Počuli ste už o mykobakterióze?
Toto "nové" ochorenie môže byť príčinou zväčšenia krčných lymfatických uzlín u detí i dospelých.
Zaujímavé je, že mykobakterióza sa neobjavovala v ére povinného očkovania proti tuberkulóze, ktoré sa u nás pred niekoľkými rokmi skončilo. Vďaka skríženej reakcii však očkovacia látka proti tuberkulóze chráni deti aj pred mykobakteriózou.
Viac objasňuje MUDr. Martina Seňková, z Národného ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n.o.( NÚDTaRCH) v Dolnom Smokovci.
Čo to vlastne mykobakterióza je a čo ju spôsobuje?
Mykobakterióza je ochorenie podobné tuberkulóze. Spôsobujú ju však tzv. netuberkulózne (atypické) mykobaktérie, ktoré vyvolávajú ochorenie len za určitých podmienok. Bunková stena mykobaktérií obsahuje vosky, ktoré dávajú mykobaktériam výraznú odolnosť voči vonkajším vplyvom. Ich rezervoárom je environmentálne prostredie, to znamená vodné plochy, pôdy, rastliny, zo zvierat ryby, mäkkýše a článkonožce. Mykobakterióza postihuje deti aj dospelých, avšak tí majú iné klinické prejavy. U detí je vstupnou bránou požitie infikovanej vody či potravy. Najčastejším detským ochorením je mykobakterióza krčných lymfatických uzlín, ktorá sa z človeka na človeka neprenáša. Postihuje deti bez rozdielu pohlavia či sociálnej vrstvy. Hlavným predstaviteľom mykobakteriózy u detí je skupina mykobaktérií zahrnutá v Mycobacterium avium komplex (species).
Laryngitída: Prvá pomoc a liečba
Aký je rozdiel medzi tuberkulózou a netuberkulóznou mykobakteriózou?
Tuberkulóza je infekčné ochorenie spôsobené mykobaktériami zo skupiny Mycobacterium tuberculosis komplex, prenosné z človeka na človeka. Často postihuje deti zo zlých sociálnych pomerov. V prvom rade postihuje dýchací systém, pri zhoršení prechádza infekcia aj do ostatných častí tela. V liečbe tuberkulózy sa používajú lieky (tzv. antituberkulotiká). Čo majú tuberkulóza a mykobakterióza spoločné, je ochranný efekt BCG vakcíny (vakcíny proti
tuberkulóze), pretože tá chráni dieťa nielen pred závažnou formou tuberkulózy, ale aj pred mykobakteriózou.
Je každé zväčšenie lymfatických uzlín na krku mykobakteriózou?
Netuberkulózna mykobakterióza je zriedkavá. Vo včasnej fáze ochorenia je zväčšenie uzlín považované za reaktívne pri infekcii horných dýchacích ciest. Oveľa častejšie spôsobujú lymfadenopatiu krku infekcie vírusové (infekčná mononukleóza, cytomegalovírus a iné), baktériové (stafylokoky, streptokoky a ďalšie), mykotické a parazitárne. Ochorenie sa od ,,bežných“ infekcií odlišuje aj v diagnostickom a liečebnom postupe, bežne používané antibiotiká sú bez efektu. Okrem širokej škály infekčných príčin je potrebné vylúčiť aj choroby spojiva, autoimunitné, metabolické, hematoonkologické ochorenia či poruchy imunity. V rámci diferenciálnej diagnostiky vždy musíme vylúčiť tuberkulózu.
Ako sa mykobakterióza prejavuje a ako sa diagnostikuje?
Predisponovanou skupinou sú inak zdravé deti v období rastu zubov, teda deti predškolského veku. Prienik mykobaktérií do krvného obehu najprv prebieha ako bežná nádcha s reaktívnym zväčšením spádových lymfatických uzlín. Začiatok ochorenia môže byť aj bez prejavov. Jednostranné zväčšenie v jednej či viacerých oblastiach lymfatických uzlín na krku postupne narastá. Typická je fixácia uzliny ku koži a zmena sfarbenia kože, ktorá sa stenčuje a je začervenaná. Ďalej dochádza k tzv. kolikvácii, t. j. rozpadu uzliny, pričom pod kožou hmatáme tekutú konzistenciu rozpadnutej uzliny.
Zápal sa šíri do okolitého tkaniva, kože a podkožia až vzniká veľké zdurenie na jednej strane krku, najčastejšie pod sánkou, pod bradou či pred ušnicou. Môže dôjsť až k vytvoreniu kožnej píšťaly, kedy obsah rozpadnutej uzliny ,,vytečie“ na povrch kože. Lymfatické uzliny sú nebolestivé, stav nie je sprevádzaný horúčkou. Ťažkosti obvykle trvajú niekoľko týždňov až mesiacov. V krvi nebýva vysoká zápalová aktivita. V diagnostike je dôležité ultrazvukové, histologické a mikrobiologické vyšetrenie postihnutého tkaniva. V nejasných prípadoch je potrebné vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MR) alebo počítačovou tomografiou (CT).
Postkovidový syndróm u detí: Ako ho diagnostikovať a liečiť?
Môže mykobakterióza postihnúť aj iné orgány?
U detí v 90 % postihuje krčné lymfatické uzliny. Existujú aj formy mykobakteriózy, ktoré postihujú kožu, mäkké tkanivá a pľúca. Tie sa oveľa častejšie vyskytujú u dospelých osôb. U pacientov so závažným imunodeficitom pozorujeme aj diseminovanú (roztrúsenú) formu, ktorá postihuje viacero orgánov.
Ako sa lieči mykobakterióza?
Liečba spočíva v chirurgickom odstránení všetkých postihnutých lymfatických uzlín na ORL pracovisku. Úspešnosť vyliečenia po kompletnom chirurgickom odstránení postihnutého tkaniva dosahuje viac ako 90 %. V indikovaných prípadoch dopĺňa chirurgickú liečbu medikamentózna.
Ako sa viem pred mykobakteriózou chrániť?
Keďže sa netuberkulózne mykobaktérie nachádzajú v environmentálnom prostredí, úplne eliminovať kontakt je nemožné. Je potrebné si uvedomiť, že mykobakterióza je ,,nové“ ochorenie, ktoré sa neobjavovalo v ére povinného očkovania proti tuberkulóze (kalmetizácia). Vďaka skríženej reakcii očkovacia látka proti tuberkulóze chráni deti aj pred mykobakteriózou. Chceme len poukázať, že aj mykobakterióza môže byť príčinou zväčšenia krčných lymfatických uzlín. Hoci ide o vzácnejšie ochorenie, u detí ročne zaznamenávame desiatky prípadov. BCG vakcinácia je účinným prostriedkom ako mykobakterióze predchádzať.