Čriepky zo života jednej mamičky: Nadávacie obdobie u detí
A je to tu. Už odkedy Lucka chodí do škôlky, čakám, kedy to príde. A dočkala som sa. Moja doteraz slušná dcérka začala nadávať.
Tvárime sa, že nič
Nebola som v tomto smere žiadna idealistka, vedela som, že nadávacej fáze sa nevyhneme. Hoci sa doma snažíme hovoriť slušne (aj keď občas nám niečo ujde), nedokážem zabrániť tomu, aby Lucka niečo nezapočula od svojich škôlkarskych kamošov. Našťastie, tie najhoršie nadávky, ktoré na nás zatiaľ vyskúšala, boli "hovno", "posraný" a iné tvary tohto slova.
Motivujte svoje deti k čítaniu kníh!
S mužom sme sa už dávnejšie dohodli, že keď to príde, musíme sa zachovať jednotne, aby sme dosiahli želaný účinok . A tak, keď Lucka povie nejaké škaredé slovo, my sa tvárime akože nič. A hoci často čaká, že na to nejako zareagujeme, my to, na jej sklamanie, úplne ignorujeme. Aj keď niekedy je fakt smiešne, keď dieťa povie niečo také. Sranda je, že vždy dokáže správne slovo použiť v správnom kontexte.
Prežili sme niekoľko takýchto situácií s deťmi našich kamarátov a tí väčšinou dieťa začali okamžite karhať, že to sa nepatrí, alebo naopak, začali sa smiať. V každom prípade, dieťa svojou reakciou upozornili na to, že to, čo povedalo, vzbudilo ich pozornosť a to bolo práve v jeho záujme. A tak sa netreba čudovať, že dieťa nadávku s radosťou a čoraz častejšie používa, keďže to vždy upriami pozornosť naň.
Matka roka: Na toto ma nikto nepripravil!
„Ja sa z toho poseliem!“
Toto sme však zabudli vysvetliť Luckinmu starému otcovi. Keď sme boli spolu v hračkárstve, Lucka zbadala nejakú perfektnú hračku a zareagovala výkrikom: „Ja sa z toho poseliem!“
Môj otec ešte nikdy Lucku nepočul nadávať a zdalo sa mu, že zle počul. „Čo si to hovorila?“ spýtal sa jej. A Lucka, šťastná, že to konečne na niekoho zafungovalo, na celú predajňu vykríkla: „Ja sa z tej bábiky poseliem!“ Kým som ho stihla zastaviť, starý otec chytil taký záchvat smiechu, aký mal naposledy v škole pred tabuľou ako pubertiak. A Lucka, spokojná s tým, že na ňu všetci hľadia, veselo opakovala: „Ja sa z toho poseliem, ja sa z toho pos...“ Odvtedy len dúfam, že na to slovíčko čo najskôr zabudne a vyhneme sa podobným trapasom.
No minule som si to spôsobila sama. V obchode som si chcela kúpiť čiapku, a keď som si jednu skúšala, z úst mi nepremyslene vykĺzlo: „Nevyzerám v nej ako debil?“ Lucka to slovo asi nikdy nepočula, ale okamžite pochopila jeho význam. Skôr, než môj muž stihol reagovať, pozrela sa na mňa s vážnym výrazom v tvári a hovorí: „Mami, vyzeráš ako debol!“ No, tak som si tú čiapku nakoniec nekúpila. Nechcem predsa vyzerať ako debo!
Katarína, mama 3-ročnej Lucky
