TIPY pre rodičov: Dieťa bude spolupracovať, ak naň nebudeme útočiť
Keď sa deti cítia dobre, tak sa dobre správajú.
Zvyčajne rodičia neberú v úvahu pocity svojich detí a situáciu zľahčujú: „Veď ti nič nie je!“ „Prečo plačeš? Veď sa nič nestalo!“ „Nie je dôvod, aby si bol taký smutný.“
Ak sme nahnevaní, sklamaní, určite nechceme počuť reči, že veď sa nič zlé nestalo, ani netúžime po psychologickom rozbore situácie a zhodnotení faktov ani o mudrovaní a poučovaní – hoci by to bolo myslené v tom najlepšom zmysle slova. A teraz si predstavme, o čo citlivejšie to vnímajú naše deti. Poznáte situácie, keď sa zaseknú a nespolupracujú? Situácie v ktorých aj my - dospelí - nereagujeme primerane a ešte viac hrotíme situáciu.
Metóda stručných pokynov: takto bude dieťa počúvať!
Ponúkame pár TIPOV, ako si poradiť.
Ako získať spolupracujúce deti?
1. Opísať, čo vidím alebo konkretizovať problém. Neobviňovať dieťa. Pri opise situácie dávam dieťaťu šancu, aby sa samo rozhodlo, čo urobí. Dieťa ľahšie prijme informáciu/popis ako obviňovanie.
Namiesto: „Koľkokrát som ti povedala, aby si si po WC umyl ruky?“
„Vidím, že si si neumyl ruky. Nepočula som tiecť vodu.“
2. Nehovoriť omáčky okolo, ale hovoriť priamo: „Deti, večera.“„Janko, pyžamo.“
Namiesto „Janko, už som ti 20-krát povedala, že ideme spať, už si večeral, už si mal byť oblečený. Zase ťa musím naháňať.“ Menej znamená viac. Deti si skôr zapamätajú jednu poznámku ako dlhé vysvetľovanie.
3. Pomenovať vaše pocity: „Je mi nepríjemné, keď do mňa stále narážaš.“ Je dobré, aby deti vedeli, že aj rodičia majú rôzne pocity a otvorene o ich hovoria. Sme úprimní a neútočíme na deti.
Nepovedať: „Ty si ma ale rozčúlil!“, „Si obyčajný darebák!“, ale „Som smutná, keď ma nepočúvaš“, alebo „Je mi veľmi nepríjemné, keď ma pri rozhovore stále vyrušuješ.“
4. Napísať odkaz – deťom, ktoré už vedia čítať: „Prosím, zaves ma naspať na vešiačik. Chcem vyschnúť. Tvoj uterák.“
3 pravidlá, ako si rodičovstvo užívať alebo Hádam sa z nich nezbláznime
Dieťa oveľa radšej spolupracuje, ak naň neútočíme
„Zase si rozlial ten čaj!“ oveľa ľahšie prijme informáciu: „Čaj je rozliaty. Potrebujeme handru.“ „TY“ vyvoláva okamžitú negatívnu reakciu (obrana, klamstvo). Bez obvinenia dieťa vie spracovať problém a snaží sa ho vyriešiť. Pokyn jedným slovom (pyžamo, papuče, zuby) si pochvaľujú rodičia aj deti. Rodičom šetrí čas, námahu a vysvetľovanie.
Niekedy sa rodičia obávajú, že deti ich pocity neberú vážne. Opak je však pravdou. Deti, ktorých pocity sú rešpektované, rešpektujú aj pocity svojich rodičov. Metódy nebudú vždy fungovať. Deti nie sú stroje. Cieľom je však hovoriť tak, aby sme v nich podporili a uchopili to najlepšie v nich.