Ide to aj bez kriku(?)
Vyhoveli by ste svojim priateľom v nejakej ich žiadosti v prípade, že by na vás nakričali? Ako by ste sa cítili, ak by na vás kričal váš šéf? Motivovalo by vás to k lepšej spolupráci?
Deti majú úžasnú schopnosť udrieť na tie najcitlivejšie struny svojich rodičov. Presne vedia, čo vás zdvihne zo stoličky, čo vám zvýši tlak, aj adrenalín. Inokedy, ani nevedia ako a už to v rodičoch poriadne vrie a oni len začudovane vyvaľujú oči na vašu začervenanú tvár a nechápu.... Deti skutočne dokážu vo vás postláčať také tlačidlá, o ktorých ste ani nevedeli, že ich máte. A skôr ako sa nazdáte, kričíte z plných pľúc.
Nie ste v tom sami a vaše pocity frustrácie sú u všetkých rodičov normálne. Dobrou správou je, že spôsob, akým rozprávate so svojimi deťmi, môžete zmeniť, a to od kričiaceho monológu k úctivému dialógu.
7 tajomstiev výchovy šťastného dieťaťa
Prečo rodičia kričia?
Odpoveď je jednoduchá - pretože sa cítia rozčúlení alebo nahnevaní, čo ich núti zvyšovať hlas. Ale to zriedkakedy rieši situáciu. Môže to deti na chvíľu stíšiť a prinútiť ich byť poslušnými, ale neprinúti ich to napraviť ich správanie, ani ich postoje, či presvedčenia.
Stručne povedané, učí ich to, aby sa vás skôr báli, než aby pochopili následky svojich činov.
Deti sa pri učení spoliehajú na svojich rodičov. Ak je hnev a s ním spojená agresia ako krik súčasťou toho, čo dieťa vo svojej rodine vníma ako „normálne“, odráža sa to v jeho správaní.
Autorka Laura Markham, Ph.D., má jasnú správu: Vašou úlohou ako rodiča po zaistení bezpečnosti vašich detí je zvládnuť svoje vlastné emócie.
Krik ako nefunkčný nástroj
Ak na vás niekedy niekto kričal, zaiste viete, že žiaden krik neurobí správu zreteľnejšou. Hoci máte pocit, že vás deti nepočujú, pretože nereagujú, opak je zväčša pravdou. Zvýšite hlas, pretože chcete zdôrazniť svoje slová, ale nie vždy to funguje... Tak ako je krik nepríjemný pre dospelých, je rovnako nepríjemný aj pre deti.
Krik ich rozladí a udržať disciplínu bude paradoxne ťažšie, pretože zakaždým, keď zvýšite hlas, zníži sa ich vnímavosť. Skúste si to otočiť na seba. Vyhoveli by ste svojim priateľom v nejakej ich žiadosti v prípade, že by na vás nakričali? Ako by ste sa cítili, ak by na vás kričal váš šéf? Motivovalo by vás to k lepšej spolupráci?
TIPY pre rodičov: Dieťa bude spolupracovať, ak naň nebudeme útočiť
Krik je prejavom hnevu
Nedávny výskum (ext. zdroj výskum) poukazuje na to, že deti, ktoré sú často vystavované kriku, sú agresívnejšie, fyzicky i verbálne. Krik všeobecne, bez ohľadu na kontext, je prejavom hnevu. Deti to desí a dáva im to pocit neistoty.
Schopnosť zachovať kľud je naopak upokojujúca, vďaka čomu sa deti napriek zlému správaniu cítia byť milované a akceptované. Krik spojený so slovnými urážkami sa dá označiť za emočné týranie. Ukázalo sa, že to má dlhodobé účinky, ako je úzkosť, nízke sebavedomie a zvýšená agresivita.
Zvyšuje tiež náchylnosť detí na šikanu, pretože ich chápanie zdravých hraníc a sebaúcta sú skreslené.
Dôsledky kriku
Ak ste sa doteraz spoliehali na to, že svoje deti naučíte disciplíne pomocou kriku, pravdepodobne uvidíte tieto následky:
- Vaše deti kričia na seba navzájom aj v bežnej komunikácii.
- Aj vám bežne odpovedajú krikom (než aby sa s vami rozprávali len s úctou).
- Váš vzťah s nimi je nestabilný a nestály až do tej miery, že nie ste schopní komunikovať zdravo.
- Môžu sa od vás vzďaľovať a môžu ich viac ovplyvňovať ich rovesníci než vy.
To všetko však môžete zmeniť. Začnite tým, že sa so svojimi deťmi budete úprimne rozprávať o tom, prečo nie je zdravé prejavovať svoj hnev krikom.
Doprajte svojmu domovu pokojné prostredie, kde ľudia komunikujú s úctou a uznávajú vzájomné pocity bez obviňovania, zahanbovania alebo súdenia.
7 spôsobov, ako dať deťom najavo, že sú milované a akceptované
Ako na rodičovstvo bez kriku
Deti, ktoré majú silné citové väzby na svojich rodičov, sa ľahšie vychovávajú. Keď sa deti budú cítiť bezpečne a budú sa cítiť bezpodmienečne milované, budú vnímavejšie na dialóg a budú počúvať skôr, ako konflikt prerastie do rozzúrenej kričiacej etudy.
1. Dajte si čas
Skúste sami seba pristihnúť skôr, ako sa nahneváte, skôr než stratíte kontrolu a zvýšite hlas. Uvedomte si svoje vzrušenie, ako naberá na obrátkach, aj svoju chuť začať kričať. Ak v tomto momente na pár okamihov vystúpite zo zóny konfliktu, dáte si šancu prehodnotiť situáciu a začnete zhlboka dýchať, pomôže vám to upokojiť sa.
Vaše deti sa pritom tiež učia o hraniciach a zdravom zvládaní silných emócií.
2. Hovorte o emóciách
Hnev je normálny pocit, z ktorého sa človek môže poučiť, ak je správne zvládnutý. Uznávaním všetkých emócií, od radosti a vzrušenia až po smútok, hnev, žiarlivosť a frustráciu, učíte svoje deti, že všetky sú súčasťou nášho ľudského repertoáru.
Porozprávajte o tom, ako sa cítite, a povzbudzujte svoje deti, aby robili to isté. Pomôže im to rozvíjať úctivý prístup k sebe samým a k ostatným a formovať zdravé vzťahy v živote. Ukážte im, že nemusia svoje pocity potláčať, ale pomôžte im ich pomenovať. To sa dá len vtedy, ak si sami dovolíte svoje pocity prežívať a prejavovať (s úctou voči všetkým zúčastneným).
3. Zlé správanie riešte pokojne, ale rozhodne
Deti sa občas správajú zle, robia chyby, učia sa. To je súčasťou vývinu. Porozprávajte sa s nimi ráznym spôsobom, ktorý ponechá ich dôstojnosť nedotknutú, ale tak aby bolo jasné, že určité správanie nie je tolerované.
Priblížte sa k deťom radšej dolu do výšky ich očí, než by ste na nich mali hovoriť z výšky alebo z diaľky. Zároveň nezabudnite zdôrazniť vzájomné úctivé správanie a riešenie problémov.
Jednoduchý tip pre rodičov: TAKTO budú deti poslúchať
4. Používajte dôsledky, ale vynechajte hrozby
Podľa Barbary Coloroso , autorky knihy Deti za to stoja! (Kids Are Worth It!), používanie vyhrážok a trestov vytvára viac nahnevaných pocitov, nevôle a konfliktov. Z dlhodobého hľadiska bránia vášmu dieťaťu v rozvoji vnútornej disciplíny.
Vyhrážky a tresty deti ponižujú a zahanbujú, v dôsledku čoho sa cítia neisté. Na druhej strane dôsledky, ktoré sa zameriavajú na konkrétne správanie, ale prichádzajú so spravodlivým varovaním (napríklad odobratie hračky po vysvetlení, že hračky sú na hranie, nie na úder), pomáhajú deťom pri lepšom výbere a zhodnotení situácie do budúcna.
5. Dbajte na naplnenie základných potrieb
Všímajte si, či sú naplnené základné potreby dieťaťa. Ak je dieťa hladné alebo unavené, má väčšiu tendenciu k „nevhodnému“ správaniu. Dobre vyspaté a sýte dieťa je dieťa, ktoré je naklonené k spolupráci. Ak sa navyše cíti prijaté také aké je, aj so svojimi chybami a prehreškami a zároveň sa cíti milované, máte vyhrané. Rovnako však dbajte aj na svoje vlastné potreby. Rodičia tiež nie sú stroje. Aj vy, ak ste vyčerpaní, nevyspatí alebo emočne „vyhladovaní“, budete mať nižší prah tolerancie k prehreškom a chybám svojho potomka. Postarajte sa teda nielen o potreby svojho dieťaťa, ale i o tie vlastné!
Čo robiť, ak zakričíte
Bez ohľadu na to, aká dobrá je vaša stratégia prevencie kričania, niekedy sa vám môže stať, že zvýšite hlas. To je v poriadku. Osvojte si to a ospravedlňte sa. Vaše deti sa naučia dôležitú lekciu: Všetci robíme chyby a musíme sa ospravedlniť.
Ak vaše deti kričia, pripomínajte im hranice a to, ako je krik neprijateľným spôsobom komunikácie. Musia vedieť, že ste pripravení počúvať ich, pokiaľ prejavujú úctu.
Buďte im vzorom a nechajte si čas na „vychladnutie“, skôr než sa budete rozprávať so svojimi deťmi, keď ste rozrušení alebo rozhnevaní.
Pomôžete im vytvoriť si celoživotné návyky, ktoré uľahčujú zvládanie konfliktov. Naučíte svoje deti chápať chyby, svoje i cudzie, a to, že odpustenie je dôležitým nástrojom pre zdravú komunikáciu v rodine. Ak robíte chyby, nevzdávajte to. Nie je to ľahká cesta, ale stojí za to vynaložiť všetko úsilie.
Je váš hnev príliš zakorenený?
Ak sa váš hnev často prelieva na vaše deti a máte problém pravidelne ovládať svoju náladu, uvedomenie si, že máte problém, je prvým krokom k tomu, aby ste sa ho naučili zvládať.
Podľa Americkej asociácie pre manželstvo a rodinnú terapiu niektoré znaky, ktoré poukazujú na problémy s hnevom, zahŕňajú:
- neprimeraný hnev na zdanlivo menšie problémy
- príznaky spojené so stresom, ako je vysoký krvný tlak, bolesť žalúdka alebo úzkosť
- pocity viny a smútku po epizóde hnevu, napriek tomu sa však často opakujú
- zapojenie sa do konfliktov s inými ľuďmi namiesto úctivého dialógu
Terapeut vám môže pomôcť nájsť spôsoby, ako zachovať pokoj a predchádzať výbuchom, a tiež vám pomôže napraviť škodlivé účinky hnevu na váš vzťah s vašimi blízkymi.