Láska ku koňom: Hipoterapia aj radosť pre každé dieťa
Jazdiť alebo dokonca mať vlastného koníka, to je sen nejedného dieťaťa. Kontakt s týmto ušľachtilým zvieraťom povznáša, oslobodzuje. A to nielen deti zdravé, ale aj tie, ktoré sa životom boria s rôznymi hendikepmi.
Inteligentné, svojské, vnímavé, spoločenské zvieratá – takéto a ešte viac prívlastkov majú kone. Nie nadarmo arabské príslovie hovorí, že „najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta...“
Chcem jazdiť na koníkovi
Túžba tráviť s koňmi viac času sa ozýva v srdciach mnohých detí. Aj z tohto dôvodu rodičia vyhľadávajú možnosť zapísať ich do jazdeckej škôlky či klubu. Jazda na koni, hocako deti láka, je riskantná. Aj preto si vyžaduje dlhodobý výcvik, spoznávanie zvieraťa, poslúchanie rád trénera, a v neposlednom rade aj starostlivosť o samotného koňa.
Každý jazdecký klub má iné podmienky, ktoré pri zápise detí vyžaduje. Samozrejmosťou býva potvrdenie od detského lekára, ktorý zhodnotí, či je táto aktivita pre dieťa vhodná. Dôležitou položkou je aj zabezpečenie výstroja (ak ho klub nepožičiava), ktorý pozostáva z prilby, špeciálneho oblečenia a topánok, chráničov, rukavíc, prípadne aj sedla. Ani zápisné a hodiny jazdenia nie sú malou finančnou položkou, ale ak je dieťa naozaj rozhodnuté a pripravené (fyzicky i zrelostne) sa na tento šport dať, netreba otáľať. Hoci táto aktivita nie je lacná, ani fyzicky jednoduchá, vie pritiahnuť deti rozličných pováh.
Hipoterapia
Kôň ako terapeut – to je cieľ hipoterapie, ktorá je čoraz vyhľadávanejšia aj u nás. Teória hovorí, že ide o komplexnú rehabilitačnú metódu, čerpajúcu z neurofyziologických základov, pri ktorej je hlavným prostriedkom liečby kontakt s koňom. Viac o hipoterapii, jej možnostiach a cieľoch, približuje trénerka a terapeutka Mgr. Božena Minková Borgulová z Hipoterapeutického centra Hipony: „Pri tejto terapii ide najmä o hľadanie kompromisov, prispôsobovanie sa, spoločné zvládanie úloh, pokus o vzájomnú komunikáciu. Z hľadiska pôsobenia na dieťa ide o komplexné pôsobenie. Dokonca je tu možnosť trvalého ovplyvnenia celého života. Správne vycvičený a „zapracovaný“ kôň často sám zastúpi úlohu terapeuta. Prirodzene reaguje na rozličné podnety zo strany dieťaťa. Na základe princípov „akcie a reakcie“ sa dieťa učí, ako sa má správať, aby dosiahlo želateľnú reakciu koňa. Vzhľadom na to, že kôň sám o sebe je pre dieťa motiváciou, je schopné vynaložiť oveľa viac úsilia a trpezlivosti na ceste k cieľu ako v iných situáciách.“
Pred koňmi je dôležité mať vždy rešpekt
Akokoľvek je človek s nimi zžitý, vždy môže nastať situácia, kedy ho zviera prekvapí. Kone sú veľmi senzitívne, citlivo reagujú na zmeny, nečakané podnety, nezvyklé predmety, či zvuky ap. Ako reagujú na malé, neposedné deti, ktoré chcú všetko vyskúšať a nemajú ešte naplno vyvinutý pud sebazáchovy?
A ako je to opačne, čím a kým sú kone deťom? B. Minková Borgulová zo svojich bohatých skúseností z práce so zdravými i deťmi s rôznymi ochoreniami, hovorí: „Kontakt so zvieraťom je ľudskou potrebou a deti ju majú prirodzene vyvinutú, chcú byť milované. Počiatočný strach z koňa postupne opadá. Menšie deti sa radšej približujú ku koňovi zboku alebo mierne odzadu. Ak nadobudnú určitý stupeň istoty, mnohé dokonca rady prejdú popod brucho koňa, niektoré tam ostanú akoby „v úkryte“. Kôň svojou veľkosťou predstavuje pre niektoré deti oporu, ochranu. V určitých „krízových situáciách“ sa za koňa aj schovávajú, rovnako, ako je to prirodzené v ľudskej spoločnosti a aj pre kone v stáde. Staršie deti sa snažia spriateliť s koňom a nájsť si v ňom partnera.“
Canisterapia: PES ako terapeut aj pre hyperaktívne deti!
Podstata samotnej hipoterapie
Úloha koňa pri terapii sa mení v závislosti od spôsobu, akým sa snaží terapeut pracovať a v ktorej oblasti sa snaží dieťa ovplyvniť. Na druhej strane závisí aj od dieťaťa, ako sa k terapii stavia a akú veľkú motiváciu pre neho predstavuje. „Dieťa sa poznávaním vlastného tela pri jednotlivých cvikoch učí reálne odhadovať svoje schopnosti a zručnosti. Zlepšovaním telesnej rovnováhy a schopnosťou vykonávať stále náročnejšie cvičenia a činnosti sa zlepšuje aj sebavedomie dieťaťa, čo spätne ovplyvňuje jeho koncentráciu, správanie a vnímanie. Dieťa postupne stráca strach z výšky a nezvyklých polôh, učí sa reagovať pri zmenenej situácii.”
Podľa špeciálneho zamerania sa v rámci hipoterapie rozlišuje hiporehabilitácia, pedagogicko-psychologické jazdenie a šport pre zdravotne postihnutých.
Hiporehabilitácia
Jej cieľom je zlepšovať a udržiavať motorické schopnosti pacienta. „Deje sa tak prostredníctvom korektného sedu - optimálneho splynutia jazdca s pohybom koňa. Krok koňa je takmer totožný s chôdzou človeka. Možno čitateľov prekvapí, že krokom koňa vzniká asi 110 pohybových impulzov za minútu v 3 rovinách (dopredu-dozadu, hore-dolu a doprava-doľava). Tieto stimuly sa rytmicky prenášajú na človeka na koni a vynucujú si jeho motorické odpovede.
Človek koordinuje pohyb svalov, aby udržal rovnováhu. Pohyb panvy vyvoláva vzpriamovenie chrbtice. Na stuhnuté svaly pôsobí teplota konského tela, približne o 2 stupne vyššia ako teplota u človeka. Krok je štvordobý, 2 a 2 doby (dopad nôh koňa) nasledujú krátko po sebe a vyvolávajú pravidelný, húpavý pohyb, ktorý pôsobí na jazdca relaxačne. Pri kroku dochádza k lepšiemu prekrveniu pokožky, zlepšuje sa krvný obeh, prehlbuje dýchanie. Vnímať a hodnotiť pohyb koňa a vedieť jeho pohyb predvídať, je dôležitý prvok riadenia, ktorý stimuluje centrálnu nervovú sústavu. Pri hipoterapii teda nejde len o cvičenie svalového výkonu, ale hlavne o nácvik pohybovej koordinácie.“
Hiporehabilitácia je vhodná najmä pri poruchách nervovo-svalového systému, ako napr. detská mozgová obrna, skleróza multiplex, stavy po úrazoch a mozgových príhodách s poruchami hybnosti; ďalej pri rôznych ortopedických ochoreniach, ako napr. skoliózy, stavy po amputáciách končatín a pod.
Pedagogicko-psychologické jazdenie
Spočíva vo vytvorení priateľského resp. partnerského vzťahu dieťaťa a koňa. Samotná prítomnosť živého zvieraťa dieťa upokojuje, motivuje. „Prostredníctvom koňa a cielených aktivít sa terapeut snaží nedostatkovú oblasť u dieťaťa pozitívne ovplyvniť, prípadne využíva prirodzené reakcie a vlastnosti koňa na tlmenie nežiaducich aktivít u dieťaťa,“ konštatuje B. Minková Borgulová. Za roky svojej praxe zažíva, že kôň sám osebe a pocity z jazdy sú pre dieťa také výrazné, že dieťa si zväčša pôsobenie terapeuta vôbec neuvedomuje. „V mnohých prípadoch sám kôň vystupuje v úlohe terapeuta a človek – terapeut líniu terapie len udržiava a prípadne usmerňuje.“
Pri pedagogicko-psychologickom jazdení sa využíva množstvo rôznych aktivít, cvikov, hier na koni, s ním, aj mimo neho. Dôležité sú tiež rôzne pracovné aktivity spojené so starostlivosťou o kone. Toto jazdenie je vhodné pri rôznych mentálnych postihnutiach, poruchách učenia, správania, postihnutiach zraku, sluchu, reči a komunikácie.
Športové jazdenie pre zdravotne postihnutých
V dlhodobom aspekte môže hiporehabilitácia alebo pedagogicko-psychologické jazdenie prerásť podľa záujmu klienta do športovej formy. Rekreačné jazdenie zdravotne postihnutých sa zväčša realizuje formou vychádzok do prírody, rekondičné jazdenie slúži aj ľuďom s bolesťami chrbta, so sedavým zamestnaním, či tým, ktorí pracujú pod veľkým stresom.
„Pri športovom jazdení pre zdravotne postihnutých sa z pacienta stáva jazdec a orientuje sa viac na športový výkon. Medzi najčastejšie jazdecké odvetvia patrí paradrezúra, paravoltiž a parawestern. Jazdiť na koni je pre deti niečo výnimočné. Získavaním zručností môžu aj telesne postihnuté deti časom na koni jazdiť ako ostatné zdravé deti.“
Ďalšie možnosti hipoterapie
Napriek tejto bohatej palete možností má hipoterapia ešte ďalšie zaujímavé využitie - je vhodná aj pre ľudí s problémami, ako sú organické duševné poruchy, požívanie psychoaktívnych látok, neurotické poruchy, schizofrénie, poruchy vyvolané stresom ap. Hovoríme o psychoterapeutickom jazdení. Ak sa aplikuje v sociálnej oblasti, napr. práca s rodinou, matiek s deťmi, alebo na zlepšenie sociálnych vzťahov detí v domove, hovorí sa o sociálno-pedagogickom jazdení.
Kedy hipoterapia (nie) je vhodná?
Hipoterapia nie je ideálna pre každého, v niektorých prípadoch môže dokonca ublížiť. Zváženie o vhodnosti je na lekárovi, ktorý by mal klienta pred začiatkom dôkladne vyšetriť a zvážiť možné riziká.
Ak nie sú zdravotné, ani iné prekážky, s hipoterapiou možno začať už u 2,5-ročných detí, v opodstatnených prípadoch môže dôjsť k prvým pokusom už aj u 6-mesačných detí. Horná veková hranica je daná zdravotným stavom a možnosťami dospelých klientov.
Podľa stupňa postihnutia alebo charakteru problémov je rôzny aj odporúčaný počet terapií. Vo všeobecnosti sa odporúča doba 2 mesiacov.
Pády z koňa môžu byť nebezpečné
Na čo by sa mali rodičia detí sústrediť, ak ich deti trávia svoj voľný čas s koňmi, upozorňuje pediatrička MUDr. Marta Špániková:
„Kone priťahujú malých aj veľkých. Z pohľadu lekára je však potrebné upozorniť aj na nebezpečenstvá krásneho vzťahu medzi týmto majestátnym zvieraťom a dieťaťom rôzneho veku. Pri akejkoľvek komunikácii s koňom platia prísne pravidlá, ako sa k nemu správať, z ktorej strany pristupovať, ako jazdiť. Je to preto, aby sa zamedzilo možným úrazom.
Veď pád z koňa je pádom z výšky so všetkými možnosťami poranenia, či už hlavy, končatín, ale aj vnútorných orgánov. Podobne nesprávny prístup ku koňovi môže znamenať možnosť úrazu, ktorý vznikne kopnutím. Najmä poranenia vnútorných orgánov sa nemusia v prvej chvíli prejaviť ako závažné. Po preľaknutí sa z kopnutia či pádu z koňa a miernej bolestivosti v mieste úrazu (najčastejšie brucho, chrbát) sa zdá, akoby bolo všetko v poriadku. Problémy nastanú až o niekoľko hodín, kedy dochádza ku krvácaniu v postihnutom vnútornom orgáne alebo k jeho zlyhávaniu.
Preto je dôležité, po každom popísanom úraze, kedy by mohlo dôjsť k poraneniu vnútorných orgánov, IHNEĎ navštíviť lekára, najlepšie najbližšie chirurgické pracovisko, a popísať podrobne, ako k úrazu došlo. Zabráni sa tak vzniku závažného stavu, ktorý by mohol skončiť aj smrťou.
Ďalším nebezpečenstvom je tetanus. V črevnom trakte koní sa vyskytuje baktéria clostridium tetani, pôvodca tetanu. Jej zárodky sa vyskytujú v hojnom množstve v pôde a prachu v okolí koní. Pri akomkoľvek malom poranení sa tieto zárodky môžu dostať do organizmu a spôsobiť závažné ochorenie tetanus. Jedinou prevenciou proti tejto chorobe je očkovanie. Preto by sa s koňmi na akejkoľvek úrovni nemal zaoberať človek, ktorý nie je proti tomuto ochoreniu očkovaný.“