Zlatý stafylokok: Priniesli sme si ho z pôrodnice
|
1. február 2019
foto: istockphoto.com
Stále mi znie v ušiach veta: „Takže som pološialená hysterka.“ No nevadí, hlavne že som najlepšia mama na svete... Ale pekne od začiatku.
Konečne! Po všetkom možnom aj nemožnom som otehotnela... Po 10 rokoch od prvého synátora. Pravdaže som skončila na rizikovom. Celý čas sme čakali na nejaké výsledky, pretože manžel nie je úplne zdravý, ale to je iný príbeh...
Keď sme sa dozvedeli, že všetko je v poriadku, už sme len túžobne čakali na deň D. Boli sme pripravení, zosúladení. A tak sme v jedno skoré letné ráno išli odrodiť nášho anjelika. Všetko prebehlo, ako malo. Ako môj manžel hovorí, všetci sme to v zdraví prežili. Bolo to absolútne super, malý sa narodil zdravý, a čo je najdôležitejšie, dojčenie sa rozbehlo na jednotku s hviezdičkou. Len vydržať tých pár dní v nemocnici.
Keď sme sa dozvedeli, že všetko je v poriadku, už sme len túžobne čakali na deň D. Boli sme pripravení, zosúladení. A tak sme v jedno skoré letné ráno išli odrodiť nášho anjelika. Všetko prebehlo, ako malo. Ako môj manžel hovorí, všetci sme to v zdraví prežili. Bolo to absolútne super, malý sa narodil zdravý, a čo je najdôležitejšie, dojčenie sa rozbehlo na jednotku s hviezdičkou. Len vydržať tých pár dní v nemocnici.
Doma sa začalo trápenie
Ako skúsená druhorodička som sa snažila všetko robiť na 100 %. Pred každým dojčením si dezinfikovať bradavky, nezabudla som si pribaliť aj odsávačku. No mama, ako sa patrí... Len som mala taký malý fliačik na pravom prsníku, ale rodila som v auguste a myslela som si, že ma určite niečo poštípalo.
Prišiel štvrtok a my sme mohli ísť domov, pravdaže za asistencie tatina za kamerou a stále sa vyškierajúceho staršieho syna.
Prišiel štvrtok a my sme mohli ísť domov, pravdaže za asistencie tatina za kamerou a stále sa vyškierajúceho staršieho syna.
Moje trápenie sa začalo v nedeľu. Malý nechcel mliečko a ja som sa cítila nejako zvláštne. Teplomer ukázal hrozitánsku 40-tku.
Môj pravý prsník bol ako v ohni. Hneď sme sa vybrali na pohotovosť. Milá pani doktorka mi vysvetlila, že mám mastitídu (zápal prsníka), ale ja som sa jej snažila vysvetliť, že si mlieko po každom dojčení ešte odstrekujem a určite to nie je moja chyba.
Môj pravý prsník bol ako v ohni. Hneď sme sa vybrali na pohotovosť. Milá pani doktorka mi vysvetlila, že mám mastitídu (zápal prsníka), ale ja som sa jej snažila vysvetliť, že si mlieko po každom dojčení ešte odstrekujem a určite to nie je moja chyba.
Prečítajte si tiež:
Zápal prsníka: Čo robiť, keď prsia horia?
Rýchlo bolo potrebné nasadiť antibiotiká, prvú dávku mi dali v infúzii. Mala som sa prísť ukázať na druhý deň. ALE... Kým som mala teplotu, malý nechcel mliečko piť. Bolo horúce a ja som plakala od bolesti. Mlieko som si odstrekovala každé dve hodiny. Môžem čestne prehlásiť, že som v živote nikdy väčšiu bolesť nezažila. Najdôležitejšie však bolo, že sme mliečko zachránili a ja som dojčila ešte rok a pol.
A teraz to začne byť zaujímavé...
Lenže asi po dvoch týždňoch, už keď som bola úplne fit, sa malému niečo začalo diať s očkom. Stále ho mal zapálené, sama som nevedela, čo s tým. Najprv som si myslela, že to má určite z prievanu alebo vetra, keďže sme chodili často von. Prababka mi poradila dávať na to harmančekové obklady, ale nepomáhali.
Vybrali sme sa preto k pediatričke. Zlatá pani doktorka nám predpísala kvapky do očka a mastičku na noc – a bolo po paráde. Zabralo to a ja som sa upokojila. Lenže o dva týždne znova slzenie a stres, čo sa deje. Takže opäť návšteva pediatričky a tá nás poslala na očné. A teraz to začne byť zaujímavé...
Pravdaže sme tam išli hneď aj s výmenným lístkom. V čakárni bola kopa ľudí, na dverách nápis, že deti do 3 rokov vyšetrujú prednostne. Tak sme čakali. Asi o pol hodinku vyšla sestrička, ktorej som všetko vysvetlila. Skonštatovala, že malý má asi nepriechodný kanálik. Veľmi som to nechápala, ale po chvíli mi to bolo jasné.
Sestrička synčekovi zobrala ster z očka a s lekárom mu prepláchli kanálik. Malý strašne plakal. Ale prežili sme to... O tri dni sme mali prísť na kontrolu a po nové kvapky. Tie tri dni som rozmýšľala, čo som mohla spraviť zle, čo sa vlastne stalo... Nakúpila som antibakteriálne mydlá a všetci doma sme si nimi povinne umývali ruky.
Prečítajte si tiež:
Nepriechodnosť slzných kanálikov u dojčiat
Zlaté prekvapenie a tisíc nezodpovedaných otázok
O tri dni sme čakali v tej istej čakárni. Sestrička nás vítala s úsmevom a pán doktor nám oznámil, že bol ster pozitívny. Na zlatého stafylokoka. Bolo nutné očko ešte raz prepláchnuť. Už som vedela, čo nás čaká. Tak sme si celý zákrok odplakali a ja som sa nič nové nedozvedela, len to, že máme prísť o týždeň a pravdepodobne to už bude v poriadku. Pán doktor nás šup-šup vybavil a ja som pritom mala asi tisíc otázok.
Tak sme sa vybrali domov. Začala som pátrať na internete, lenže prvá informácia, ktorú som našla, bola, že museli amputovať nohu nejakému 20-ročnému chlapcovi kvôli zlatému stafylokokovi..., a ďalej som ani nečítala. Už som začala rozmýšľať, aké poškodenia môže mať náš malý, či neoslepne na pravé očko a pomaly viac a viac hysterická a pološialená som obliekla syna a vybrali sme sa k našej pediatričke.
Prečítajte si tiež:
Píše Veronika: Moje dieťa (nie) je choré
Tá ma prekvapila vetou: „Ale mamička, dnes si predsa každé piate dieťa prinesie domov z pôrodnice nejakého koka (stafylokoka, streptokoka...).“ A to mi stačilo. Pani doktorka videla, že nechápem a vysvetlila mi, že som pravdepodobne aj ja bojovala so zlatým stafylokokom, keď som mala zápal prsníka, lenže antibiotiká zabrali aj na malého očko a až neskôr sa styfylokok prejavil v plnej kráse.
Vlastne sa všetko dobre skončilo. Pri ďalšej kontrole už nemuseli malému preplachovať kanálik a už sme očného lekára nemuseli navštíviť. Ale skúsenosť to bola hrozná... Aj keď som si odvtedy veľa prečítala o nozokomiálnych nákazách (šíriacich sa z nemocničného prostredia) a chápem, že bacily už odolávajú všetkým dezinfekčným prostriedkom, je hrozné, že si mamičky môžu z pôrodnice doniesť voňavé bábätko aj so zákerným bacilom.
Teraz, s odstupom času, si veru uvedomujem, že som bola hysterická, ale išlo o zdravie nášho bábätka. A myslím si, že v takých prípadoch môžu byť mamičky aj „úplne bláznivé“. J
Katarína
Staphylococcus aureus
V preklade zlatý stafylokok nepredstavuje pre zdravého človeka vážne nebezpečenstvo. Ale u ľudí s oslabenou imunitou (chorí, starí, malé deti, osoby po operáciách...) môže vyvolať vážne zdravotné komplikácie. Množstvo ľudí je prechodnými alebo stálymi nosičmi zlatého stafylokoka, no často bez akýchkoľvek príznakov. Prítomnosť možno zistiť výtermi z nosa, krku, kože či očí. Ak sa objavia zdravotné ťažkosti, je nutné preliečenie. Inak dochádza k vzniku angín, zápalov ap.
Prečítajte si tiež:
Angína alebo keď prehĺtanie bolí...
Obtiažnosť liečby spočíva v tom, že niektoré kmene zlatého stafylokoka sú rezistentné (odolné) voči antibiotikám. Udáva sa, že ide o jeden z najodolnejších druhov mikroorganizmov. Každý závažný nález je preto potrebné podrobiť mikrobiologickej kultivácii steru. Na základe jeho výsledkov možno určiť, ktoré antibiotikum je vhodné na liečbu.
Šírenie zlatého stafylokoka
Stafylokok na koži (pozor na drobné ranky alebo odreniny) alebo v oblasti očí sa šíri dotykovým kontaktom, v krku kvapôčkovou infekciou (kýchaním ap.).
Hygiena pri zlatom stafylokokovi
Nákaza zlatým stafylokokom je jednou z najčastejších pri pobyte v nemocnici. Odbornej verejnosti sú dobre známe prípady napr. z Veľkej Británie, kde sa kvôli nedostatočnej hygiene priestorov a zdravotného personálu v istých nemocniciach nakazilo zlatým stafylokokom množstvo ľudí. Preventívou je hygiena a časté umývanie rúk (nielen po návšteve nemocnice).
Prečítajte si tiež: