Mimopažerákový reflux u detí
Mimopažerákový reflux môže byť jednou z príčin zvýšenej chorobnosti dieťaťa. Reflux je dlhodobé ochorenie, ktoré zhoršuje kvalitu života, preto je potrebné ho odhaliť a adekvátne liečiť.
Rodičom bábätiek je dobre známy gastroezofágový reflux. Mimopažerákový reflux je na Slovensku novou problematikou, dokonca aj pre odborníkov. Aký je medzi nimi rozdiel, nám priblížil pediater MUDr. Tomáš Strachan, PhD. z Národného ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci.
Mnohé bábätká majú v prvých mesiacoch života problém s gastroezofágovým refluxom. Okrem režimových opatrení sa ich rodičom odporúča zväčša jedno: prečkať, kým dieťa z toho vyrastie. Doposiaľ nie príliš známy mimopažerákový reflux je však iný. V čom sa líšia?
Gastroezofágový reflux (GER) je spätný návrat žalúdočného obsahu do pažeráka, ktorý sa spontánne vyskytuje najmä u dojčiat, ale i u starších detí a dospelých. K refluxným epizódam dochádza denne, najmä po jedle, s cieľom prechodne uvoľniť tlak v naplnenom žalúdku. GER je teda prirodzený jav, ktorý za normálnych okolností nespôsobuje ťažkosti.
Ak žalúdočný obsah preniká až nad horný pažerákový zvierač a dostáva sa do hrdla a dýchacích ciest, hovoríme o mimopažerákovom (extraezofágovom) refluxe (EER), ktorý môže byť tiež do istej miery bezpríznakový. Stav, keď už reflux (GER alebo EER) spôsobuje pacientovi klinické ťažkosti, nazývame všeobecne gastroezofágová refluxová choroba. Mimopažerákový reflux je teda súčasťou refluxovej choroby, a môže vyvolávať či zhoršovať rôzne respiračné príznaky, napr. kašeľ. Zároveň môže byť jednou z príčin zvýšenej chorobnosti dieťaťa.
Od čoho závisí, či sa u dieťaťa rozvinie refluxová choroba a jej komplikácie?
Na to, aby sa z prirodzeného refluxu rozvinul patologický, je potrebná kombinácia viacerých okolností. Existujú určité rizikové faktory, ktoré zhoršujú reflux, napr. genetická predispozícia, nezrelosť predčasne narodených detí, vývojové chyby tráviaceho traktu, niektoré neurologické a respiračné ochorenia, obezita, nevhodná strava, stres a iné. Ich vplyvom je reflux nadmerný a agresívne zložky žalúdočného obsahu dokážu poškodiť sliznicu pažeráka, hrdla a dýchacích ciest, a pacientovi to spôsobuje ťažkosti.
Ako postupovať pri podozrení na mimopažerákový reflux u dieťaťa?
Pokiaľ lekár vysloví u dieťaťa podozrenie, je vhodné túto diagnózu potvrdiť, nakoľko nasadenie medikamentóznej liečby „naslepo“ sa u detí neodporúča. No stanovenie diagnózy EER u detí len na základe klinických ťažkostí nemusí byť vždy spoľahlivé, pretože symptómy sú veľmi rozmanité a nešpecifické. Reflux môže, ale nemusí byť ich jedinou príčinou, preto je potrebné vylúčiť resp. potvrdiť aj iné ochorenia s podobnými prejavmi: alergia, astma, imunodeficit, zväčšené nosové mandle, chronický zápal prínosových dutín ap. K tomu sú potrebné vyšetrenia u viacerých špecialistov – pneumológ, imunoalergiológ, otorinolaryngológ, gastroenterológ.
Pri odoslaní dieťaťa do Národného ústavu DTaRCH v Dolnom Smokovci sme schopní v priebehu jednej hospitalizácie realizovať všetky potrebné vyšetrenia, vrátane vyšetrenia refluxu. Pri potvrdení diagnózy sa začne s adekvátnou liečbou„šitá na mieru“. Dôležité je následné sledovanie jej efektu a realizácia kontrolných vyšetrení, pretože EER je chronický a jeho správny manažment zlepšuje kvalitu života.
Postkovidový syndróm u detí: Ako ho diagnostikovať a liečiť?
Aké príznaky sú typické pre mimopažerákový reflux?
Príznaky refluxovej choroby zjednodušene rozdeľujeme na pažerákové a mimopažerákové. Poškodenie sliznice pažeráka pri „typickom“ GER býva sprevádzané pálením záhy, bolesťou za hrudnou kosťou, čo sa u dojčiat prejavuje podráždenosťou, nevysvetliteľným plačom, prehýbaním chrbta, problémami s kŕmením, neprospievaním. Pri patologickom EER poškodená sliznica dýchacích ciest vyvoláva kašeľ a je náchylnejšia k rozvoju infekcie.
Medzi mimopažerákové príznaky refluxnej choroby patria: pocit kyslosti resp. horkosti v ústach, častý alebo zdĺhavý kašeľ, zachrípnutie, sťažené dýchanie s pískaním na prieduškách, potreba častého odstraňovania hlienu z hrdla (tzv. odrhávanie), zápach z úst, zvýšená kazovosť zubov, zápaly ďasien, opakované zápaly stredného ucha a časté infekcie dýchacích ciest (nádchy, zápaly hrdla, prínosových dutín, laryngitídy, zápaly priedušiek, pľúc).
Zhrňme si to, aké sú možnosti diagnostiky?
Za účelom objektivizácie refluxu pristupujeme u menších detí k ultrasonografickému vyšetreniu, ktoré je len orientačné a EER nedokáže odhaliť. Staršie deti môžu absolvovať 24-hodinovú pH metriu s impedanciou, ktorá poskytuje presné údaje o charaktere a type refluxu, a podľa toho sa určuje optimálna liečba a režim pre pacienta.
Nápomocné je aj endoskopické vyšetrenie oblasti hrtana (vizuálne vyšetrenie malou kamerou), ktoré môže odhaliť následky a komplikácie refluxu (vykonáva otorinolaryngológ). Pri respiračných ťažkostiach a podozrení na mimopažerákový reflux využívame aj tzv. PeptestTM, ktorým zisťujeme prítomnosť a hladinu žalúdočného enzýmu pepsínu v sekréte z horných dýchacích ciest (ide o vzorku slín a hlienu, ktorá sa získava ráno nalačno po odkašlaní). V prípade pozitivity sa začína s adekvátnou liečbou.
Čo všetko zahŕňa liečba refluxovej choroby? Aké režimové opatrenia sú vhodné?
Jej podstatou je redukcia počtu refluxov a zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny. K tomu sa využívajú medikamenty, hlavne suspenzia alginátu a lieky redukujúce kyslosť žalúdka, ktoré sa ordinujú obvykle na 3 mesiace. Základom v dlhodobej liečbe sú však režimové opatrenia, fyzioterapia a diétne obmedzenia. Zmena životosprávy a dodržiavanie diéty má porovnateľný efekt s medikamentóznou liečbou.
U dojčiat sa odporúčajú všeobecné antirefluxné opatrenia: rozdeliť stravu do viacerých menších dávok, neprekrmovať, po nakŕmení držať dieťa v náručí zvisle, nechať ho odgrgnúť. Zahustenie mlieka môže byť užitočné. V spánku sa u dojčiat odporúča poloha na chrbte na vodorovnej podložke. U starších detí je taktiež dôležité neprejedať sa, nejesť 1 – 2 hod. pred spaním, odporúčaná je zvýšená poloha v spánku. Strava by mala ľahko stráviteľná, nekyslá a nízkotučná, nevhodné sú mastné a kyslé jedlá, kysnuté cesto, kečup, horčica, sladkosti (najmä lízanky a cukríky), sladené a sýtené nápoje.