Rodičovské dilemy vo výžive: očami odborníčky
Zaujímavé otázky, na ktoré sa pýtate v súvislosti so stravovaním detí.
Ako je to s alergiou na bielkovinu kravského mlieka?
Čítala som, že dieťa, ktoré má alergiu na bielkovinu kravského mlieka (BMK), požívať kravské mlieko nemôže, ale môžeme mu dávať do stravy kyslomliečne výrobky, syry a podobne. Inde som sa zasa dočítala, že nemôže nielen mlieko, ale ani mliečne výrobky. Ako to teda je?
Ak má dieťa alergiu na bielkovinu kravského mlieka, z jedálnička sa musí vylúčiť nielen mlieko, ale aj všetky mliečne výrobky a syry, taktiež potraviny a jedlá, ktoré obsahujú mlieko alebo mliečne zložky (kazeín, srvátka a pod.). Približne polovica detí alergických na kravské mlieko má alergiu aj na kozie a ovčie mlieko.
Môžu deti konzumovať surový zemiak?
Robím chybu, ak dávam dieťaťu „chrumkať“ surový zemiak? Volím ho ako alternatívu surovej mrkvy či kalerábu.
Surový zemiak má síce nemalý obsah vitamínov, zemiaky však obsahujú predovšetkým veľké množstvo škrobu, ktorý je v surovom stave zle stráviteľný.
Najmä pri konzumácii väčšej dávky surových zemiakov to môže spôsobiť hnačku a tráviace ťažkosti. Navyše, v okolí očiek a klíčkov býva zvýšená koncentrácia jedovatého solanínu, ktorý spôsobuje kŕče, nevoľnosť, vracanie, ale i závažnejšie príznaky.
Ak dieťa spapá iba malý kúsok surového zemiaka, problémy by nemali nastať. Lepšie ako ponúkať surový zemiak, je zvykať dieťa na pravidelný príjem bežných druhov zeleniny.
Koľko mrkvy môžu deti konzumovať?
Počula som, že priveľa mrkvy deťom škodí. Moje deti však majú mrkvu v obľube, robíme z nej dokonca nátierky a teraz na jar s chuťou chrumkajú „mladú mrkvičku“. Robím chybu? Koľko mrkvy je dosť, čo je už priveľa a čo deťom vlastne hrozí?
Pokiaľ sa mrkva konzumuje v bežných množstvách (napr. pre školáka jedna až dve mladé mrkvičky za deň), možno ju konzumovať aj denne.
Je vítanou súčasťou stravy, pretože príjem beta-katorénu, na ktorý je mrkva bohatá, býva nedostatočný. Konzumácia mrkvy (ale ani ktorejkoľvek inej potraviny) v nadmernej dávke nie je prospešná, pretože sa tým zväčša obmedzí pestrosť stravy.
Pri nadmernom príjme mrkvy sa môže objaviť žlté sfarbenie pokožky, tento stav však nie je nebezpečný. Keď sa strava upraví, obmedzí sa príjem mrkvy, žltý odtieň pokožky po niekoľkých dňoch vymizne.
Rýchlená jarná mrkva môže obsahovať i väčšie množstvo škodlivých dusičnanov. Pri konzumácii veľkých dávok mrkvy sa dostávajú v nadmernom množstve do tela dieťaťa. Ak chceme ich prísun obmedziť, odstránime z mrkvy stredový stržeň, podobne i špičku koreňa a vrch pod vňaťou.
Prečítajte si: Radí doktorka: stravovanie škôlkarov a školákov: Ako by malo vyzerať?
Potrebujú deti sladkosti?
Ako dieťa som bola tučko. Snažím sa veľa cvičiť a k zdravšiemu stravovaniu vediem i deti. Niekedy sa však tak obávam, aby dcéra nepribrala, že jej aj po dni plnom pohybu dám namiesto sladkosti ovocný pohár. Ma desať rokov a začína mi oponovať, aj ona by občas chcela kúsok „reklamovanej“ čokolády ako jej kamaráti... Čo myslíte, môžem trochu „ubrať“?
Pokým si dieťa sladkosti nepýta a je spokojné i bez sladkostí, nemusíme mu ich ponúkať. Netreba mať pritom výčitky, že ho o niečo ukracujeme. Keď začne chodiť do kolektívu, stretávať sa s rovesníkmi, je iba otázkou času, kedy prvý raz ochutná sladkosti a tie mu zväčša zachutia.
Potom sa už neosvedčuje úzkostlivé zakazovanie sladkostí. Je lepšie, ak rodič dopraje dieťaťu drobnú sladkosť a má pod kontrolou, koľko sladkostí zje. V opačnom prípade hrozí, že bude konzumovať sladkosti tajne.
Ak sa dieťa celkovo stravuje zdravo a vyvážene, malá sladkosť nenaruší kvalitu jeho jedálnička. Nepriaznivý je príjem sladkostí v nadmernom množstve. Je veľmi správne a chvályhodné, že sa snažíte zdravo žiť a ste pre svoje deti vzorom pri výchove k správnej životospráve.
Ak chceme, aby z našich detí vyrástli zdraví dospelí, mali by sme ich odmalička učiť, ako sa správne stravovať. Dieťa si osvojuje stravovacie návyky najmä v domácom prostredí pozorovaním ostatných členov rodiny.
Správne stravovacie návyky v rodine sú preto tým najlepším príkladom a najosvedčenejším prostriedkom výchovy k správnej výžive.
Prečítajte si: Jedálniček dieťaťa medzi 1. a 2. rokom - ako by mal vyzerať?
Prečítajte si: 6 tipov pre zdravé stravovanie