
#3 Odplienkovanie
Trvalo takmer rok a pol a stále nie sme za vodou. Ako som sa naivne tešila, keď som ho ako ročného posadila na nočník a on sa vycikal aj vykakal! Lenže to som vtedy netušila, že to bola čistá náhoda. A odvtedy ani počuť... A tak denne čistím výlevku a svoje nechty od detských hovienok po ručnom praní. Neskutočný plezír.
#4 SORRY, BUT NO MONTESSORI
Chcela som dieťa podporiť v rozvíjaní jemnej motoriky a logického myslenia prirodzeným spôsobom, a tak sme sa prihlásili na Montessori dielničky. Boli tam skvelé aktivity, ktoré však bavili polovicu matiek viac ako ich ratolesti. Náš syn sa radšej obzeral v zrkadle a fascinovane sledoval spoje v linoleu, akoby mal rozpoznávať hmyz na kartičkách pohádzaných v piesku či prelievať vodu z hrnčeka do hrnčeka. To má po mne...
#5 Prihlásila som sa na kurz Čo jedia zdravé deti
A dokonca som iniciovala, aby začali ich stravu zabezpečovať aj v synovej škôlke. Akčná mater. A myslíte si, že to moje dieťa jedlo?! Darmo som fermentovala obilninu, aby som ju na druhý deň mohla uvariť ako kašu alebo som k nej pridala varenú cviklu, posypala syrom a toto farebné jedlo naservírovala dieťaťu. Náš Monk sa cvikly ani nedotkne. Jeho najobľúbenejšie jedlá sú: praženica, suchý rožok, holé cestoviny, ryža, zemiaky, ryža, ryža... a piškóty. Nič, čo má mazľavú alebo rôsolovitú konzistenciu nezje. Zo zeleniny len tú sfarbenú dozelena.
#6 Kúpila som mu učiacu vežu
Reku, zapojím ho troška do domácich prác, budeme spolu krásne variť a mať harmonickú domácnosť. Tak určiteee... Učiaca veža stojí na balkóne a slúži ako podstavec na kvetináče a sušič na utierky. Ale pekné to je, o tom pokoj. Škoda, že to stálo majland.
#7 Práca doma a dieťa sa dá v pohode skĺbiť
Som si myslela. Tak mi povedali. Len zabudli podotknúť, že je to veľmi individuálne. Dopísať článok, ktorý má hlavu a pätu, pri mojom jedináčikovi, je rovnaká utópia, ako vyzerať po štyridsiatke na dvadsať. No nedá sa. Ani jedno, ani druhé. Čo myslíte, koľkokrát som prepisovala tento blog? A koľko mi to celé trvalo?
Nuž, takto to je u nás doma. Na druhej strane ma všetky tieto precitnutia a trampoty s mojím synom robia lepším človekom. A stále viac ma utvrdzujú v tom, že plánovať pri deťoch je celkom zbytočné. Pretože réžiu aj scenár majú pod palcom ony a my rodičia sme len diváci, ktorí sa sem-tam smejú, sem-tam plačú a sem-tam len zúfalo „čumia do blba“. Materstvo je najlepší film. Na Oscara!
