Výskumy ukázali: TAKTO svoje deti správne pochválite!
Ako správne pochváliť dieťa? Tejto téme sa venovali vedci a došli na zaujímavé zistenia:
„Je dôležité, aby rodičia viditeľne alebo počuteľne zaznamenali dobré správanie dieťaťa a tým ho pozitívne povzbudili k jeho opakovaniu,“ konštatuje psychologička Sue Westwoodová z De Montfort Univerzity.
Pochvalou k sebavedomiu detí?
Tejto problematike sa venovala v rámci svojho výskumu a výsledky z neho prezentovala na výročnej konferencii Britskej psychologickej spoločnosti. Westwoodová skúmala 38 detí vo veku od 2 do 4 rokov a tiež ich rodičov. Rodičia po dobu 4 týždňov vyplňovali dotazníky o správaní svojich detí a ich celkovom prospechu (napr. spokojnosť, zdravie, šťastie). Ešte predtým však prešli obaja rodičia školením venovaným efektívnemu chváleniu detí.
„Pochvala je jednoduchý akt,“ uviedla Westwoodová. „K zlepšeniu správania ako aj celkového prospechu dieťaťa môže dôjsť vďaka tomu, že rodičia budú odmeňovať pozitívne činy svojho dieťaťa pochvalou. Tým si zároveň všímajú aj dobré správanie dieťaťa.“
Aj chváliť treba vedieť správne
Rodičia, ktorým sa počas výskumu podarilo pochváliť dieťa aspoň 5-krát denne a zároveň komentovali aj jeho dobré správanie, začali čoskoro pozorovať lepšie prospievanie svojich detí. Následne sa u týchto detí začalo lepšiť aj správanie, znížila sa hladina ich hyperaktivity a nepozornosti.
Prečítajte si aj: 8 vecí, ktoré by ste svojim deťom nemali hovoriť
Pochvala by však mala byť podľa odborníkov konkrétna
Namiesto zhrnutia ako „ty si ale šikulka“, by mali rodičia vymenovať všetko, čo sa im páči, oznámiť svoje pocity a pomenovať situáciu alebo vlastnosť. Napríklad: „Vidím, že si si upratal všetky hračky v izbičke, mám radosť, že sa máš peknú izbu a ešte si ma odbremenil.“
Samozrejme, nie je nutné tvrdiť dieťaťu, že je vo všetkom najlepšie na svete a že je výnimočné. Zrážka s realitou jeho priemernosti by preň neskôr mohla byť veľmi frustrujúca. Pochvaly, navyše, nemajú v dieťati vyvolať pocit výnimočnosti, ale upozorniť ho na situácie, kedy sa snažilo, kedy vyvinulo nejaké úsilie. Sebavedomie dieťaťa je potom, podľa vedcov, skôr než s pochvalou spojené s rodičovskou vrelosťou.
