Chceme vedieť viac: kampaň za kvalitné vzdelávanie
Konštruktívna kritika súčasného vzdelávacieho systému, ale najmä hľadanie ciest ku zmene, aká by mala byť náplň tejto zmeny, kreatívne workshopy, inšpirácie a rady zo zahraničia – to všetko sa snaží zastrešiť projekt Chceme vedieť viac.
Je zameraný na získavanie informácií o tom, aká by mala byť budúcnosť nášho školstva, ktoré by raz mohlo byť o radosti a vzájomnej spolupráci i úcte v triáde partnerov – učiteľ – rodič – dieťa.
Na web platforme projektu Chceme vedieť viac sa rozbehla otvorená online diskusia na tému Zmysel povinného vzdelávania. Ako prví svoje príspevky pridali známy filozof a pedagóg – Erich Mistrík, futurológ Ivan Klinec a ekonóm Martin Mlynek. Z ich názorov vyberáme...
Prečítajte si: Prečo nie sú deti v škole šťastné?
Pomáhať slabším a viesť k spolupráci
Erich Mistrík: „Základné vzdelávanie by malo človeka pripraviť na to, aby sa vo svojom ďalšom živote cieľavedome učil nové veci a aby vedel, prečo sa ich učí. Šancu na takéto vzdelávanie by mali mať všetky deti. Základné vzdelávanie by malo slabším pomáhať a všetkých viesť k spolupráci aj naprieč sociálnymi a kultúrnymi rozdielmi.
Prečítajte si: Materská škola: aj na takéto problémy musíte byť pripravení!
Povinné vzdelávanie by malo vychádzať z troch rovnocenných hodnôt:
- Úcta k jednotlivcovi a k ľudstvu. Dôvod: Tak sa rozvinula európska civilizácia a kultúra a súčasné poznanie ukazuje, že kombinácia snahy o zachovanie jednotlivca so snahou o zachovanie celého spoločenstva je efektívnou cestou pre vývoj homo sapiens.
- Úcta k právnemu systému. Dôvod: Bez rešpektovania práva, ako aj bez schopnosti zodpovedne posúdiť, kedy sa mám právu vzoprieť, by sa spoločnosť rozpadla.
- Úcta k životnému prostrediu. Dôvod: Zničené životné prostredie Zeme zničí aj človeka.“
Prvá pani učiteľka: Prečo je dôležitá?
Návrat k vyšším hodnotám a obnova etiky
Ivan Klinec: „Zmyslom povinného vzdelávania by dnes a aj v budúcnosti mala byť príprava človeka na život a zároveň výchova komplexnej osobnosti, ktorá by bola schopná realizovať svoj osobný potenciál v podmienkach spoločenstva, ktorého bude súčasťou.
Človek by mal realizovať svoje danosti, a preto by základom vzdelávania mali byť myšlienky humanizmu, spolupráce a lásky k ostatným ľuďom.
Základom povinného vzdelávania by malo byť učenie sa tvorivej činnosti, rozvíjanie kreativity, komunikácia s inými, jazykové a technologické znalosti a umelecké i spirituálne videnie sveta.
Človek sa bude musieť naučiť správať sa ako člen posádky na kozmickej lodi Zem, a zároveň prekonať predátorské a deštrukčné atavizmy, ktorých rozmach je v súčasnej dobe prejavom regresu a ohrozuje vývoj človeka aj civilizácie. Návrat k vyšším hodnotám a obnova etiky bude úlohou vzdelávania v bližšej i vzdialenejšej budúcnosti.
Vzdelávacie systémy súčasnosti kopírujú priemyselnú štruktúru, ktorá tu existovala posledných 200 rokov. Tieto systémy by sa mali posunúť od súčasnej „kasárenskej“ podoby, kde sú školy organizované ako armáda či väznica, žiaci vedení k poslušnosti, kde existuje školský dozor.
Mali by smerovať ku škole hrou a k tomu, čo navrhol už Komenský vo svojej Všeobecnej porade o náprave vecí ľudských. Toto dielo aj v súčasnej dobe predstavuje najucelenejšiu, najkomplexnejšiu a dodnes neprekonanú víziu spoločnosti vzdelania alebo spoločnosti múdrosti, aj keď je to vízia dnes nepoznaná a prakticky zabudnutá.
Realizácia aspoň jej malej časti by napomohla zlepšeniu súčasného školstva viac ako desať školských reforiem, ktoré sa pravidelne opakujú, a to zväčša bez žiaduceho efektu.“
Prečítajte si:Školské „trampoty“: čo robiť, ak to medzi vaším dieťaťom a učiteľkou škrípe?
Vštepiť ľuďom túžbu po celoživotnom vzdelávaní
Martin Mlynek: „Žijeme v dynamickom prostredí, ktorého prirodzeným prejavom je trhová ekonomika, v ktorej sa rôzne zručnosti a schopnosti stávajú zastaranými a iné idú do popredia, aby boli časom taktiež nahradené.
Z tohto dôvodu by vzdelávací proces už od základnej školy, o strednom či vyššom stupni ani nehovoriac, mal viesť predovšetkým k rozvinutiu nasledujúcich schopností:
Flexibilita – samostatné vyhľadávanie informácií, ich pochopenie a využitie v praxi, ako aj samostatné konanie. Nech už človek dosiahne akékoľvek vzdelanie, je nevyhnutné, aby sa naučil samostatne vyhľadávať, triediť a využívať informácie v miere potrebnej pre výkon svojho povolania.
V prípade nutnosti by mal byť zároveň schopný zmeniť svoju profesiu, ak o dané zručnosti prestal byť záujem, čo je prirodzený výsledok trhových mechanizmov. Cieľom by malo byť vštepiť ľuďom túžbu po celoživotnom vzdelávaní, aby získali schopnosť čeliť zmenám, ktoré prídu.
Kreativita – schopnosť spojiť zdanlivo nesúvisiace informácie a na základe nich vytvoriť nový, často neočakávaný koncept či rozhodnutie a vedieť si ich obhájiť.
Kreativita je prirodzená pre každého a vzdelávací proces by mal túto schopnosť posilňovať, nie potláčať. Rovnako by sa mal človek naučiť, ako svoje kreatívne úvahy pretaviť do prakticky využiteľného produktu či zručnosti, ktorá sa dá osvojiť aj inými ľuďmi.
S tým úzko súvisí kritické zmýšľanie. Každý človek by mal byť schopný podrobiť svoje myšlienky a úvahy, ako aj myšlienky iných, opodstatnenej kritike a vedieť analyzovať logickú správnosť výrokov či argumentov.“
Kompletný obsah postrehov a názorov troch uvedených odborníkov a ich náhľadov na školu budúcnosti si môžete pozrieť na stránke kampane – www.chcemevedietviac.sk.
Trápi sa vaše dieťa s domácimi úlohami? Aj vy?!
