Myslite na budúcnosť
Možnosť odobrať pri pôrode pupočníkovú krv je už dobre známa. Mnohí rodičia však pociťujú neistotu, keď sa rozhodujú pre odber. Prinášame vám zopár príbehov, kde pupočníková krv pomohla pri liečbe.
Reálna pomoc na Slovensku
Aj na Slovensku žijú deti, ktorým pupočníková krv zachránila život. Už v roku 1999 súrodeneckú pupočníkovú krv použili slovenskí lekári pri liečbe dieťaťa s chronickou myeloidnou leukémiou. Z Lucky, ktorá mala v čase transplantácie 7 rokov, je dnes už dospelá žena.
Andrejkovi vo veku 3 mesiacov diagnostikovali meduloblastóm, zhubný nádor mozgu. Andrejko mal uloženú vlastnú pupočníkovú krv a tak lekári mali v zásobe krvotvorné bunky, ktoré mohli použiť po chemoterapii na obnovu kostnej drene. Obnovu funkcie kostnej drene, teda krvotvorby, možno dosiahnuť tromi spôsobmi – transplantáciou kostnej drene, periférnej krvi alebo pupočníkovej krvi. Bolo tak možné použiť dostatočne silnú chemoterapiu, ktorá zabezpečila, aby nedošlo k obnove zhubného ochorenia. Andrejko tak svoj veľký boj vyhral.
Liečba pupočníkovou krvou u susedov
6-ročná Sofia sa narodila ako zdravé dieťa, no v jednu osudnú noc prekonala cievnu mozgovú príhodu. Učila sa znovu jesť, chodiť, rozprávať. Asi 2 roky po tom, ako ochorela, svitla jej rodičom nová nádej. Dozvedeli sa o liečbe na klinike v Nemecku, kde sa venovali liečbe dôsledkov mozgovej príhody intravenóznou infúziou pupočníkovej krvi. Neváhali a so Sofiou prileteli z USA do Nemecka, aby jej pupočníková krv pomohla vrátiť sa späť do života. Už 11 týždňov po terapii badali u Sofie viditeľné fyzické i psychické pokroky a jej stav sa postupne zlepšuje aj naďalej.
Z USA za liečbou do Nemecka
Letii z Maďarska mala iba dva roky, keď sa u nej objavilo podozrenie na herniu. Vyšetrenia však ukázali zhubné ochorenie – neuroblastóm. Letti podstúpila operáciu, pri ktorej jej neuroblastóm odstránili. Toto ochorenie však má vysoké riziko recidívy s metastázami. Bolo teda nutné, aby Letti dostala aj vysokú dávku chemoterapie, ktorá odstráni zostatkové rakovinové bunky, ale, žiaľ, aj zdravé biele krvinky. Keďže Lettini rodičia sa pri jej pôrode rozhodli pre uchovanie pupočníkovej krvi, lekári ju mohli použiť pri transplantácií krvotvorných kmeňových buniek. Jedno malé rozhodnutie pri jej narodení jej tak neskôr pomohlo zachrániť život.
Lettii pri liečbe neuroblastómu pomohla jej pupočníková krv
Uchovať sa dá aj placenta
Placenta je komplexný orgán, ktorý zabezpečuje životne dôležité funkcie dieťaťa počas jeho vnútromaternicového vývoja. Štúdie a výskum však poskytli dôkazy o význame jej využitia aj po pôrode. Odber placenty je uskutočniteľný iba raz za život a to práve po pôrode bábätka. Odber je pre dieťa aj matku úplne bezpečný a bezbolestný.
Placenta predstavuje zdroj perinatálnych kmeňových buniek (bunky, ktoré je možné získať iba v čase pôrodu alebo krátko po ňom). Perinatálne bunky obsahuje aj pupočníková krv a tkanivo pupočníka, no v placente sú tieto bunky zastúpené v najširšom spektre. Tieto bunky majú veľký potenciál pri liečbe mnohých ochorení a poškodení. Bunky placenty majú vysokú biokompatibilitu, sú vhodné na liečebné využitie aj pre matku či otca a iných členov rodiny. V porovnaní s pupočníkovou krvou je tkanivo veľmi náročné na laboratórne spracovanie.
Placenta musí byť spracovaná do 10 hodín od pôrodu a celý proces trvá 5 – 6 hodín. Jej tkanivo je po spracovaní uchované vo viacerých kryovakoch a kryoskúmavkách, čo umožňuje viacnásobné použitie v budúcnosti. Uchováva sa pri teplote menej ako -180 °C v parách tekutého dusíka a bunky si svoje vlastnosti zachovávajú aj pri dlhodobom uskladnení.
Pôrodom placenta nemusí stratiť svoju ochrannú funkciu. Keď sa rodičia rozhodnú uchovať placentu pre svoje dieťa, umožnia využitie jej liečebného potenciálu kedykoľvek v budúcnosti, keď nastane tá potreba. Placenta sa odoberá vždy spolu s pupočníkovou krvou a tkanivom pupočníka, čím sa uchová najvyšší počet perinatálnych buniek, ktoré je možné v súčasnosti uchovať.