Detský spánok v otázkach a odpovediach - 4. časť

Detský spánok v otázkach a odpovediach - 4. časť
8.8.2016 v kategórii Dieťa, autor Žofie Vokálková a Hana Hoffmannová, foto: istockphoto.com

Prinášame vám pokračovanie veľkého rozhovoru o detskom spánku.

Prinášame vám posledné pokračovanie veľkého rozhovoru na tému detský spánok. Rovnako ako v predchádzajúcich častiach, aj tentoraz nám na otázky o spánku a problémoch s ním odpovedala detská lekárka MUDr. Zdeňka Růžičková (odpovede pod skratkou PED), neurologička MUDr. Bronislava Korsová (NEU) a psychiatrička MUDr. Iva Dudová z oddelenia detskej psychiatrie FN Motol (PSY).

Niekedy je možné u spiaceho dieťaťa pozorovať krátke zášklby telíčka. Je to normálne? Niektoré deti taktiež v spánku doslova cestujú po celej postieľke.

NEU: Jednotlivé zášklby telom alebo končatinou pri zaspávaní zažívame prakticky všetci. Pokiaľ sa zášklby rytmicky v sérii opakujú a sú prevažne lokalizované napr. na jednotlivej končatine alebo u novorodencov a malých dojčiat majú charakter jednotlivých opakovacích „objímacích“ pohybov hornými končatinami, je to už vhodné konzultovať s neurológom pre vylúčenie epilepsie. „Cestovanie po postieľke“ sa často objavuje v súvislosti s novou pohybovou schopnosťou dieťaťa – schopnosti pretočiť sa na bruško alebo na začiatku lezenia po štyroch. Je pomerne časté aj u hyperaktívnych a citlivejších detí, kde býva častejší nepokojný spánok. U detí sú taktiež pomerne časté rytmické pohyby hlavičkou alebo trupom, ktoré sú spravidla nezávažné, ale pri neistote je možné tieto prejavy konzultovať s lekárom.

Spánková epilepsia, ako ju spoznáme? Má nejaké charakteristické príznaky?

NEU: 0,5 – 25 % epileptikov má záchvaty len s väzbou na spánok. V detstve sú rovnako epileptické záchvaty často viazané predovšetkým na čas prebúdzania, resp. zaspávania, pre niektoré typy epilepsie je väzba na spánok charakteristická. Klinický priebeh môže mať rôznu podobu. Pomerne časté a na spánok viazané sú záchvaty s krátkymi opakovanými zášklbmi svalov tváre a na hornej končatine, jednostranne aj obojstranne, časté je chrčanie, prehĺtanie, slinenie, niekedy predchádzajú alebo nasledujú zmeny v oblasti jazyka, polovice tváre či ruky, nie je porucha vedomia. Tento záchvat môže predchádzať aj tzv. grand mal – veľký záchvat – kedy je prítomná porucha vedomia, kŕče všetkých končatín a zášklby trupu, niekedy so zvýšeným slinením, chrčaním, kŕčmi žuvacích svalov s možnosťou pohryzenia jazyka, pomočením. Záchvaty parciálne komplexné sa prejavujú pohybovými automatizmami s poruchou vedomia, môžu napodobňovať správanie pri námesačnosti. Záchvaty myoklonické – prudké zášklby jednotlivých svalových skupín na horných končatinách, ktoré sa objavujú typicky pri prebúdzaní nielen rannom, ale môžu sa objaviť aj po prebudení v noci. V prípade výskytu týchto záchvatov je plne indikované odborné neurologické vyšetrenie.

Spánkové apnoe alebo porucha dýchania: objavuje sa u detí často? Ako sa pozná?

NEU: Pri spánkovom apnoe ide o poruchu dychovej regulácie počas spánku, ktorá spočíva v chybnom centrálnom riadení dychových funkcií, v nedokonalom prenose vzruchov z nervových centier ku svalom horných dýchacích ciest, ďalej v anatomických odchýlkach dýchacích ciest alebo v prekážke v dýchacích cestách. Pri podozrení na tento syndróm sa vykonáva vyšetrenie polysomnografické, kde zisťujeme viac ako 5 desať a viacsekundových apnoe za 1 hodinu. S poruchou centrálneho riadenia dychu sa stretávame ako v dojčenskom veku, tak aj u starších detí. V bdelom stave je dýchanie normálne, po zaspaní sa objavuje periodické dýchanie s apnoickými pauzami. Pri obštrukčnom type (t. j. s prekážkou v dýchacích cestách) –vyskytuje sa u detí všetkých vekových kategórií – sa v noci často objavuje chrápanie, chrčanie v hrtane, viac sa dvíha bruško, dieťa sa potí, občas má apnoe, inokedy je prítomné nadmerné dychové úsilie. Prekážkou môžu byť u novorodencov oslabené dýchacie svaly, vrodené malformácie, ako makroglosia (veľký jazyk), mikrognatia (malá čeľusť), u väčších detí sú najčastejšou prekážkou zväčšené nosné a krčné mandle, ale aj obezita.

Čím je spôsobené chrápanie?

NEU: Počas bdenia sú svaly hrtana aktívne a udržujú dýchacie cesty otvorené, počas spánku sa svaly uvoľňujú a čiastočne obmedzujú priechodnosť dýchacích ciest, začíname zvýšeným úsilím dýchať ústami a rýchly prúd vzduchu spôsobuje chvenie v oblasti mäkkého podnebia a čapíka.
PED: Chrápanie je zvukový fenomén, ktoré sprevádza čiastočné zúženie horných ciest dýchacích počas spánku. Aj tu býva príčinou zväčšenie nosných alebo krčných mandlí, chronická alebo alergická nádcha, infekcia alebo obezita. Je dôležité vyšetrenie ORL (ušné, nosné, krčné) špecialistom, príp. alergológom a potom nasleduje liečba na odstránenie príčiny – napríklad odstránenie nosnej mandle a pod.

Škrípanie zubov počas spánku - aká je príčina?

PSY: Škrípanie zubov alebo bruxizmus sú rytmické pohyby žuvacích svalov sprevádzané škrípaním alebo skusovaním zubov počas spánku. Poruchu často ako prvú rozpozná zubný lekár podľa defektu zubov. Je známy krátkodobejší variant u dojčiat v čase prerezávania zúbkov, okolo desiateho mesiaca veku ju môžeme pozorovať až u polovici dojčiat, neskôr u 10 – 20 % detí. Príčina nie je úplne jasná, porucha môže byť podmienená dedične, ale taktiež sa na jej vzniku môžu podieľať psychické problémy súvisiace s emocionálnym napätím alebo anomálie prerezávania zubov. Pokiaľ je porucha intenzívna, môže viesť k poškodeniu chrupu, skĺbenia čeľuste alebo k zápalu okostnice. V prípade ťažkostí s chrupom poradí a pomôže zubný lekár rôznymi pomôckami na ochranu zúbkov, pokiaľ sú v popredí psychické ťažkosti, je vhodná psychoterapia. U niektorých detí sa odporúčajú aj lieky na zníženie úzkosti.

PED: Je veľa príčin škrípania zubov počas spánku, pri ktorom je zvýšené napätie čeľuste a jemný pohyb medzi zubami, čím sa vzájomne obrusujú a znižujú výšku zubných koruniek. Býva odrazom psychických porúch, vnútorného napätia. Často sa s týmto fenoménom stretávame u detí s mentálnou retardáciou, s Downovým syndrómom, detí s parazitárnym ochorením. Mnohokrát sa príčina nezistí, je dôležité upokojiť dieťa, možno aj farmakologicky, a časom spontánne odoznie.

Snívajú sa deťom farebné sny?

PSY: Čím je dieťa mladšie, tým sú jeho sny farebnejšie. Neskôr farby blednú, strácajú sa za plastickým obrazom sna. Farby často vyjadrujú zážitky, ktoré môžu poskytnúť dôležité informácie o psychickom stave aj zdravého spiaceho dieťaťa.

Carl Gustav Jung k tomu hovorí: „Základné farby majú základné psychické funkcie. Tak je červená farbou vnímania, ktorá aktivuje rozum, ale súčasne farbou, ktoré signalizuje dieťaťu nebezpečenstvo. Modrá vyjadruje oduševnenosť, pokoj, rozvážnosť a jemnosť. Zelená znamená rast, žltá predvídavosť, fialová trest, čierna nevedomosť. Biela je farbou nevinnosti, ale dieťa ju vníma ako prázdnotu“.

Už Sigmund Freud hovoril, že sen je kráľovskou cestou do nevedomia, dá sa z obsahu detských snov rozpoznať prípadný psychický problém dieťatka? Je vhodné sa s deťmi o snoch rozprávať, nechať si ich vyrozprávať?

PED: Väčšina snov sa odohráva vo fáze spánku REM (aj v 3. štádiu NREM) a je odrazom psychiky dieťaťa aj jeho vnútromaternicového vývoja. Určite je vhodné rozoberať deje snov primerane jeho veku, nechať si o nich rozprávať, prípadne ich nakresliť. Ich prerozprávaním blízkemu človeku sa možné napätie, strach alebo následok určitého stresu môže podstatne zmenšiť a postupne odstrániť.

PSY: Podľa mňa je predovšetkým dôležité, aby sme si sny detí nielen vypočuli, ale aj zapísali. Môžeme tak problém v nich obsiahnutý lepšie poznať, pretože niekedy o ňom musíme dlhšie popremýšľať. Deti rozprávajú o snových udalostiach väčšinou v krátkych nič nehovoriacich vetách. Na druhej strane niektoré deti toho nahovoria často viac, ako sa vo sne skutočne stalo. Cieľavedomými otázkami môžeme oddeliť zrno od pliev a rozpoznať tak prikrášlené alebo „pribásnené“. Čo nám dieťa o sne povie, je väčšinou len malá časť toho, čo sa mu skutočne snívalo. Niekedy teda musíme aj z tohto zlomku vyčítať, čo vlastne nevedomie dieťaťa chcelo povedať.

Sny, ktoré sa vracajú alebo obsahovo nadväzujú na iné sny, by sa nemali vykladať oddelene, ale ako celok. Pri výklade detského sna sme odkázaní na subjektívne výpovede dieťaťa. Aby sen bol priehľadnejší, malo by nám dieťa rozprávať o príhodách problémoch  zo svojho života... Pri tom je dôležité cieľavedomými otázkami poznať a pochopiť detskú dušu.