Prázdniny u svokry a ďaleko: Áno alebo nie?

Prázdniny u svokry a ďaleko: Áno alebo nie?
4.6.2019 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Zvládnu deti mesiac odlúčenia? "Nezdivočejú" u babky? Možno riešite podobnú dilemu...

Vaša otázka:

Moja svokra si chce zobrať deti na celý prázdninový mesiac k sebe (400 km od nášho bydliska). Vraj si máme s manželom oddýchnuť a ona sa o deti postará. Z hľadiska riešenia prázdnin mi to vyhovuje, problém je, že nesúhlasím s jej výchovnými metódami. Navyše viem, že niekedy deti proti mne trochu „hucká“, bojím sa, že sa vrátia úplne zmenené. Pre druháčku a štvrtáka je predsa mesiac veľmi dlhá doba? Mám ich pustiť a užívať si ponúkané pozitívum?

Dať deti na prázdniny svokre? "Nepokazí" mi ich?

Nespomínate, či samotné deti majú záujem o prázdniny u babky (dôležitá časť pri rozhodovaní), predpokladajme však, že áno a pozrime sa len na vašu dilemu.

Veľakrát sa rodičia stretávajú s podobným problémom, o ktorom píšete. Niekedy pod vplyvom strachu zabúdame, že výchovné rozdiely medzi rodičmi, starými rodičmi a inými blízkymi, deti veľmi dobre vnímajú a vedia o nich.

Prirodzene vedia rozlíšiť, ako sa veci riešia a dejú, keď sú v prítomnosti rodičov a keď sú niekde inde. Podobne ako my, inak sa správame v spoločnosti kolegov, inak pri priateľoch. Naše reakcie, spôsob správania, toto všetko vieme prispôsobovať podmienkam, v ktorých sme. Deti to nemajú inak.

My, dospelí, máme tendenciu myslieť si, že deti sú iba bábky, na ktoré má prostredie neobmedzený vplyv. Nezabúdajme však, že aj keď sú menšie a majú možno menej skúseností, už v útlom veku majú svoju hlavu a vedia ju používať. Nebojme sa im dať na to dostatok príležitostí.

Samozrejme, testujú hranice, svoje aj naše, ale ak dokážeme odolať nášmu strachu, že na nejakú dobu nad nimi nemáme plnú kontrolu, otvárame im priestor obrovského poznania, kde majú možnosť, aby samy rozmýšľali, či to, čo vidia, počujú, sa im páči a chcú to, alebo nie. 

Zvládnu deti mesiac odlúčenia?

Mesiac je dlhá doba, je to naozaj veľká príležitosť, aby mohli hodnoty, myšlienky, spôsob správania, ktoré im od narodenia odovzdávate, použiť aj v inom prostredí a bez vášho dozoru. Veď, čo je viac, ako keď rodič vidí, že dieťa aj bez jeho prítomnosti zachováva zásady, ktoré pozná z domu.

Čo je však nevyhnutné, je vaša dôvera, že to zvládnu a, samozrejme, aj dôvera vo vaše rodičovské schopnosti, že ste im odovzdali to, čo budú potrebovať a že sú na takúto skúšku už pripravené. Príde čas a ony odídu nie na mesiac, ale navždy a vtedy ostane iba dôvera, že to, čo získali od vás v prvých rokoch života, v nich ostane.

Práve z tohto základu budú čerpať aj pri ďalších situáciách, kedy s nimi už nebudeme môcť byť bezprostredne. Veriť deťom, že si z ponúkaného vyberú, nás môže oslobodiť a nebyť v strese, že niekto naše dieťa úplne zmení, pokazí alebo nejako inak vplyvní.

Prázdniny u babky sú obohacujúce pre dieťa 

Samozrejme, môže sa stať, že po návrate z prázdnin u babky budú prinášať niečo nové a skúšať vaše hranice. Zasa sa na to ale nemusíme pozerať ako na niečo katastrofálne, ale naopak, ako na možnosť o týchto veciach diskutovať, hovoriť o zmysle, prečo sa tak robí alebo nerobí. 

Napríklad to, že u babky jedli sladkosti hocikedy, vám môže otvoriť priestor hovoriť o význame jedenia zdravého a výživného jedla namiesto sladkostí. Alebo prinesú niečo, čo vás inšpiruje a budete to chcieť zaviesť aj doma – odkladať si riad zo stola, keď dojedia, čo predtým doma nerobili.

Otvoriť sa takejto situácii a pozerať skôr na pozitíva je však náročná cesta, keďže nám do toho vstupuje množstvo iných tém (náš vzťah k svokre, istota v naše schopnosti byť rodičom, vzťah k deťom, schopnosť komunikovať, dôvera a pod.). Môžete byť momentálne v rozpoložení, že sa vám do toho nechce, necítite dosť istoty a aj takéto rozhodnutie bude v poriadku.

Dôležité je vnímať seba, nakoľko je to pre mňa výzva skúsiť niečo nové a nakoľko mám z toho len stres, nočné mory a paniku. Veď nie je všetkým dňom koniec a prázdniny budú aj na budúci rok.