Jedálny lístok z materskej školy: toto majú deti na tanieroch

Jedálny lístok z materskej školy: toto majú deti na tanieroch

2.10.2017 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Téma stravovania detí v školských zariadeniach je často diskutovaná. Iniciatívy a prívrženci zdravého stravovania bijú na poplach. Zdá sa, že na legislatívne zmeny a najmä reálnu revolúciu v školskom stravovaní to stále nestačí.

Veľa je v rukách samotných kuchárok

Podľa zistených informácií je skutočnosť taká, že i keď vydáva ministerstvo školstva nariadenia a vyhlášky o zásadách stravovania v školských jedálňach, za jedálny lístok zodpovedá vedúca školskej jedálne.

V norme je síce stanovené, že mäso musí byť dvakrát v týždni, ale kuchárky rozhodujú o tom, v akej forme ho deťom pripravia. Či to budú kuracie prsia na masle, prípadne na vode, alebo to bude guláš s knedľou, ktoré budú tráviť ich malé žalúdky podstatne dlhšie.

Aby ste sa aspoň teoreticky dostali do problematiky, prečítajte si základné zásady pri zostavovaní jedálnička (podľa vyhlášky č. 330/2009). Toto je iba zlomok z nekonečného množstva ďalších materiálovo-technických noriem, odporúčaní, predpisov, ktorými by sa jedálne mali pri zostavovaní lístkov riadiť.

Prečítajte si: Stravovanie NAŠICH detí v materských školách

Zásady zostavovania jedálneho lístka

  • Prívarky s využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac.
  • Strukoviny sa podávajú aj vo forme šalátov alebo ako ich súčasť.
  • Múčne prílohy (knedľa, halušky, cestoviny) sa podávajú jedenkrát do týždňa.
  • Zemiaky sa podávajú dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke.
  • Zelenina sa podáva denne.
  • Uprednostňuje sa podávanie čerstvej zeleniny s prídavkami cibule, pažítky, petržlenovej vňate, jogurtu a najmä citrónovej šťavy s pridaním olivového oleja bez tepelnej úpravy.
  • Časť múčnej prílohy sa nahrádza dusenou zeleninou podľa druhu pokrmu.
  • Hlavné jedlá z rýb sa podávajú pri jednozmennej prevádzke jedenkrát v týždni.
  • Obilniny (krúpky, ovsené vločky, pohánka, proso), sója, kukurica sa uprednostňujú pred ryžou a podávajú sa jedenkrát v týždni.
  • Strukoviny sa podávajú jeden až dvakrát v podobe polievok, prívarkov a šalátov.
  • Múčniky sa pripravujú z ovocia, tvarohu a mlieka a podávajú sa najviac jeden až dvakrát v týždni.
  • Nápoj v podobe pitnej vody, minerálnej vody, mlieka, nesladených ovocných a tmavých čajov sa podáva ku každému hlavnému a doplnkovému jedlu.
  • Chlieb z celozrnnej múky alebo tmavé druhy chleba sa podávajú ako súčasť doplnkových jedál.
  • Do jedálnych lístkov sa zaraďuje mäso čerstvé: hydinové, hovädzie, bravčové, jahňacie a ryby.
  • Údené mäsá a výrobky z nich sa do jedálnych lístkov pre deti v materských školách nezaraďujú.
  • Čerstvá zelenina sa podáva každodenne podľa sezónnosti (mladá cibuľka, pažítka, kaleráb, reďkovka, zelená paprika, mrkva, cesnak a iné druhy zeleniny).
  • Ovocie sa zaraďuje denne do jedálneho lístka podľa finančného limitu na nákup potravín.

Po prečítaní uvedenej vyhlášky ju môžete porovnať s jedálnym lístkom vašich detí.

Stravovanie v škôlkach

Ilustračný jedálny lístok z materskej školy

Radí doktorka: stravovanie škôlkarov a školákov: Ako by malo vyzerať?

Vyjadrenia odborníkov k jedálnemu lístku

Poďme teraz na jednotlivé vyjadrenia konkrétnych odborníkov k vyššie uvedenému jedálnemu lístku. MUDr. Vieru Munková, pediatriačka: jedálny lístok obsahuje viaceré zložky, ktoré nie sú pre deti predškolského veku práve najvhodnejšie.

„V pondelok majú deti kapustovú polievku s párkom, ktorý sa takýmto malým deťom neodporúča konzumovať. Ide o údeninu, je príliš slaná a kapustová polievka sa obíde aj bez párkov. Zbytočne to polievku predraží a nedodá jej žiadnu výživnú hodnotu.

To isté možno povedať o šampiňónoch. Vyhláška síce hríby zakúpené v obchodnej sieti nezakazuje, ale pre deti z hľadiska výživy neprinášajú žiadny prospech. Ďalej som si všimla mrkvový šalát s marhuľami, ktorý ma prekvapil.

Ovocie spolu so zeleninou nie je podľa môjho názoru dobrá kombinácia. Tiež ma prekvapila nátierka z plesňového syra, ktorý deťom nedávame pre plesne, môžeme použiť tvrdé syry (ementál). Čierny čaj by som nahradila ovocným, alebo riedenými ovocnými šťavami. Deti by mali piť najmä čistú vodu.“

Detská obezita: čo je jej príčinou?

Ďalšia pediatrička, MUDr. Andrea Hervayová, ktorá dlhodobo spolupracuje s časopisom MAMA a ja, nám tiež poskytla svoj názor. Podľa je slov obsahuje jedálniček príliš veľa sladkého – sladené sirupy, karamelové mlieko a medová nátierka.

„Absolútne neprípustná je nátierka z plesňového syra, pre deti úplne nevhodné. Nátierka z treščej pečene a kávovinový nápoj, to je čistá tragédia.

Chýba celozrnné pečivo, všade je len biele. Chýba zelenina, občas je len paprika.“ Pani doktorka v krátkosti pridáva aj tipy, ktoré by jedálniček mohli obohatiť:

„Šalát, strúhaná uhorka, strúhaný kaleráb, to všetko môže ísť na maslový chlieb. Dnes je moderná doba, keď sa veľa diskutuje o zdravej výžive, máme dostupnosť zdravých potravín absolútne všade.

Začať treba od škôlky, aby si deti zvykli na kvalitné a zdravé potraviny. Nechcem byť prísna, ale toto je ukážkový jedálniček, ako sa to nemá robiť.“

„Sladká choroba“. Zasiahla aj do vášho života?

Doktora Igora Bukovského netreba nejako zvlášť predstavovať. Každý, kto sa aspoň minimálne zaujíma o zdravú výživu, o ňom už isto počul. Doktor Bukovský pre nás vypracoval analýzu podávanej stravy v pondelok. Tu je:

Na raňajky sa podáva nátierka z plesňového syra, ktorý je pre deti v predškolskom veku podľa môjho názoru absolútne nevhodný – veľký obsah soli, biogénnych amínov (histamín, tyramín a pod.) a alergénov,
k tomu mlieko s kávovinovou zmesou, to sú ďalšie mliečne alergény, pravdepodobne syntetické arómy, kávovinová príchuť pre deti predškolského veku je podľa môjho názoru nevhodná (príprava na kávu v dospelosti?)

Na obed sa podáva polievka s údeninou – ďalšia dávka soli, biogénnych amínov, kancerogénov, k tomu chlieb (veľmi pravdepodobne z bielej múky), dukátové buchtičky s vanilkovým krémom a k tomu navyše sladená voda – obrovská nálož cukru a potravín s vysokým glykemickým indexom.

Takýto model jedla celkom jednoznačne programuje deti k obezite a cukrovke.

Na olovrant sa podáva vodové pečivo (vysoký glykemický index a ďalšia nálož glukózy), šunková pena (ďalšia nadmerná dávka soli) a čierny čaj, ktorý obsahuje kofeín (veľmi nevhodný pre deti v predškolskom veku).

Celkové hodnotenie:
Nemám síce k dispozícii veľkosť porcií a hmotnosť jednotlivých zložiek konkrétnych jedál, ale na základe posúdenia týchto ukazovateľov z bežnej praxe konštatujem, že jedálny lístok je v rozpore s oficiálnymi odporúčaniami na úpravu a zloženie stravy pre deti predškolského veku z týchto dôvodov:

Obsahuje príliš veľa soli – v niektorých prípadoch môže obsah soli v podávaných troch jedlách (z celkových piatich, ktoré dieťa počas dňa konzumuje!) prekročiť maximálnu dennú dávku soli pre dospelého človeka!

Obsahuje príliš veľa potravín s vysokým glykemickým indexom a nízkou biologickou hodnotou – biela múka a výrobky z nej, biela ryža, zemiaková kaša – tieto potraviny z dlhodobého hľadiska podporujú vznik obezity, cukrovky, Alzheimerovej choroby a niektorých druhov rakoviny.

Obsahuje príliš veľa cukru (v rôznych formách!) – to pestuje u detí veľmi nevhodné celoživotné preferencie a návyk na cukor a sladkosti. V niektorých prípadoch zloženie jedného jedla kumuluje absolútne nevhodné množstvá cukru a škrobu bez biologickej hodnoty (napr. olovrant v piatok a pod.).

Obsahuje príliš veľa tuku – najmä tukov živočíšnych, ktoré nemajú dostatočný podiel esenciálnych mastných kyselín a navyše podporujú zvyšovanie koncentrácie cholesterolu.

Obsahuje príliš veľa bielkovín – najmä bielkovín živočíšneho pôvodu, ktoré obsahujú silné alergény (mlieko, tvaroh, syry), majú veľký obsah tuku a podporujú odvápňovanie kostí.

Obsahuje veľmi málo (takmer žiadnu!) surovej zeleniny a ovocia – toto je až alarmujúce!

Často obsahuje zložky, ktoré v strave detí predškolského veku nemajú čo hľadať: napr. údeniny, čierny čaj, bravčový maslový rezeň, biela káva.

Takýto model stravovania detí v predškolskom veku je spoluzodpovedný za nástup detskej obezity, ktorá má už teraz desivé rozmery a v horizonte 20 až 40 rokov bude jednou z príčin kolapsu systému zdravotnej starostlivosti v podobe, akú poznáme dnes.

6 tipov pre zdravé stravovanie

 

Komentáre